Myeloblasty sú najvyzretejšou formou granulocytov v granulopoéze a vznikajú z multipotentných kmeňových buniek kostná dreň. Granulocyty sa podieľajú na obrane proti infekcii. Ak je nedostatok granulocytov, môže tento nedostatok vyplývať z predchádzajúceho nedostatku myeloblastov a má za následok imunodeficiencie v zmysle imunitnej nedostatočnosti.
Čo je to myeloblast?
Granulocyty patria do leukocyty. Sú to skupina bielych krv bunky, ktoré vykonávajú dôležité úlohy v imunitný systém a sú tak významne zapojené do obrany proti infekciám. leukocyty sa podieľajú napríklad na uznávaní zahraničných protilátky, pri tvorbe antigénov a pri fagocytóze. Granulocyty, presnejšie, útočia patogény a robia ich neškodnými pre organizmus. K tvorbe buniek dochádza v kostná dreň a ako základ má multipotentné prekurzorové bunky. Procesy formácie sú zhrnuté pod pojmom granulopoéza, ktorý sa považuje za súčasť krvotvorby. Multipotentné kmeňové bunky kostná dreň sa vyvinú do takzvaných myeloblastov, ktoré sú známe ako najmenší predchodcovia granulocytov v granulopoéze. Vznikajú teda z krvotvorných kmeňových buniek a predstavujú ich prvú diferenciáciu na ceste k tomu, aby sa z nich stali granulocyty. V dôsledku toho sa bunky označujú aj ako najstaršia forma granulocytov.
Anatómia a štruktúra
Myeloblasty sú jedinými bunkami v granulopoéze, ktoré nevykazujú granuláciu. Bunky sú vybavené guľatým alebo oválnym jadrom, ktoré má fuzzy jadierka. Cytoplazma myeloblastov sa javí ako bledomodrá kvôli svojej bazofílii. Všetky myeloblasty majú veľkosť od dvanásť do 20 mikrometrov. The chromatín štruktúra myeloblastov sa považuje za retikulárnu. Okolo jadra buniek je Golgiho aparát, ktorý sa javí ako perinukleárny ako zóna zjasnenia. Na rozdiel od takzvaných proerytroblastov, myeloblasty nemajú žiadne výbežky plazmy. Myeloblasty patria do takzvanej „bielej série“. Medzi jadrovými bunkami tvoria podiel menej ako päť percent. Ich prekurzorové bunky sa nazývajú hemocytoblasty. V štádiu po myeloblaste sa vznikajúce prekurzory granulocytov nazývajú promyelocyty. Na ceste myeloblastu k plnohodnotnému granulocytu sú ďalšie bunkové štádiá. Za metamyelocytom nasleduje tyčinkový jadrový granulocyt a nakoniec segmentový jadrový granulocyt.
Funkcia a úlohy
Funkciou myeloblastov je diferenciácia na granulocyty. Myeloblasty samy osebe teda nemajú v človeku žiadnu aktívnu úlohu imunitný systém a zatiaľ sa nezúčastňujú na uznávaní a obrane proti exogénnym látkam patogény. Tvoria iba vývojové štádium granulocytov, ktoré sú zodpovedné za rozpoznávanie a obranu proti patogény. Svojou účasťou na granulopoéze sa vo väčšom rozsahu zúčastňujú aj na krvotvorbe. Krvotvorba je taká tvorba krv v kostnej dreni. Bez tvorby granulocytov z myeloblastov je narušená obrana pacienta pred infekciou. Napríklad, ak je príliš málo myeloblastov, z ktorých sa tvoria granulocyty, je ich príliš málo imunitný systém obranné bunky dostupné u pacienta krv. Vďaka tomu je pacient imunokompromitovaný a náchylnejší na infekcie všetkého druhu. Nadmerný vývoj granulocytov z myeloblastov je znakom nadmerne silného imunitného systému a môže byť znakom choroby. Termín neutropénia sa používa na označenie nedostatku granulocytov. Pri granulocytóze je zvýšený počet granulocytov. Myeloblasty ako prekurzorové štádium granulocytov sú zapojené do jedného aj druhého. Hoci teda myeloblasty samy o sebe nemajú aktívnu imunologickú funkciu, majú zásadný vplyv na fungovanie imunitného systému.
Choroby
V stav nazývaná neutrofilná granulocytóza, neutrofilné granulocyty prekročiť prahovú hodnotu 6.3 G / l. Táto forma nadmernej tvorby granulocytov z myeloblastov môže odkazovať na leukémie alebo iné zhubné nádory nádorové ochorenia, ale môže to tiež sprevádzať infekčné choroby, zápal, Alebo stres. Eozinofilná granulocytóza je termín používaný na abnormálnu proliferáciu eozinofilných granulocytov v periférnej krvi. Vo väčšine prípadov je abnormálna granulopoéza spôsobená alergická reakcia.V niektorých prípadoch sa tento jav ďalej pozoruje pri napadnutí parazitmi. Pri bazofilnej granulocytóze proliferujú bazofilné granulocyty nad limit. Zvyčajne sa táto forma granulocytózy vyskytuje spolu s eozinofilnou granulocytózou a je uprednostňovaná alergiami alebo reakciami z precitlivenosti. Parazitózy a hyperlipidémia sú tiež mysliteľné príčiny. Pri patologickom znížení neutrofilné granulocyty, neutrofily a iné granulocyty v krvi proporcionálne chýbajú. Táto neutropénia je najbežnejšou leukopéniou. Pre pacienta je jav kritický, pretože jeho schopnosť brániť sa proti infekciám je významne znížená poklesom granulocytov. Najmä postihnutí jedinci sú oveľa náchylnejší na bakteriálne infekcie. Neutropénia sa môže vyskytnúť, keď sa z myeloblastov vytvorí príliš málo granulocytov. Je to tak v prípade nedostatočnej proliferácie kostnej drene. V tomto fenoméne sa spúšťa znížená diferenciácia granulocytov z myeloblastov z dôvodu nedostatku určitých látok, ako je nedostatok kyselina listová. Okrem toho, posunutie krvotvorby môže viesť na zníženú tvorbu granulocytov z myeloblastov. Takéto vytesnenie sa vyskytuje napríklad v novotvaroch, ale môže byť tiež vedľajším účinkom cytotoxických látok drogy ktoré narúšajú krvotvorbu. Teoreticky môžu byť procesy a bunkové štádiá granulopoézy ovplyvnené aj na genetickom základe, napríklad v súvislosti s určitými mutáciami.
