Čo sú to učebné stratégie?
Štúdium stratégie fungujú AIDS ktoré sú zamerané na štúdium a sú určené na to, aby umožnili študujúcemu učiť sa, uchovávať a vracať učebné materiály cielene, čo najrýchlejšie a ako je to možné. V podobe individuálneho akčného plánu slúžia ako pomôcka pre efektívnych štúdium proces s dobrými výsledkami, ktoré možno dosiahnuť mnohými rôznymi spôsobmi. Stratégie učenia sa môžu veľmi líšiť, pretože sú prispôsobené príslušnému typu učenia a učebným podmienkam a každý človek má veľmi odlišné stratégie učenia. Synonymom pre stratégie učenia sú aj pojmy metódy učenia a techniky učenia.
Aké stratégie učenia existujú?
Existujú veľmi odlišné stratégie učenia. V príslušnej odbornej literatúre sú všetky učebné stratégie rozdelené do troch skupín. Tieto sú vysvetlené v nasledujúcom texte.
Prvá skupina sa týka stratégií kognitívneho učenia, ktoré súvisia so všetkými procesmi prijímania informácií. V tejto stratégii sa nové informácie spracúvajú ich rozdelením napríklad na zmysluplné menšie výukové balíčky. Ďalej je tiež možné označiť dôležité pojmy, aby sa učebný materiál zredukoval a štruktúroval na nevyhnutné časti.
Na tento účel možno tiež vytvoriť myšlienkové mapy, kartotéky, tabuľky alebo náčrty s učebným obsahom. Okrem toho do tejto strategickej skupiny patrí aj proces memorovania. U väčšiny ľudí sa tak deje iba pravidelným opakovaním učebných materiálov.
To je možné učením sa sekvencie po častiach (napríklad slovnej zásoby) alebo zapamätaním si celej sekvencie (napríklad poézie). Obsah môžete znova a znova recitovať vo svojej mysli, nahlas ho recitovať a ovládať svoje vedomosti indexovými kartami. Je tiež možné kombinovať učebný materiál s inými emocionálnymi udalosťami (budovanie mnemotechnických mostov) a vymýšľať príbehy na rôzne témy.
Ďalším spôsobom, ako si zapamätať vedomosti, je prepojiť nový učebný materiál s už existujúcimi vedomosťami. Druhou skupinou stratégie učenia je metakognitívna stratégia učenia, ktorá popisuje kontrolu správania pri učení a pokroku v učení. Jeho cieľom je kritické a sebareflexné zvládnutie vlastného pokroku v učení.
Zahŕňa to tvorbu učebných plánov, ktoré presne určujú, kedy a aký vzdelávací obsah sa má učiť, aby bolo možné rýchlo a ľahko ovládať vlastnú produktivitu. Táto kontrola tiež umožňuje zmenu alebo optimalizáciu procesu učenia (regulácia), vyžaduje však realistické a premyslené hodnotenie. Na sledovanie učenia je možné použiť stratégiu konkurzu alebo vysvetlenia novo naučeného obsahu ostatným na kontrolu.
Stratégia učenia, ktorá sa odvoláva na zdroje, je poslednou skupinou a zahŕňa vlastné aktivity, ako je samospráva, úsilie alebo koncentrácia. Učebné prostredie, tj rámec, sa tiež považuje a popisuje ako externá vzdelávacia stratégia. Patrí sem aj sociálna forma, ktorú je možné naučiť sa v skupinách alebo v knižnici s ostatnými ľuďmi.
To môže podporiť nielen motiváciu, ale aj výmenu poznatkov. Okrem toho by sa mala venovať pozornosť koncepcii vzdelávacieho miesta, aby bolo tiché, málo rozptýlené atď. Ďalej rozhodujúcu úlohu zohrávajú emócie, tj úsilie vynaložené na učenie a ochota učiť sa. opísať internú stratégiu učenia.
Možnou stratégiou na zvýšenie motivácie je neustále si pripomínať, prečo sa človek učí, zapisovať si ciele, ktoré sa dajú dosiahnuť iba učením. Naše stránky vám tiež odporúčame:
- Ktorý typ učenia som?
- Toto sú rôzne štýly učenia
Existuje veľa rôznych stratégií učenia, ktoré sú účinné rôznymi spôsobmi pre každého. V psychológii je známe, že obsah sa dá naučiť obzvlášť dobre srdce ak k tomu máte citový vzťah.
Je preto užitočné vymyslieť mnemotechnické pomôcky pre určité témy alebo ich prepojiť so skutočnou situáciou z vášho vlastného života. Ďalej ľudský mozog vždy hľadá podnety. Toto môžete využiť pri učení pridaním jasných farieb, náčrtov alebo tabuliek k výučbe plagátov. Nové vedomosti sú navyše obzvlášť dobre prijímané v Pamäť ak je založená na už existujúcich vedomostiach, mal by sa učiť v zmysluplnom poradí za sebou alebo sa viazať na iné vedomosti.
