Cievna demencia: príčiny, liečba

Vaskulárna demencia: popis

Cievna demencia je spôsobená narušeným prekrvením mozgového tkaniva. V závislosti od mechanizmu tejto poruchy krvného obehu lekári rozlišujú rôzne formy vaskulárnej demencie. Ide napríklad o multiinfarktovú demenciu, ktorá je spôsobená niekoľkými malými mozgovými infarktmi (ischemickými mozgovými príhodami). Medzi ďalšie formy patrí subkortikálna vaskulárna demencia a zmiešaná (kortikálna a subkortikálna) vaskulárna demencia.

Cievna demencia predstavuje približne desať až 15 percent všetkých demencií. Zmiešané formy vaskulárnej a Alzheimerovej demencie predstavujú ďalších približne 20 percent.

Cievna demencia: príznaky

Cievna demencia je tiež spojená s fokálnymi neurologickými deficitmi (spôsobenými mozgovými infarktmi): Môže sa vyskytnúť napríklad hemiplégia, poruchy chôdze a zvýšené svalové reflexy. Možné sú aj poruchy vyprázdňovania močového mechúra (poruchy močenia) vo forme nutkavého (imperatívneho) nutkania na močenie alebo inkontinencie.

Osobnosť a sociálne správanie nie sú ovplyvnené vaskulárnou demenciou. Pamäťová výkonnosť je často len mierne ovplyvnená chorobou – na rozdiel od Alzheimerovej choroby, najčastejšej formy demencie.

Cievna demencia: príčiny a rizikové faktory

Cievna demencia je spôsobená zníženým prietokom krvi v mozgu (cerebrálna ischémia), ktorá spôsobuje odumieranie nervových buniek. Takúto ischémiu môžu spustiť rôzne mechanizmy:

V iných prípadoch je vaskulárna demencia spôsobená jediným, niekedy len malým infarktom na strategicky dôležitom mieste (ako je talamus), ktorý vedie k prerušeniu dráh. Lekári to označujú ako „strategickú infarktovú demenciu“.

Porucha krvného obehu môže byť spôsobená aj zhrubnutím stien malých krvných ciev, ktoré zásobujú krvou hlbšie oblasti mozgu. To má za následok malé infarkty (lacunae) a poškodenie nervových vlákien (poškodenie drene). Lekári to označujú ako subkortikálna vaskulárna encefalopatia (SVE).

U niektorých pacientov je vaskulárna demencia výsledkom malých alebo veľkých mozgových krvácaní (druhá najväčšia skupina mozgových príhod po mozgových infarktoch). Toto sa označuje ako „hemoragická demencia“.

Cievna demencia: rizikové faktory

Rôzne faktory podporujú vaskulárnu demenciu. Patria sem napríklad vysoký krvný tlak, srdcové choroby, diabetes mellitus (cukrovka), vysoká hladina cholesterolu, obezita, nedostatok pohybu a fajčenie.

Vaskulárna demencia: diagnóza

Pri podozrení na vaskulárnu demenciu (alebo iný typ demencie) lekár najskôr po rozhovore s pacientom a často aj s príbuznými zoberie pacientovu anamnézu (anamnézu):

Požiada pacienta, aby opísal svoje príznaky a spýtal sa na súčasné alebo predchádzajúce ochorenia, ako sú kardiovaskulárne ochorenia, cerebrovaskulárne ochorenia, vysoký krvný tlak, zvýšené hladiny lipidov v krvi a cukrovka. Pýta sa aj na pacientovu konzumáciu nikotínu a alkoholu. Okrem toho sa lekár opýta, do akej miery je pacient fyzicky aktívny a či užíva nejaké lieky.

Fyzikálne vyšetrenie

Neuropsychologické vyšetrenie

Neuropsychologické vyšetrenie je tiež mimoriadne dôležité pre diagnostiku vaskulárnej demencie. Na posúdenie poruchy výkonu mozgu sa vykonávajú rôzne testy („testy demencie“, ako napríklad hodinový test, MMST a DemTect). Takéto deficity sú však pri vaskulárnej demencii veľmi nekonzistentné.

Imaging

Na vylúčenie iných príčin symptómov sú dôležité zobrazovacie vyšetrenia ako počítačová tomografia (CT) a magnetická rezonancia (MRI). Môžu to byť mozgové nádory, mozgové krvácania alebo napríklad hydrocefalus. Charakteristické zmeny tkaniva môžu tiež naznačovať, ktorý variant vaskulárnej demencie je prítomný, napríklad multiinfarktová demencia alebo demencia v dôsledku infarktu v dôležitých mozgových okruhoch (strategický infarkt).

Laboratórne testy

Pri podozrení na vaskulárnu demenciu sa bežne vyšetruje aj vzorka krvi od pacienta. Parametre, ako sú krvné soli (elektrolyty), hladina cukru v krvi a hodnoty pečene, sú dôležité na identifikáciu rizikových faktorov vaskulárneho poškodenia, ktoré možno liečiť medicínsky. Krvné testy možno použiť aj na identifikáciu iných príčin demencie (ako je hypotyreóza alebo dysfunkcia pečene).

Ak nálezy zostanú nepresvedčivé, odoberie sa vzorka mozgovomiechového moku (CSF) z chrbtice (lumbálna punkcia) a vyšetrí sa v laboratóriu. Takto sa dajú ako príčina symptómov vylúčiť napríklad zápalové alebo imunologické ochorenia mozgu.

Genetické testy

Cievna demencia: Terapia

Cievnu demenciu nemožno liečiť kauzálne. Na zmiernenie symptómov sa však môžu použiť rôzne terapeutické opatrenia.

Lieky

Neexistujú žiadne lieky, ktoré by boli schválené na samotnú vaskulárnu demenciu a ktorých účinnosť bola vedecky dokázaná. V individuálnych prípadoch sa však na liečbu psychiatrických symptómov podávajú lieky. Takéto prípravky nemajú špecifické schválenie pre vaskulárnu demenciu, a preto sa používajú off-label.

Niekedy sú pri vaskulárnej demencii nápomocné takzvané inhibítory acetylcholínesterázy a memantín. Tieto lieky sa používajú hlavne ako lieky proti demencii pri Alzheimerovej chorobe.

Existujú tiež dôkazy, že určitý extrakt z listov ginkga (Ginkgo biloba EGb761) je účinný pri vaskulárnej demencii.

Nedrogová liečba

Cievna demencia – podobne ako iné formy demencie – by sa mala tiež liečiť nefarmakologickým spôsobom. Pri demencii môže byť užitočný napríklad kognitívny tréning, pracovná terapia, hudobná a tanečná terapia. Ak je chôdza neistá, postihnutým treba poskytnúť pomôcky na chôdzu a pravidelný tréning chôdze. Ak sa vyskytnú problémy s kontinenciou, odporúča sa okrem iného dôsledný nácvik toalety.

Pri cievnych rizikových faktoroch a základných ochoreniach sú dôležité aj nefarmakologické opatrenia. Napríklad lekár odporučí pacientovi v budúcnosti prestať fajčiť a zmeniť stravu (menej živočíšnych tukov, viac rastlinných tukov atď.).

Vaskulárna demencia: progresia a prognóza

Na priebeh ochorenia (ale aj na príznaky) má vplyv aj to, že nie vždy ide o čisto cievnu demenciu. Pacienti často trpia zmiešanou formou, napríklad Alzheimerovou demenciou plus vaskulárnou demenciou. Stredná dĺžka života a progresia sa potom dajú len ťažko predvídať.

Vo všeobecnosti sa dĺžka života pacientov v mnohých prípadoch skracuje. Pacienti s vaskulárnou demenciou často zomierajú na choroby, ako je zápal pľúc, mŕtvica alebo akútne obehové poruchy srdca (akútny koronárny syndróm = zastrešujúci termín pre srdcový infarkt a nestabilnú angínu pectoris).