Deklaratívne Pamäť je súčasťou dlhodobej pamäte. Sú to vedomosti Pamäť ktorý pozostáva z obsahov sémantickej pamäte o svete a epizodických obsahov pamäte o vlastnom živote. Amnézie môžu byť obmedzené na sémantický alebo epizodický obsah, v závislosti od lokalizácie.
Čo je to deklaratívna pamäť?
Deklaratívne Pamäť je súčasťou dlhodobej pamäte. Je to pamäť vedomostí. Okrem krátkodobej pamäte má každý človek aj dlhodobú pamäť. Tento systém permanentnej pamäte nie je zjednotenou entitou, ale zodpovedá niekoľkým úložným kapacitám pre rôzne typy informácií. Doteraz nie je nič známe o obmedzení kapacity dlhodobej pamäte. V zásade sa rozlišujú dve formy dlhodobej pamäte, ktoré uchovávajú rôzne informácie. Procedurálna pamäť ukladá informácie o správaní, napríklad sekvencie akcií alebo naučené formy pohybu napríklad jazda na bicykli. Okrem toho existuje deklaratívna pamäť, ktorá je tiež známa ako vedomostná pamäť. V deklaratívnej pamäti sa ukladajú fakty alebo udalosti, ktoré človek vedome vníma a môže sa aj vedome reprodukovať. Deklaratívna pamäť sa skladá z dvoch oblastí. Okrem sémantickej pamäte pre svetové poznanie obsahuje epizodickú pamäť na fakty súvisiace s vlastným životom. Rôzne formy informácií sú navzájom nezávislé a sú uložené v rôznych formách mozog oblastiach.
Funkcia a úloha
Dlhodobá pamäť sa spolieha na interakciu kôry a subkortikálnych oblastí mozog. Podieľa sa na deklaratívnej pamäti, a teda na vedomostnej pamäti, je celá neokortexu. Epizodická pamäť je založená najmä na postihnutí pravej čelnej a časovej kôry. Sémantická pamäť sa primárne nachádza v časovom laloku. Mnoho subkortikálnych oblastí mozog sú zapojené do procesov deklaratívnej pamäte. To platí najmä pre proces skladovania, ktorý zahŕňa limbického systémusystém mediálneho temporálneho laloku, bájna morská príšeraa priľahlé oblasti. Zúčastnené štruktúry sú zoskupené v okruhu neurónov Papeza. Pamäť je v podstate založená na neuronálnej plasticite. Obsah pamäte je uložený v spojeniach neurónov a ako taký je uložený v pamäti. Pamäťový obsah deklaratívnej pamäte teda v podstate zodpovedá synaptickej účinnosti špecifických neurónových sietí. Deklaratívna pamäť je zodpovedná nielen za ukladanie vedomostí, ale aj za ich kódovanie a načítanie. Sémantická pamäť plní tieto úlohy vo vzťahu k faktickým informáciám o svete. Epizodickej pamäti sú naopak zverené konkrétne epizódy a reťaze udalostí z vlastného života. Deklaratívny obsah pamäte je kódovaný v kontexte v sémantickej aj epizodickej pamäti a načítaný rovnakým spôsobom. Obsah epizodickej pamäte tak využíva sémantickú pamäť obsahu deklaratívnej pamäte, ale ide nad rámec osobných odkazov. Nervové komponenty v epizodickej pamäti preto zodpovedajú široko rozvetvenej sieti kortikálnych a subkortikálnych oblastí mozgu, ktorá prechádza sieťami sémantickej pamäte. Na rozdiel od sémantickej pamäte epizodická pamäť neobsahuje „tvrdé fakty“, ale pozostáva prevažne zo zmyslových vnemov a emócií, ktoré človek zhromaždil v konkrétnom okamihu svojho života. Na druhej strane sémantická pamäť uchováva objektívne poznatky o svete. Niektorí vedci tvrdia, že epizódna časť deklaratívnej pamäte je v tejto podobe výhradne pre ľudí.
Choroby a choroby
V súvislosti s pamäťou je hlavným patologickým javom, ktorý je potrebné zdôrazniť, amnézia. Amnézia môže mať rôzne formy a závisí od poškodených oblastí mozgu. Pri poruchách sémantickej pamäte tohto druhu sú ovplyvnené dlhodobé uložené obsahy sémantickej deklaratívnej pamäte. V jednotlivých prípadoch sem patria napríklad odborné znalosti, ukladanie významov slov alebo koncepčný asociačný vzťah. Pretože za sémantickú a epizodickú pamäť sú zodpovedné rôzne oblasti mozgu, pacient so sémantickou amnézia môže mať neporušenú epizodickú alebo autobiografickú pamäť. V takom prípade amnézie sú obvykle prítomné lézie spánkového laloku, takže poruchami sú ovplyvnené iba čiastočné úseky sémantickej pamäte. Okrem traumy sa objavujú aj degeneratívne mozgovo-organické choroby ako napr Alzheimerova demencia môže ovplyvniť sémantickú pamäť. Ešte častejšie ako poškodenie sémantickej pamäte vedie organické poškodenie mozgu k anterográdnemu zhoršeniu pamäti. Pacienti s touto amnéziou si ťažko pamätajú každodenné udalosti, osobné mená a nové faktické poznatky. Anterográdna amnézia sa vyskytuje predovšetkým v súvislosti s mozgovými neurologickými alebo psychiatrickými poruchami. Okrem traumy môžu byť príčinou aj obehové poruchy mozgu, mŕtvica, hypoxia alebo zápalové ochorenia mozgu. Vo väčšine prípadov sú primárnou príčinou lokálne lézie hipokampálneho systému, ktoré vedú k zníženiu dlhodobého zosilnenia funkčne postihnutými. bájna morská príšera alebo spôsobiť nedostatočné prepojenie nových poznatkov a existujúceho obsahu pamäte. Disociatívnu poruchu pamäti je potrebné odlíšiť od týchto foriem amnézie, ktorá je čisto psychologická a vo väčšine prípadov ovplyvňuje hlavne osobné informácie, najmä informácie o psychologicky stresujúcich udalostiach. Pamäťové medzery nie sú v tejto forme amnézie konštantné, ale závisia od dňa. V niektorých prípadoch sa disociatívna porucha pamäti prejaví úplnou stratou identity. Často uvádzaným prípadom choroby v súvislosti s amnéziou deklaratívnej pamäte je prípad pacienta HM. Podstúpil bilaterálne bájna morská príšera sťahovanie za terapie ťažké epilepsie, Jeho epilepsie bol operáciou vyliečený. Po operácii však preukázal ťažkú formu anterográdna amnézia a už nemohol začleniť nové poznatky do svojej deklaratívnej pamäte. Predtým získaný obsah pamäte však zostal neporušený.