Sluchová kôra sa nachádza v mozgovej kôre a je zodpovedná za spracovanie a zaznamenávanie akustických podnetov. Hovorí sa mu aj sluchové centrum alebo sluchová kôra. Nachádza sa na horných závitniciach spánkového laloku v mozog. Sluchové stredisko je veľké asi ako miniatúra. Je to tiež koniec takzvanej sluchovej nervovej dráhy. Existuje primárna a sekundárna sluchová kôra, ktoré sú navzájom sústredné.
Čo je to sluchová kôra?
Primárna sluchová kôra je tvorená dvoma až štyrmi priečnymi konvolúciami mozog. Tu sa spracovávajú zaznamenané zvuky všetkých druhov. Je to rozhodujúce pre zmyslovú kvalitu ľudského sluchu. Výška zvuku aj hlasitosť sú overené v primárnom sluchovom centre. Napríklad sa odlišuje prenikavý zvuk policajnej sirény od tlmeného zvuku bubna. Na základe toho je sekundárna sluchová kôra schopná zaznamenať a implementovať zložitejšie stimulácie počutého. Môže porozumieť slovám, zvukom a melódiám a tiež ich priradiť k už známym zmyslovým informáciám.
Anatómia a štruktúra
Každá strana mozog má s ním spojenú sluchovú kôru. Môžu byť teda spracované signály z ľavého a pravého ucha. V obidvoch prípadoch zvuky susedných frekvencií rozpoznávajú aj susedné neuróny v mozog. Táto takzvaná tonotopická štruktúra sluchovej kôry funguje v princípe ako klávesnica. Vysoké tóny sú prijímané na jednej strane a nízke tóny na druhej strane. Ľudský mozog je celkovo vybavený asi 100 miliardami neurónov (nervových buniek). Vďaka mnohým úlohám potrebuje mozog asi 15 percent celkovej energetickej potreby ľudského tela. Sluchové centrum v mozgu neustále porovnáva prichádzajúce zvuky s tým, čo je už známe, a podľa toho ich klasifikuje. Okrem toho sa nepretržite registrujú aj predtým neznáme sluchové podnety, napríklad náhle hlasné zvuky alebo rečové signály od partnera v rozhovore. Príslušné sekundárne sluchové kôry dvoch mozgových hemisfér fungujú odlišne. Jedna z dvoch mozgových hemisfér, zvyčajne ľavá, je dominantná. V ňom je počuté racionálne spracované. V ľavej sluchovej kôre senzorické jazykové centrum (Wernicke centrum) sa nachádza, čo umožňuje porozumenie jazyka. V nedominantnej sluchovej kôre sa prichádzajúce signály potom spracúvajú holisticky. Tento proces je významný preto, aby sme napríklad dokázali porozumieť a cítiť hudbu. Prepojenie primárnej a sekundárnej sluchovej kôry je tiež dôležité pre kombináciu videného a počutého. Počutý aj prečítaný prejav sa spracúva v centre Wernicke. Tieto informácie potom putujú do kvalitatívne vyšších oblastí sluchového centra. V tamojšom motorickom rečovom centre je reč sprevádzaná adekvátnym pohybom.
Funkcia a úlohy
Sluchová kôra obsahuje jedenásť doteraz známych zvukových polí, z ktorých každé je zodpovedné za rôzne zvukové frekvencie. To, že existuje viac takýchto polí, nie je vylúčené, ale zatiaľ ide iba o dohady. Mozog však môže klamať aj sám seba, napríklad keď doplnky chýbajúce informácie s empirickými hodnotami alebo podrobnosťami, ktoré sa zdajú logické. Odtiaľ pochádza aj pojem hluchota duše: Niektorí ľudia sú schopní vnímať zvuky, ale nemôžu ich interpretovať a klasifikovať. Na druhej strane ticho ústa pohyby, ktoré sú viditeľné iba vizuálne, môžu stimulovať sluchové centrum a dať ho do zvýšenej bdelosti. Pohľad na rečníka, keď hovorí, môže tiež výrazne zvýšiť sluchový výkon. Cítenie alebo dotýkanie sa predmetov tiež zvyšuje aktivitu v sluchovom centre. Zdrojom všetkého sluchu sú elektrické signály. Posielajú sa z pokuty vlasy vlákna kochley vo vnútornom uchu do sluchovej nervy. Potom sa prenášajú ako impulzy do sluchového centra mozgu. Tam ich prijíma nespočetné množstvo skupín nervových buniek a prekladá ich na spracovanie v mozgu. Takto je možné vedome vnímať veľmi špecifické zvuky. Keď sa to, čo počujete, dostane do mozgu, najskôr sa spustí reflex, ktorý môže spôsobiť náhlu fyzickú reakciu. To závisí od intenzity prijatých podnetov. Zvuk je však až potom vedome rozpoznaný v sluchovej kôre. Do tohto procesu sú zapojené rôzne ďalšie oblasti mozgu. Iba po klasifikácii zvuku alebo zvukov nasleduje príslušná takzvaná dobrovoľná reakcia.
Choroby
Primárnou sluchovou cestou je rozhodujúca nervová šnúra sluchu, kde začína spracovanie dekódovaného zvuku. Pozdĺž tejto cesty sa správy dostávajú ďalej do spánkového laloku, presne do sluchovej kôry. Prvá stanica na tejto ceste je mozgový kmeň, ktorý rozdeľuje emitované signály podľa doby trvania, pevnosť a frekvencia. Potom sa pripravujú v talamus („vizuálna kopa“) na motorickú reakciu tela. The talamus sa nachádza na stonke mozog a je vzájomne prepojený so zmyslovým aparátom ľudského organizmu. Sluchové centrum potom ukladá komplexný signál a poskytuje mu reakciu (reakciu). Časový lalok obsahuje okrem sluchového centra aj takzvané asociatívne oblasti, ktoré sú dôležité pre jazykové spracovanie a Pamäť tvorenie. Okrem primárnych sluchových dráh dostávajú neprimárne sluchové dráhy aj rôzne senzorické informácie. Najskôr sa obrátia k tej senzorickej správe, ktorej spracovanie je najdôležitejšie. Napríklad, keď človek číta noviny a sleduje televíziu súčasne, neprimárne sluchové dráhy mu umožňujú sústrediť sa na dôležitejšie z prijatých informácií alebo na dôležitejšie z týchto dvoch simultánnych aktivít. Vybraté správy sa doručia aj do priečinka talamus, ktorý ich dodáva do senzorických centier v kôre.
