Veterinárny lekár, ktorý sa tiež nazýva veterinárny lekár, sa zaoberá výskumom, diagnostikou a liečením chorôb zvierat v najširšom slova zmysle. V zásade sa v závislosti od miesta a oblasti zodpovednosti rozlišujú vidiecki veterinári a veterinári malých zvierat. Aby ste mohli pracovať ako veterinár, musíte absolvovať príslušné vysokoškolské vzdelanie.
Čo je to veterinár?
Veterinárny lekár, ktorý sa tiež nazýva veterinárny lekár, sa zaoberá výskumom, diagnostikou a liečením chorôb zvierat v najširšom slova zmysle. Veterinári, technicky známi ako veterinárni chirurgovia, sú štátnymi zvieratami zdravie praktizujúcich. Ich poslaním je predchádzať alebo zmierňovať utrpenie zvierat, udržiavať zdravie zvierat všetkého druhu a chrániť ľudí pred škodami spôsobenými chorobami zvierat. Pred prácou ako veterinár musia študenti absolvovať najmenej desať semestrov vysokoškolského štúdia. Po ukončení príslušnej dizertačnej práce majú absolventi titul Dr. med. veterinár. Už počas štúdia sa môžu špecializovať na jeden z odborov. O nich sa rozhoduje buď podľa oblasti činnosti (vnútorné lekárstvo, zubné lekárstvo atď.), Alebo podľa typu zvieraťa, o ktoré sa treba starať. Je tiež možná špecializácia na ošetrenie hospodárskych zvierat alebo malých zvierat, aj keď to nie sú špeciality v užšom slova zmysle.
Liečba a terapie
Veterinári majú predovšetkým úlohu starať sa o zvieratá v rozsahu, v akom sú ich zdravie a možné choroby sa liečia odborne. To, ktoré úlohy podrobne vykonávajú, závisí okrem iného od toho, či došlo k špecializácii a o aké druhy zvierat sa vôbec stará. Vidiecky veterinár sa zaoberá očkovaním, pôrodníctvo, orezávanie pazúrov a liečenie bežných chorôb, ktoré sa vyskytujú u hospodárskych zvierat. Veľmi dôležitú úlohu tu zohráva aj téma druhovo vhodného chovu, ktorému musí veterinár venovať pozornosť. Veterinári v praxi malých zvierat majú veľmi podobné úlohy: Starajú sa o malé domáce zvieratá, ako sú mačky, psy, hlodavce a vtáky, a sú tu zodpovední napríklad za starostlivosť o srsť a pazúry, kastráciu alebo sterilizácie alebo liečenie druhovo špecifických chorôb a sťažností. Patria sem poruchy trávenia, ako aj alergické reakcie, prechladnutie alebo rakovina. V praxi malých zvierat sa musí brať do úvahy aj emocionálna väzba majiteľov domácich miláčikov na pacientov. Ak sú veterinári zamestnaní napríklad vo výskume alebo v potravinárskom priemysle, osobitná pozornosť sa venuje vedeckým aspektom veterinárneho lekárstva. Nesmie sa zanedbávať ani hygiena a súvisiaca prevencia epidémií; túto oblasť zodpovednosti preberá okrem iných aj úradný veterinárny lekár.
Diagnostické a vyšetrovacie metódy
Veterinári používajú, v závislosti od svojej individuálnej oblasti použitia a úlohy, úplne odlišné diagnostické a vyšetrovacie metódy. Teraz sa takmer nelíšia od tých, ktoré sa používajú v humánnej medicíne. Okrem vizuálneho vyšetrenia pacienta a podrobnej diskusie s majiteľom zvieraťa sa v závislosti od príznakov a podozrení, a krv alebo môže byť vykonaný test moču. Zobrazovacie postupy ako napr ultrazvuk or Röntgen vyšetrenia alebo počítačová tomografia sa dnes vo veterinárnom lekárstve používajú aj na zisťovanie zlomenín, vnútorných poranení alebo zápalov, nádorov a podobne. Ak je nevyhnutný chirurgický zákrok, veterinárny lekár použije na upokojenie zvieraťa vhodné anestetikum, v závislosti od druhu a veľkosti zvieraťa. Chirurgické nástroje použité pri chirurgickom zákroku sa tiež líšia nanajvýš veľkosťou od tých, ktoré sa používajú v humánnej medicíne. Pretože zvieratá nie sú vždy držané v pokoji počas potrebných, a niekedy niekedy nepríjemných, vyšetrení na veterinárnom úrade, je vo veterinárnom lekárstve častejšie potrebné podať anestetiká (aj keď v malých dávkach), aby bolo možné stanoviť presnú diagnózu alebo vykonať určité postupov.
Čo by si mal majiteľ zvieraťa uvedomiť?
Pri výbere správneho veterinárneho lekára by majitelia domácich miláčikov mali venovať pozornosť tomu, ako dobre je dotyčný veterinárny lekár oboznámený s konkrétnym druhom. Nie každá prax v oblasti malých zvierat má rovnaké skúsenosti s liečením rôznych druhov zvierat. Interakcia veterinára s jednotlivým zvieraťom a tiež s majiteľom zvieraťa poskytuje informácie o tom, či existuje dostatočná miera empatie. V neposlednom rade je otázka správneho veterinára nielen profesionálna, ale aj osobná. Preto by sa malo podľa možnosti pred prvým skutočným vymenovaním lekára uskutočniť rozhovor, v ktorom sa objasnia profesionálne kompetencie a v ideálnom prípade sa vytvorí vzťah dôvery.
