Diagnóza | Zápal príušnej žľazy

Diagnóza

Diagnóza akút zápal príušnej žľazy je zvyčajne rozdelená do niekoľkých krokov. Spravidla sa na začiatku uskutoční podrobná konzultácia medzi lekárom a pacientom (anamnéza). Počas tohto rozhovoru by mali byť príznaky a príčinná súvislosť medzi príznakmi popísané čo najpodrobnejšie.

Kvalita a presná lokalizácia ťažkostí vnímaných pacientom môže poskytnúť rozhodujúcu indikáciu základného klinického obrazu. Podozrenie na prítomnosť akút zápal príušnej žľazy Zvyčajne vyplýva z informácií o čase, keď sa príznaky vyskytli prvýkrát, a faktoroch, ktoré spôsobujú ich zvýšenie intenzity. Typické pre akútne zápal príušnej žľazy is bolesť počas žuvania.

Po konzultácii s lekárom a pacientom a fyzické vyšetrenie zvyčajne nasleduje podrobná prehliadka postihnutej oblasti tela (v tomto prípade ústna dutina a líca). V prípade akútneho zápalu príušná žľaza, typicky je možné zistiť stuhnutie, opuch, začervenanie a prehriatie líca. V mnohých prípadoch vonkajší tlak spôsobuje únik hnisavého sekrétu z vylučovacieho potrubia príušná žľaza.

V ideálnom prípade by sa táto sekrécia mala zhromaždiť a analyzovať v laboratóriu. Týmto spôsobom je možné detegovať základný patogén a zahájiť cielené liečenie. Okrem toho ústna dutina by sa mali počas klinického vyšetrenia dôkladne skontrolovať a mal by sa určiť aj stav zubov.

Spravidla nasleduje a krv test. Pomocou možných zmien v krv počet (zvýšenie zápalových faktorov; najmä leukocytov a C-reaktívneho proteínu) možno preukázať prítomnosť zápalových procesov. V tejto súvislosti je však potrebné poznamenať, že zvýšenie zápalových parametrov nemusí nevyhnutne dokazovať prítomnosť príušná žľaza zápal.

Nárast bielej krv bunky (leukocyty) a C-reaktívny proteín (CRP) môžu tiež naznačovať zápal lokalizovaný inde. Pri diagnostike akútneho zápalu príušnej žľazy hrá dôležitú úlohu aj hľadanie príčiny. Ak existuje podozrenie, že a slinný kameň môže byť zodpovedný za výskyt zápalových procesov, an ultrazvuk vyšetrenie (sonografia) by sa malo vykonať urgentne.

Pomocou tejto vyšetrovacej metódy je ošetrujúci lekár schopný detekovať slinné kamene od veľkosti asi jeden a pol milimetra. Okrem toho ultrazvuk vyšetrenie môže za určitých okolností slúžiť na zistenie abscesov alebo nádorov. Ak sú nálezy nejasné a / alebo príznaky sú zvlášť výrazné, môžu byť potrebné ďalšie zobrazovacie postupy.

Pri diagnostike akútneho zápalu príušnej žľazy hrá dôležitú úlohu zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI) a počítačová tomografia (CT). Okrem toho v mnohých prípadoch endoskopia príušnej žľazy a takzvaná „jemná ihla“ pichnutie“Sú určené na odber vzoriek. Sialografia je dôležitým diagnostickým nástrojom pri akútnom zápale príušnej žľazy spôsobenom slinnými kameňmi. Pri tejto vyšetrovacej metóde je znázornený systém žľazového potrubia aj samotná žľaza.

Pomocou kontrastnej látky, ktorá sa pacientovi podáva prostredníctvom žila, môžu byť röntgenograficky zobrazené zúženia a / alebo blokády v systéme žľazového potrubia. V prípade akútneho zápalu príušnej žľazy závisí výber vhodnej liečebnej metódy od rôznych faktorov. Po prvé, skutočnosť, či boli zápalové procesy spôsobené a slinný kameň hrá dôležitú úlohu.

Na druhej strane výber najlepšej liečebnej metódy závisí aj od závažnosti klinického obrazu. Všeobecne platí, že v prípade akútneho zápalu príušnej žľazy sa použitie tzv.slina uvoľňovače “na stimuláciu produkcie slín. Najmä použitie sladkostí, žuvačka a nápoje boli doteraz dokázané v klinickej praxi.

Slinná žľaza a jej vylučovacie kanály sa dajú vyčistiť cieleným zvýšením slina produkcia a zvýšená sekrécia tenkých sekrétov. V mnohých prípadoch môže byť zvýšený prietok slín dokonca použitý na vyplavenie malých naklonených slinných kameňov z vylučovacieho potrubia. Pretože vo väčšine prípadov je bakteriálne postihnutie vo vývoji akútneho zápalu príušnej žľazy priamo alebo aspoň nepriamo zistiteľné, je potrebné antibiotiká je dôležitou súčasťou liečby postihnutých pacientov.

Je však potrebné poznamenať, že vírusový akútny zápal príušnej žľazy nereaguje na liečbu antibiotikami a je možné ho obvykle liečiť iba symptomaticky. Pre dotknutých pacientov je najdôležitejším liečebným krokom úľava bolesť užívaním analgetík (analgetiká). Najmä lieky obsahujúce účinné látky ibuprofen or paracetamol sa osvedčili pri liečbe akútneho zápalu príušnej žľazy.

Ak je absces sa vyvíja v priebehu zápalového procesu, vo väčšine prípadov sa musí vykonať chirurgické otvorenie abscesovej dutiny. Úplné odstránenie príušnej žľazy je vždy potrebné, ak sa zápalové procesy vyskytujú častejšie alebo existuje podozrenie na malígnu zmenu tkaniva (nádor). Slinné kamene, ktoré sa nedajú vypláchnuť zvýšenou sekréciou, musia byť odstránené inými prostriedkami.

V prípade slinných kameňov, ktoré sa nachádzajú na konci vylučovacieho potrubia, je možné ošetrenie vykonať pomocou štrbinky a pravidelnej masáže príušnej žľazy bez ohľadu na veľkosť kameňa. Slinné kamene, ktoré nie sú hmatateľné zvonka a ležia hlboko v potrubnom systéme, je možné liečiť pomocou takzvaných „mimotelových“ šok vlnová litotrypsia “(skrátene ESWL). Pri tejto metóde sa slinný kameň je posunutá zvukovými vlnami zvonka.

Na druhej strane veľké kamene sa zvyčajne musia chirurgicky odstrániť. Ak je prítomný nekomplikovaný zápal príušnej žľazy, je možná liečba homeopatickými liekmi. Lekár však musí zabezpečiť, aby neexistovali žiadne horúčka, zhnitý zub alebo prekážka slina prúdiť z žľazy.

Až potom je možné zahájiť bezpečnú liečbu homeopatickými liekmi. Globuly alebo kvapky Ailanthus glandulosa (Strom bohov) sa osvedčili a spolu so soľami Schuesslera ako napr. draslík chloratum, môže podporovať hojenie. Rulík guľkám (smrteľná nočná vňať) sa tiež pripisuje liečivý účinok.

Okrem toho pitie šalvia čaj môže stimulovať tok slín a tým „vyplavovať“ patogény zo zapálenej príušnej žľazy. Šalvia má tiež protizápalový účinok. Homeopatická liečba by mala byť v zásade optimálna vyvážiť minerálnu rovnováhu postihnutého človeka a dostatočne stimuluje tok slín, aby bolo možné patogény vylúčiť z žľazy.