Oocyt, vajíčko
Všeobecné informácie
Vaječná bunka je ženská zárodočná bunka človeka. Je haploidný. To znamená, že obsahuje iba jednu sadu chromozómy. U žien sa vaječné bunky vyvíjajú z pôvodných zárodočných buniek a používajú sa na reprodukciu a prenos genetických vlastností z matky na dieťa.
Pôvod
Oocyty sa produkujú vo vaječníku počas procesu nazývaného oogenéza. Počas oogenézy prebiehajú dve deliace dozrievania: Druhá deliaca dozrievanie sa však deje iba vtedy, keď je vajíčko oplodnené spermie bunka. Na konci oogenézy sú štyri bunky, z ktorých iba dve sa skutočne vyvinú do plnohodnotných oocytov, ďalšie sa uvoľňujú ako takzvané polárne telieska.
Na rozdiel od svojich prekurzorových buniek potom výsledné bunky už nie sú diploidné, ale haploidné, tj obsahujú iba jednu sadu chromozómy. Keď sa do vaječnej bunky dostane a spermie bunka (spermie) počas oplodnenia, ktorá je tiež haploidná, a tieto dve bunky sa spoja, diploidná bunka s kompletnou sadou chromozómy sa znovu vytvorí, z ktorého sa dá deliť zygota a nakoniec embryo sa môže rozvíjať. Zatiaľ čo mužská zárodočná bunka dodáva výlučne zygotu DNA, vaječná bunka prispieva okrem svojej DNA aj bunkovou vodou (cytoplazma) a inými bunkovými organelami, najmä mitochondrie, ktoré tiež obsahujú DNA, ale môžu sa prenášať ďalej iba z matkinej strany.
- Prvé rozdelenie zodpovedá meióze,
- Druhá z mitózy.
Štruktúra vaječnej bunky
Oocyty sú najväčšie bunky nachádzajúce sa v prírode. Z tohto dôvodu je aj ľudská vaječná bunka, ktorá býva spomedzi všetkých stavovcov jednou z tých menších, stále viditeľná voľným okom. Vajcia cicavcov nie sú také veľké ako napríklad vajcia vtákov alebo plazov, pretože embryá cicavcov sú vyživované prostredníctvom placenta a preto vo vajci nie je potrebný žiadny žĺtok alebo vaječný bielok ako ďalšia potrava.
Ľudská vaječná bunka má priemerný priemer 0.11 až 0.14 milimetra. Na veľmi vonkajšej strane vaječnej bunky je krycia vrstva zvaná zona pellucida, vonkajšia membrána vajíčka. Táto vrstva hrá, samozrejme, dôležitú úlohu pri hnojení proteíny obsiahnuté v tejto obálke môžu viazať spermie bunka do vajca.
Len čo k tomu dôjde, zona pellucida sa rozpustí. Takzvaný perivitelínový priestor susedí s vonkajšou membránou vajíčka. V tejto oblasti zostanú spermie krátky čas, keď sa im podarilo preniknúť do zona pellucida.
Na tomto mieste sa nachádzajú aj polárne telieska, ktoré obsahujú prebytočnú DNA, ktorú dnes už plnohodnotné vaječné bunky nepotrebujú. Na druhej strane tohto priestoru naplneného kvapalinou je vnútorná membrána vajíčka, ktorá je bunková membrána vaječnej bunky (oolem). Vo vnútri vaječnej bunky je ooplazma, ktorá obsahuje bunkové jadro s haploidnou DNA. Okrem toho ooplazma obsahuje niekoľko vezikúl, ktoré obsahujú tuk a bielkovina, okrem iného. V prvej fáze embryonálneho vývoja slúžia tieto vezikuly na výživu bunky.
