Behaviorálna terapia
Na rozdiel od hĺbkovej psychológie, ktorá zohráva veľkú úlohu aj v duši človeka, na úrovni behaviorálnej terapie sa vychádza skôr z navonok viditeľného správania. ADHD - typické príznaky a ADHD - preto sa analyzujú typické vzorce správania a podnikajú pokusy o ich zmenu pomocou rôznych postupov. V závislosti na terapeutickej orientácii sú k dispozícii rôzne metódy. Medzitým možno navzájom odlíšiť základné smery. Sú to:
- Klasická behaviorálna terapia
- Kognitívna terapia a
- Kognitívno behaviorálna terapia
Kognitívna behaviorálna terapia
Kognitívna behaviorálna terapia predstavuje spojenie medzi klasickou behaviorálnou terapiou a kognitívnou terapiou. Pri tejto forme terapie hrá hlavnú úlohu vnímanie, ako aj myslenie a výsledné vzorce správania. Používa rôzne metódy (techniky) na špeciálne prepojenie motorickej, kognitívnej a fyzicko-emočnej oblasti:
- Technika operantného podmieňovania
- Technika školenia riešenia problémov
- Technika výcviku sebakontroly
- Technika sociálnej kompetencie - školenie a
- Rôzne relaxačné metódy, ako je jóga, autogénny tréning alebo progresívna svalová relaxácia podľa Jacobsona (PMR)
Koncept systémových foriem terapie zahŕňa všetky základné terapeutické postupy, ktorých cieľom je objasniť a vyriešiť medziľudské vzťahy.
To znamená, že systémové formy terapie, ktoré sa vyvinuli v 50. rokoch minulého storočia a odvtedy sa neustále rozvíjajú, sa zameriavajú najmä na riešenie a pokusy o riešenie problémov v rodinách, v práci, medzi priateľmi atď. ADHD, využívajú sa najmä systémové rodinné terapie, pretože rodina je zaťažená osobitným spôsobom a z tejto zaťažujúcej situácie vznikajú konflikty, ktoré môžu negatívne ovplyvniť liečbu dieťaťa s ADHD. Systémová rodinná terapia v prípade ADHD sa preto osobitným spôsobom snaží zmeniť negatívne vplyvy, ktoré „stoja v ceste“ liečbe dieťaťa.
Inými slovami, systémová rodinná terapia v tomto prípade nielenže považuje za typickú príznaky ADHD ako choroba dieťaťa, ale tiež prisudzuje dôležitú úlohu situácii dieťaťa v rodine s ohľadom na symptomatický vývoj ADHD. Ako príklad je možné uviesť nekonzistentný štýl výchovy, ktorý nemôže byť primárne zodpovedný za vývoj ADHD, ale ktorý môže mať na situáciu silný negatívny vplyv. Deklarovaným cieľom takejto systémovej rodinnej terapie je vyzdvihnúť pevne zakorenené a zakorenené vzorce správania všetkých členov rodiny a v prípade potreby ich pretvarovať tak, aby bolo možné dosiahnuť zlepšenie medziľudských vzťahov.
Na dosiahnutie tohto cieľa je dôležité, aby sa členovia rodiny dostali do pozície druhých, aby mohli spochybňovať situácie, spôsoby myslenia a vzorce správania ostatných. Spravidla sa to deje zobrazením typickej rodinnej situácie, napríklad použitím bábik. Z tejto situácie sa človek snaží vyvodiť závery o rolách v rodine, ako aj o pocitoch, postojoch a spôsoboch myslenia.
