Čo je koronárna choroba srdca (CHD)?

Koronárna choroba srdca (CHD): Popis.

Ochorenie koronárnych artérií (CAD) je závažné ochorenie srdca, ktoré spôsobuje obehové problémy v srdcovom svale. Dôvodom sú zúžené koronárne artérie. Tieto tepny sa tiež nazývajú „koronárne tepny“ alebo „koronárne cievy“. Obklopujú srdcový sval vo forme prstenca a zásobujú ho kyslíkom a živinami.

Choroba koronárnych artérií: definícia

Ochorenie koronárnych artérií (CAD) je definované ako stav, pri ktorom artérioskleróza („kôrnatenie krvných ciev“) spôsobuje nedostatočný prietok krvi, čo vedie k nesúladu medzi prísunom kyslíka a spotrebou kyslíka (koronárna nedostatočnosť) v častiach srdcového svalu. .

Ochorenie koronárnych artérií: klasifikácia:

V závislosti od rozsahu aterosklerotických zmien možno ochorenie koronárnych artérií klasifikovať do nasledujúcich stupňov závažnosti:

Ochorenie koronárnych artérií – ochorenie vetvových ciev: Dve z troch hlavných vetiev koronárnych artérií sú postihnuté jedným alebo viacerými zúženiami (stenózami).
Ochorenie koronárnych artérií – ochorenie troch ciev: všetky tri hlavné vetvy koronárnych artérií sú postihnuté jedným alebo viacerými zúženiami (stenózami).

Medzi hlavné vetvy patria aj ich výstupné vetvy, teda celá prietoková oblasť, kde zásobujú srdcový sval.

Ochorenie koronárnych artérií: príznaky

Bolesť v hrudi

Srdcové arytmie

Koronárna choroba srdca nezriedka spúšťa aj srdcové arytmie. Nedostatok kyslíka v srdcovom svale zhoršuje aj elektrické impulzy (vedenie vzruchu) v srdci. Srdcové arytmie spôsobené ochorením koronárnych artérií možno potvrdiť EKG (elektrokardiogramom) a posúdiť ich potenciálne nebezpečenstvo. Mnoho ľudí má totiž neškodné srdcové arytmie a netrpia ICHS.

Koronárna choroba srdca: príčiny a rizikové faktory

Koronárna choroba srdca (ICHS) sa vyvíja v priebehu rokov v dôsledku interakcie rôznych príčin a rizikových faktorov. Početné vedecké štúdie dokazujú, že ischemická choroba srdca súvisí s rizikovými faktormi, ktoré sú tu uvedené. Mnohým z nich sa dá predísť správnym životným štýlom. To môže drasticky znížiť riziko vzniku CHD.

Ovplyvniteľné rizikové faktory ochorenia koronárnych artérií:

Rizikový faktor	vysvetlenie
Nezdravá strava a obezita
Málo cvičenia	Dostatok pohybu znižuje krvný tlak, zlepšuje hladinu cholesterolu a zvyšuje citlivosť na inzulín vo svalových bunkách. Nedostatok pohybu postráda tieto ochranné účinky a ischemická choroba srdca sa môže prejaviť až po rokoch.
fajčenie
Zvýšený krvný tlak	Vysoký krvný tlak (hypertenzia) priamo poškodzuje steny ciev.
Zvýšená hladina cholesterolu	Vysoké hladiny LDL cholesterolu a nízke hladiny HDL cholesterolu podporujú tvorbu plakov.
Diabetes mellitus	Nedostatočne kontrolovaný diabetes (cukrovka) vedie k trvalo zvýšeným hladinám glukózy v krvi, čo následne poškodzuje cievy a podporuje koronárne ochorenie srdca.

Rizikové faktory koronárnej choroby srdca, ktoré nemožno ovplyvniť:

Rizikový faktor	vysvetlenie
Mužské pohlavie
Genetická predispozícia	V niektorých rodinách je vysoký výskyt srdcovo-cievnych ochorení, takže gény pravdepodobne zohrávajú úlohu pri koronárnej chorobe srdca.
Vek	Výskyt ochorenia u mužov stúpa od 45. roku života a u žien od 50. roku života. Čím je človek starší, tým je pravdepodobnejšie ochorenie koronárnych artérií.

Koronárna choroba srdca: vyšetrenia a diagnostika

Zdravotná anamnéza (anamnéza):

Pred samotným vyšetrením lekár položí niekoľko otázok, aby sa dozvedel viac o povahe a trvaní aktuálnych ťažkostí. Pre lekára sú relevantné aj akékoľvek predchádzajúce ochorenia alebo sprievodné príznaky. Popíšte povahu, trvanie a závažnosť nepohodlia a hlavne, v akých situáciách sa vyskytuje. Lekár bude klásť rôzne otázky, napríklad:

Aké sú vaše príznaky?
Kedy (v akej situácii) sa vyskytujú sťažnosti?
Aké lieky užívate?
Vyskytujú sa podobné príznaky alebo známe ischemické choroby srdca vo vašej rodine, napríklad u rodičov alebo súrodencov?
Vyskytli sa v minulosti nejaké abnormality vo vašom srdci?
Fajčíš? Ak áno, koľko a na ako dlho?
Športujete aktívne?
Aký je váš jedálniček? Máte v anamnéze zvýšený cholesterol alebo lipidy v krvi?

Fyzikálne vyšetrenie

Ďalšie vyšetrenia:

To, či je prítomná ischemická choroba srdca, sa dá jednoznačne zodpovedať predovšetkým špecifickými meraniami a zobrazením srdca a jeho ciev. Ďalšie vyšetrenia zahŕňajú:

Meranie krvného tlaku

Lekári často robia aj dlhodobé meranie krvného tlaku. Pacientom cvičiaci tím vybaví tlakomer a odchádzajú s ním domov. Tam prístroj v pravidelných intervaloch meria krvný tlak. Hypertenzia je prítomná, keď je priemerná hodnota zo všetkých meraní vyššia ako 130 mmHg systolický a 80 mmHg diastolický.

Krvný test:

Pokojový elektrokardiogram (kľudové EKG)

Základným vyšetrením je pokojové EKG. Tu sú elektrické vzruchy srdca odvodené cez elektródy na koži. Ochorenie koronárnych artérií (CAD) môže niekedy vykazovať typické zmeny na EKG.

EKG však môže byť aj normálne, aj keď je prítomné ochorenie koronárnych artérií!

Záťažový elektrokardiogram (záťažové EKG)

Ultrazvuk srdca (echokardiografia)

Scintigrafia myokardu

Srdcová katetrizácia (koronárna angiografia)

Ďalšie zobrazovacie postupy

V niektorých prípadoch sú potrebné špeciálne zobrazovacie postupy na určenie rozsahu ochorenia koronárnych artérií (CAD). Tie obsahujú:

Pozitrónová emisná tomografia (perfúzia myokardu PET)
Viacvrstvová počítačová tomografia srdca (CT srdca)
Zobrazovanie pomocou magnetickej rezonancie srdca (kardio-MRI)

Diagnostika podozrenia na infarkt myokardu

Ochorenie koronárnych artérií: liečba

Koronárna choroba srdca môže tiež spustiť duševné choroby, ako je depresia. Psychický stres má zasa negatívny vplyv na ischemickú chorobu srdca. Pri ischemickej chorobe srdca sa preto pri liečbe počíta aj s prípadnými psychickými problémami. Liečba ischemickej choroby srdca zahŕňa okrem cielenej eliminácie rizikových faktorov predovšetkým medikamentóznu liečbu a často aj chirurgický zákrok.

Lieky

Ochorenie koronárnych artérií sa dá liečiť množstvom liekov, ktoré nielen zmierňujú symptómy (napríklad angínu), ale tiež zabraňujú komplikáciám a predlžujú dĺžku života.

Lieky, pomocou ktorých by sa mala zlepšiť prognóza koronárnej choroby srdca a vyhnúť sa infarktu:

Blokátory beta-receptorov („betablokátory“): Znižujú krvný tlak, spomaľujú srdcový tep, čím znižujú spotrebu kyslíka v srdci a odľahčujú srdce. Po srdcovom infarkte alebo v prípade ICHS so srdcovým zlyhaním sa znižuje riziko úmrtnosti. U pacientov s ischemickou chorobou srdca a hypertenziou sú liekom voľby betablokátory.

Lieky, ktoré zmierňujú príznaky ochorenia koronárnych artérií:

Dusičnany: rozširujú cievy srdca, čím lepšie zásobujú srdce kyslíkom. Tiež rozširujú cievy v celom tele, a preto krv prúdi späť do srdca pomalšie. Srdce musí menej pumpovať a spotrebuje menej kyslíka. Dusičnany sú obzvlášť rýchlo pôsobiace, a preto sú vhodné ako núdzový liek pri akútnom záchvate anginy pectoris.

Antagonisty vápnika: Táto skupina látok tiež rozširuje koronárne cievy, znižuje krvný tlak a uľavuje srdcu.

Iné lieky:

ACE inhibítory: U pacientov so srdcovým zlyhaním alebo vysokým krvným tlakom zlepšujú prognózu.

Blokátory receptorov angiotenzínu I: používajú sa, keď pacienti netolerujú ACE inhibítory.

Srdcová katetrizácia a bypass

Pri bypassovej operácii sa premosťuje zúženie koronárnej cievy. Za týmto účelom sa najprv odstráni zdravá cieva z hrudníka alebo dolnej časti nohy a prišije sa ku koronárnej cieve za zúžením (stenóza). O bypasse sa uvažuje najmä vtedy, keď sú tri hlavné vetvy koronárnych artérií výrazne zúžené (choroba troch ciev). Hoci je operácia finančne náročná, výrazne zlepšuje kvalitu života a prognózu väčšiny ľudí.

Ochorenie koronárnych artérií sa môže liečiť aj bypassom alebo PCI, ak je postihnutých niekoľko koronárnych ciev alebo ak je zúženie na začiatku veľkej cievy. Rozhodnutie pre bypass alebo dilatáciu sa vždy robí individuálne. Okrem nálezov závisí aj od sprievodných ochorení a veku.

Šport ako terapia ICHS

Cvičenie sa teda zameriava práve na rizikové faktory, ktoré spôsobujú ischemickú chorobu srdca. Pravidelný pohyb má však pozitívny vplyv aj na priebeh ochorenia. Vytrvalostné cvičenie môže spomaliť progresiu ochorenia pri ICHS, v niektorých prípadoch ho zastaviť a v niektorých prípadoch dokonca zvrátiť.

Začatie cvičenia pri ICHS

Ak pacient s ICHS prekonal srdcový infarkt (STEMI a NSTEMI), vedecké štúdie odporúčajú začať s cvičením skoro – už sedem dní po infarkte. Táto skorá mobilizácia podporuje proces hojenia.

V prípade bypassu môže postihnutý začať včasnú mobilizáciu už 24 až 48 hodín po zákroku. V prvých týždňoch však treba počítať s obmedzeniami kvôli operácii. Tréning by mal začať jemnými cvičeniami.

Začiatok tréningu vždy vopred prekonzultujte so svojím ošetrujúcim lekárom, ak máte ochorenie srdca.

Tréningový plán pre CHD

Kardiocvičenie zahŕňa rôzne disciplíny. V závislosti od zdravotného stavu a individuálnej kondície dostane každý pacient tréningový plán. To zvyčajne zahŕňa nasledujúce komponenty

Stredný vytrvalostný tréning

Pacientom s ICHS stačí na začiatku tréningu len desať minút rýchlej chôdze denne rýchlosťou okolo 5 km/h na zníženie rizika úmrtia až o 33 percent. Ak je tempo príliš rýchle, postihnutí môžu alternatívne chodiť pomaly (približne 3 až 4 km/h) 15 až 20 minút.

Vhodné vytrvalostné športy pre ICHS zahŕňajú:

(rýchla) chôdza
Chôdza po mäkkej podložke/piesku
Chôdza/nordic walking
Krokový aerobik
chôdza
jazda na bicykli
Veslovanie
plávanie

Je dôležité, aby si kardiaci na začiatku zvolili krátke cvičebné fázy maximálne päť až desať minút. Trvanie námahy sa potom v priebehu tréningu pomaly zvyšuje. Je to preto, že najväčšie účinky sú pozorované u pacientov, ktorí sa najviac namáhajú. Zakaždým, keď sa úroveň aktivity zdvojnásobí, riziko úmrtia sa v priebehu štyroch týždňov zníži o ďalších desať percent.

Dbajte na to, aby neprekračovali pulzové limity, ktoré sa dajú zistiť napríklad na záťažovom EKG. Monitor srdcovej frekvencie vám môže pomôcť udržať sa v správnych medziach a optimálne trénovať.

Silné cvičenia

Jemné cvičenia pre kardiakov na budovanie svalov v hornej časti tela zahŕňajú:

Posilňovanie prsných svalov: sadnite si vzpriamene na stoličku, tlačte ruky proti sebe pred hrudníkom a vydržte niekoľko sekúnd. Potom uvoľnite a uvoľnite sa. Opakujte niekoľkokrát
Posilňovanie ramien: Posaďte sa vzpriamene aj na stoličku, zachyťte prsty pred hrudníkom a vytiahnite smerom von. Podržte ťah niekoľko sekúnd a potom sa úplne uvoľnite.

Obzvlášť jemne precvičíte nohy týmito cvikmi:

Posilňovanie abduktorov (extenzorov): Posaďte sa vzpriamene na stoličku a tlačte zvonku rukami na kolená. Nohy pracujú proti rukám. Držte tlak niekoľko sekúnd a potom sa uvoľnite.

Ľahký kruhový tréning

V kardiologických športových skupinách sa často vykonáva aj ľahký kruhový tréning. Tu napríklad účastníci absolvujú osem rôznych stanovíšť. V závislosti od vybraných cvičení, ktoré podporujú vytrvalosť, Kraft, mobilitu a koordináciu súčasne. Po minúte námahy nasleduje 45-sekundová prestávka. Potom sa športovci otáčajú na ďalšiu stanicu. V závislosti od individuálnej zdatnosti sa jazdí jeden alebo dva behy.

Ochorenie koronárnych artérií: progresia ochorenia a prognóza

Ak sa ischemická choroba srdca (ICHS) odhalí neskoro alebo sa nedostatočne lieči, môže sa ako sekundárne ochorenie vyvinúť srdcové zlyhanie. V tomto prípade sa prognóza zhoršuje. Neliečená ICHS tiež zvyšuje riziko srdcového infarktu.