Dlhodobá pamäť

Z dlhodobého hľadiska Pamäť je súčasťou našej pamäte. Je zodpovedný za dlhodobé ukladanie informácií. To zahŕňa schopnosť načítať tieto informácie.

Je distribuovaný do rôznych oblastí v našom mozog a dá sa zhruba rozdeliť do dvoch foriem. Tieto závisia od typu uložených informácií. Deklaratívny tzv Pamäť je zodpovedný za ukladanie faktov, napríklad receptov. Procedurálne Pamäť, na druhej strane, ukladá procesy v bezvedomí, napríklad schopnosť jazdiť na bicykli. Dlhodobá pamäť je veľmi zložitá a mnohé procesy ešte nie sú úplne pochopené.

Ako funguje dlhodobá pamäť?

Fungovanie dlhodobej pamäte niekedy zahŕňa veľmi zložité procesy, ktoré dodnes nie sú úplne pochopené. Každý deň je každý človek obklopený miliónmi dojmov a informácií. Veľká časť týchto informácií sa neukladá, ale okamžite sa opäť triedia.

V opačnom prípade mozog by bolo takpovediac zaplavené mnohými nedôležitými vecami. Iba časť sa podľa toho dostane do pamäte. To je spočiatku krátkodobá pamäť a po ďalšom triedení takzvaná pracovná pamäť.

Ten môže uchovávať informácie niekoľko minút až mesiacov, v závislosti od ich dôležitosti. Ak sa určité informácie, ako je slovná zásoba alebo text piesne, pravidelne opakujú alebo dokonca precvičujú, je možné ich preniesť do dlhodobej pamäte. To funguje obzvlášť dobre, keď sú informácie spojené s intenzívnymi pocitmi, ako je to často napríklad v prípade textov piesní.

Teraz je možné texty ukladať roky, dokonca aj na celý život, v závislosti od ich dôležitosti a použitia. Tento proces je spôsob štúdium. Aby sme pochopili, čo sa deje v mozog, treba spomenúť, že v našom mozgu je veľa nervových buniek, ktoré sú navzájom spojené.

Čím viac spojení je medzi nimi, tým viac informácií je možné prenášať a ukladať. Preto sa pri učení a ukladaní informácií do dlhodobej pamäte vytvárajú nové spojenia medzi nervovými bunkami, ktoré sa tiež nazývajú neuróny. Nie je známe žiadne obmedzenie množstva informácií, ktoré je možné uložiť do našej dlhodobej pamäte.

Takže ak si človek nemôže niečo pamätať, nie je to preto, že by tam už informácie neboli, ale skôr preto, že boli nesprávne uložené a už sa nedajú nájsť. Dlhodobú pamäť môžeme rozdeliť do dvoch foriem. Takzvaná deklaratívna pamäť uchováva rôzne informácie, napríklad recepty, odborné alebo biografické vedomosti.

Tieto informácie sa zaznamenávajú cez medzistanicu, bájna morská príšera (štruktúra mozgu) a prenáša sa cez noc počas spánku. Takzvaná procedurálna pamäť je na druhej strane zodpovedná za ukladanie bezvedomia, teda automaticky bezat, procesy. Umožňuje nám napríklad jazdiť na bicykli bez toho, aby sme museli premýšľať o tom, ako to funguje. Nie je tu žiadna zastávka; nácvik bicyklovania je takpovediac sám ukladaním týchto informácií.