Asexuálni ľudia cítia k iným ľuďom len malú alebo žiadnu sexuálnu príťažlivosť. Asexualita si nevyžaduje liečbu, pokiaľ nevedie k utrpeniu.
Čo je to asexualita?
Asexualita je definovaná ako konkrétna sexuálna orientácia, ktorá je analogická s heterosexualitou alebo homosexualitou. Asexualita teda nie je rovnocenná s mužom alebo ženou bez sexuality, ale je to z definície konkrétna forma sexuálnej orientácie ani pre jedno pohlavie. Podľa toho majú asexuálni ľudia veľmi dobre svoju vlastnú rodovú identitu, ale nie sú sexuálne priťahovaní k svojmu pohlaviu alebo k opačnému pohlaviu. V Medzinárodnej klasifikácii chorôb a porúch je ICD 10 strata alebo nedostatok sexuálneho záujmu označený ako lekársky stav alebo duševná porucha. Zníženie libida alebo zníženie sexuálnej chuti do jedla sa pod ním tiež definuje ako nedobrovoľné zníženie alebo nedobrovoľný nedostatok sexuálnej túžby alebo sexuálnych fantázií. Koncept choroby ICD 10 je však výslovne spojený s núdzou. Kritériom klinickej diagnózy by teda bolo výrazné a zreteľné utrpenie. Ale presne to nie je prípad drvivej väčšiny bezpohlavných osôb. Asexuáli teda netrpia tým, že nemajú sexuálny vzťah, ale nanajvýš sa necítia byť braní vážne alebo im okolie nerozumie. Preto osobitnou charakteristikou asexuality, ktorá si nevyžaduje liečbu, nie je priame utrpenie.
Funkcia a úloha
Pojem asexualita zaviedol už v roku 1886 psychiater Krafft-Ebing, ktorý tento fenomén pomenoval vo svojom diele Psychopathia Sexualis. Sexuálne abnormality, ktoré sú v nich opísané, už boli v tom čase priekopnícke pre sexuálny výskum. Asexualita existovala tak dlho, ako existovali ľudia, avšak táto konkrétna sexuálna orientácia dnes zažíva nový význam. Dotknutí ľudia často pociťujú určitý tlak na to, aby boli sexuálni, a to kvôli neustálej prítomnosti témy sexualita vo všetkých médiách, aj keď podľa svojej povahy práve to nie je alebo je len obmedzené. Sexuálny výskumník Alfred Kinsey dokázal v priebehu rozsiahlej štúdie v roku 1948 vypracovať, že okrem heterosexuálnej a homosexuálnej túžby existujú aj nepohlavní jedinci, ktorí sa necítia byť sexuálne priťahovaní ani k ženám, ani k mužom. Lekárka Myra Johnson tiež už v roku 1977 publikovala podobný vedecký článok, ktorý asexualitu popisoval nie ako poruchu, ale ako konkrétnu formu sexuálnej orientácie. Z čisto fyzického hľadiska sú bezpohlavné osoby tiež celkom schopné sexuálnych činov, ale netúžia po nich. Z rozhovorov s asexuálmi je známe, že niektorí tiež masturbujú, ale zvyčajne si ani potom nevytvoria sexuálne fantázie o iných osobách. Rovnako nie je možné urobiť plošné vyhlásenie, že asexuáli nikdy nemajú sex. Ak partner tiež nemá asexuálny sklon, niektorí asexuáli robia kompromisy, aby nestratili milovaného partnera. Navyše, ľudia, ktorí si hovoria v podstate asexuáli, sa môžu zapojiť do sexu z čistej zvedavosti alebo im poskytuje potešenie poskytnúť uspokojenie a potešenie svojmu náprotivku bez toho, aby sami cítili akýkoľvek cit.
Choroby a choroby
S asexualitou človeka priamo súvisia vždy oblasti vzťahov, vzrušenia a príťažlivosti. Asexuáli majú veľmi odlišné vzťahové túžby a tiež vzťahové predstavy. Zatiaľ čo niektorí si radšej nechávajú pre seba, iní asexuáli majú romantické vzťahy. Bez ohľadu na vzťahový model sa však asexuáli zhodujú, že pre nich neexistuje vzťah medzi sexualitou a láskou. Vzrušenie pre väčšinu asexuálov je proces, ktorý je vnímaný ako celkom bežný jav a ktorý nesúvisí s hľadaním sexuálneho partnera. Pri absencii vonkajších tlakov, ktoré sú vnímané ako spoločenské alebo rodinné, veľká väčšina asexuálnych jedincov nemá lekársky alebo dokonca psychologický problém. To je tiež hlavný dôvod, prečo nevyhľadávať lekársku starostlivosť o asexualite vnímanej samým sebou. Pokiaľ ide o príťažlivosť, asexuáli sa určite môžu cítiť silne priťahovaní inými ľuďmi. Táto túžba však nemá byť vyjadrená na sexuálnej úrovni, ale vo forme blízkeho romantického vzťahu, na ktorý nie je hlavným zameraním sexualita. Asexuálne osoby môžu považovať ostatných ľudí za veľmi esteticky atraktívnych a atraktívnych. Nie je však pre nich v tomto smere veľký rozdiel od pohľadu na iné krásne veci, ako napríklad obrázok alebo kvet. U heterosexuálnych alebo homosexuálnych osôb príťažlivosť zahŕňa sexuálny aspekt, to znamená sexuálnu túžbu. Asexuáli na druhej strane popisujú, ako sú priťahovaní k iným ľuďom v iných druhoch intimity, ktoré sú definované takmer alebo úplne bez sexuálnej túžby. Ako navyše ukazujú výskumy, asexualita nemusí byť nevyhnutne statická počas celého života človeka. Môžu sa teda striedať sexuálne a nepohlavné fázy. Dotknuté osoby môžu pred sexuálnymi intimitami vystupovať rôznymi spôsobmi. Hlboká intimita tak môže vzniknúť v úprimných a blízkych rozhovoroch, ako aj prostredníctvom spoločných aktivít a skúseností alebo prostredníctvom fyzickej blízkosti bez praktizovania sexuality. V tomto zmysle je asexualita spojená s chorobou alebo nepohodlím, keď napríklad na jednotlivca pôsobí sociálny tlak zvonku alebo keď utrpenie vzniká z nepociťovania slasti. Možno to potom však je skôr otázka sexuálnej neochoty ako všeobecnej asexuality.
