Prostaty zápal je jedným z najčastejších urogenitálnych ochorení v mužskej populácii: asi 10 % mužov trpí prostatitídou raz za život. Vyskytuje sa prednostne medzi 20. a 50. rokom života, no v konečnom dôsledku môže postihnúť aj starších mužov. Vo všeobecnosti platí, že prostaty je orgán pomerne náchylný na zápal, vzhľadom na silné krv obehu, veľký počet žliaz a priame spojenie s močová trubica, pričom posledný je vstupným bodom pre potenciálne patogény.
Zápal prostaty je často sprevádzaný súčasným zápalom nadsemenníka or močovod (uretritída). Rozlišuje sa akútny priebeh zápalu a chronický zápal prostaty, pričom chronická forma sa často môže vyvinúť z nezhojenej akútnej. Ak sa v priebehu vyšetrenia a diagnostiky nezistí žiadny vyvolávajúci patogén, ochorenie sa označuje ako abakteriálna prostatitída alebo chronická panvová bolesť syndróm. Táto forma zápalu prostaty sa vyskytuje najčastejšie. Ak sa nepodarí nájsť žiadne organické príčiny pacientových ťažkostí, môže ísť aj o odýniu prostaty, ktorá sa počíta do okruhu psychosomatickej formy.
Príčiny
Medzi najčastejšie príčiny zápalu prostaty patria patogény v rámci uretritída, zápal močového mechúra or epididymitída, ktoré stúpajú k prostate vo forme prenesených Infekcie močových ciest a infikovať ho. V priebehu zápalového procesu dochádza k hromadeniu obranných buniek (biele krv bunky, leukocyty) v tkanive prostaty, čo vedie k opuchu a podráždeniu tkaniva. U mladých mužov sú to najmä chlamýdie a ureaplazmy, starší muži častejšie trpia zápalom prostaty, ktorý je spôsobený gramnegatívnou tyčinkou. baktérie Escherichia coli (E. coli), ktoré sa bežne nachádzajú v čreve.
Klebsiellae a mykobaktérie v kontexte tuberkulóza patria medzi vzácnejšie patogény. V tomto smere spôsobuje aj vznik a Infekcie močových ciest u mužov sú vždy zároveň považované aj za veľký rizikový faktor pre prostatitídu: tak napr oblička a mechúr kamene, cukrovka mellitus, oslabený imunitný systém, nádory, málo pitia a chladné počasie (sedadlá na studených povrchoch, mokré nohavice na kúpanie atď.). To druhé vedie k zníženiu krv obehu v oblasti malej panvy, čo sťažuje rýchle odplavenie imunitných buniek pri baktérie prenikajú, čím podporujú zápal.
Vždy je možné, že sa patogény zanesú počas urologických vyšetrení alebo zákrokov, ako je to napríklad v prípade katéter močového mechúra je umiestnená a umiestnená, prostata biopsia odoberie sa alebo sa vykoná cystoskopia. Zúženie alebo premiestnenie močová trubica – tým – podporuje aj kolonizáciu močových ciest s baktérie, takže riziko prenesenej infekcie prostaty sa výrazne zvyšuje. Šírenie patogénov z ložísk zápalu mimo urogenitálny systém krvou a lymfatickým systémom je zriedkavejšie, no napriek tomu by sa s ním malo v diagnostike vždy počítať.
Príčina chronických panvová bolesť syndróm alebo abakteriálny zápal prostaty ešte nie je úplne objasnený. Podľa niektorých teórií môžu byť možným spúšťačom určité mikroorganizmy, ktoré sa nedajú kultivovať, a teda nie je možné ich zistiť, ako aj napr. mechúr poruchy vyprázdňovania. V priebehu času dochádza k poruchám toku moču z mechúr viesť k hromadeniu moču a zväčšeniu objemu močového mechúra, ktorý potom môže vyvíjať tlak na bezprostredne susediacu prostatu.
Tento chronický tlak môže nakoniec viesť k podráždeniu tkaniva a nakoniec k bakteriálnemu zápalu. Podobne sa môže zápal močového mechúra rozšíriť na prostatu alebo podráždenie nervov v bezprostrednej blízkosti prostaty môže viesť k falšovaniu prostaty bolesť. Je dokonca možné, že nadmerne aktívny imunitný systém napáda tkanivo prostaty v rámci autoimunitnej reakcie a vedie k zápalovému poškodeniu. Príčinou vzniku takzvanej dysplázie prostaty, ktorá nie je spôsobená organickým ochorením ani baktériami, je pravdepodobne nadmerná excitabilita panvové dno svalov, ktorý má tendenciu ku kŕčom a môže tak spôsobiť tzv bolesť symptomatológia.
