Čo je to psychoterapia?
Psychoterapiu možno použiť na liečbu psychických problémov – napríklad vtedy, keď sú myšlienky, pocity, prežívanie a činy človeka narušené a nie je možné nájsť žiadnu organickú príčinu ako spúšťač. Medzi bežné duševné poruchy patrí úzkostná porucha, depresia, obsedantno-kompulzívna porucha a návykové poruchy.
Psychoterapia môže byť vedená na ústavnej alebo ambulantnej báze, ako individuálna alebo skupinová terapia.
V závislosti od potrieb môžu postihnutí využiť ústavnú, dennú alebo ambulantnú psychoterapiu.
Ústavná psychoterapia má výhodu v tom, že pacienti dostanú okamžitú pomoc v prípade krízy, a to cez deň aj v noci. Môžu tiež využiť širokú škálu rôznych foriem terapie.
Výhodou ambulantnej terapie je, že pacient môže to, čo sa naučil, ihneď aplikovať v bežnom živote. Terapeutická starostlivosť však nie je taká intenzívna ako pri hospitalizácii.
Ako stredná cesta fungujú aj denné stacionáre, ktoré umožňujú čiastočnú ústavnú psychoterapiu. Cez deň je pacient v ambulancii a večer sa vracia domov.
Skupinová psychoterapia
Skupinová terapia je dostupná v lôžkových aj ambulantných zariadeniach.
Nie každému však vyhovuje predstava podeliť sa o svoje problémy so skupinou iných ľudí. Ale ľudia, pre ktorých je ťažké komunikovať s cudzími ľuďmi, môžu mať zo skupinovej psychoterapie veľký úžitok. V skupine si môžu veci vyskúšať a precvičiť si medziľudské interakcie.
Formy psychoterapie
Ktorá forma terapie je pre vás vhodná, závisí od rôznych faktorov, napríklad od závažnosti vašej duševnej poruchy. Rozhodujúce je aj to, ako dobre sa dokážete spojiť s terapeutom a metodikou. Váš rodinný lekár vám môže pomôcť nájsť vhodného psychoterapeuta.
Absorpcia nákladov na psychoterapiu
Náklady sa uhrádzajú len vtedy, ak bola diagnostikovaná duševná porucha, ktorá spôsobuje trápenie osoby. Zdravotné poisťovne uznávajú prvých päť sedení ako skúšobné. Pacient si tak môže najskôr vyskúšať, či si s terapeutom rozumie.
psychoanalýza
Psychoanalýza siaha až k známemu lekárovi a psychológovi Sigmundovi Freudovi. Viac o tom, ako funguje a pre koho je vhodný, si prečítajte v článku Psychoanalýza.
Behaviorálna terapia
Behaviorálna terapia je založená na princípe, že nepriaznivé správanie a myšlienkové vzorce sa naučili, a preto sa ich možno odnaučiť. Za týmto účelom si pacient s pomocou terapeuta precvičuje nové správanie a spôsoby myslenia.
Terapia založená na hĺbkovej psychológii
Formy terapie založené na hĺbkovej psychológii predstavujú ďalší vývoj psychoanalýzy. Aj tu je cieľom riešiť aktuálne psychické problémy odkrývaním a prácou na nevedomých konfliktoch z minulosti.
O tom, čo zahŕňa psychoterapia založená na hĺbkovej psychológii a v ktorých prípadoch je vhodná, si môžete prečítať v rámci psychoterapie založenej na hĺbkovej psychológii.
Iné formy terapie
Kedy robíte psychoterapiu?
Psychoterapia je potrebná vtedy, keď myšlienky, pocity a správanie človeka zhoršujú kvalitu života. Poškodenie môže vyplývať priamo zo symptómov poruchy (napr. ťažká úzkosť) alebo z následkov duševnej poruchy. Niektorí chorí už napríklad nemôžu vykonávať svoju prácu a strácajú partnerské a sociálne kontakty.
Psychoterapia pre fyzické symptómy
Už dávno je známe, že telo a psychika sa vzájomne ovplyvňujú. Fyzické choroby často ovplyvňujú psychiku a psychické poruchy sú takmer vždy sprevádzané fyzickými ťažkosťami. Psychoterapia sa preto odporúča aj pri psychosomatických ťažkostiach – teda pri fyzických ťažkostiach, ktoré sú úplne alebo čiastočne zakorenené v psychickej príčine.
Účinnú podporu v terapii bolesti poskytujú aj psychoterapeutické metódy. Je to preto, že vnútorný postoj má značný vplyv na to, ako sa bolesť hodnotí a ako silne je vnímaná.
Prijatie na lôžkovú psychiatriu
Ľudia trpiaci akútnou psychózou nemajú o chorobe prehľad a trpia bludmi, halucináciami a tiež poruchami myslenia. Pred začatím psychoterapie musia byť najskôr liečení liekmi.
Ďalším špeciálnym prípadom sú návykové poruchy. Pred psychoterapiou musí najskôr prebehnúť detoxikácia. Ľudia s problémom závislosti by sa mali obrátiť na ambulanciu alebo ambulanciu, ktorá sa špecializuje na liečbu závislostí.
Mnoho ľudí má problém rozlišovať medzi rôznymi odbornými titulmi v prostredí psychoterapie. Je pravda, že duševné poruchy môžu liečiť psychiatri aj psychoterapeuti a mnohí psychológovia. Napriek tomu sú to rôzne profesie.
Psychiater je zasa lekár, ktorý absolvoval rezidentúru v oblasti duševných chorôb. Duševné poruchy lieči liekmi. Až doplnkový psychoterapeutický výcvik mu umožňuje liečiť svojich pacientov aj psychoterapeuticky – ako liečebný psychoterapeut.
Pojem psychoterapeut je v Nemecku chránený. Psychoterapeutmi sa môžu nazývať len tí, ktorí prešli psychoterapeutickým výcvikom a ak vykonávajú prax v rámci zodpovedajúcich psychoterapeutických foriem, účtujú si zákonné zdravotné poistenie.
Oprávnenie na prácu detských a dorastových terapeutov majú nielen psychológovia, ale aj pedagógovia a sociálni pedagógovia, ak preukážu, že absolvovali zodpovedajúce vzdelanie ako detskí a dorastoví terapeuti. Potom môžu liečiť výlučne deti a mladistvých.
V prípade psychických problémov môže pacientov buď poslať ich rodinný lekár k terapeutovi, alebo si priamo dohodnúť stretnutie s terapeutom.
Čo robíte počas psychoterapie?
Vstupná konzultácia, diagnostika a prognóza
Na začiatku terapie pacient opíše terapeutovi svoj problém. Terapeut potom vysvetlí, ako môže terapia prebiehať. Počas tejto vstupnej konzultácie môže pacient zistiť, či sa s terapeutom cíti dobre a dozvedieť sa, čo môže od psychoterapie očakávať. Ak má terapia pokračovať, terapeut musí stanoviť diagnózu. Bez toho zdravotné poisťovne náklady neuhradia.
Na základe diagnózy a individuálnej situácie pacienta terapeut posúdi, ako bude duševná porucha progredovať. Vo všeobecnosti majú duševné poruchy lepšiu prognózu, ak sa včas zachytia a liečia. Ak je prítomných viacero duševných porúch súčasne, liečba sa zvyčajne sťažuje.
Príčina duševnej poruchy
Pre terapiu je dôležité zistiť, ktoré rodinné, profesionálne a/alebo osobné problémy sa podieľajú na vzniku a udržiavaní poruchy.
Zatiaľ nie je možné jednoznačne vysvetliť, ako duševná porucha vzniká. Odborníci nepredpokladajú jedinú príčinu väčšiny duševných porúch, ale skôr súhru viacerých stavov, ktoré prispievajú k rozvoju ochorenia.
Nepriaznivá genetická predispozícia môže spôsobiť, že človek bude náchylnejší na duševné choroby. V kombinácii s duševným stresom sa potom môže vyvinúť duševná porucha. Ak je náchylnosť (zraniteľnosť) vysoká, aj malý stres môže spôsobiť poruchu. Avšak aj ľudia, ktorí sú len ťažko geneticky zaťažení, môžu v dôsledku silného stresu (napr. traumatické zážitky) duševne ochorieť.
Dôvernosť
Psychoterapia: typ liečby
Aká forma terapie sa v individuálnom prípade použije, závisí okrem iného aj od diagnózy. Terapeut sa bude riadiť metódami, ktoré sa osvedčili pri liečbe danej duševnej poruchy.
Pred začatím liečby by sa pacienti mali opýtať svojej zdravotnej poisťovne, koľko sedení bude pokrývať.
V závažných prípadoch pacient dostáva kombináciu psychoterapie a liekov. Účinok liekov môže urýchliť úspech najmä na začiatku terapie.
Koniec terapie
Na konci terapie terapeut pripraví pacienta na ďalší čas. Pýta sa na existujúce obavy a obavy, ktoré je ešte potrebné prekonať. Ak to terapeut uzná za vhodné, liečba sa môže v niektorých prípadoch predĺžiť. V každom prípade by mal pacient po terapii mať pocit, že už dokáže zvládnuť každodenný život bez terapeuta.
Aké sú riziká psychoterapie?
Kompetencia terapeuta
Existujú rôzne dôvody nesprávneho vývoja v psychoterapii. Na jednej strane úspech terapie závisí od toho, či terapeut stanoví správnu diagnózu a zvolí vhodnú liečbu pre pacienta.
Okrem toho existujú veľké rozdiely v kompetencii terapeutov. Preto sa pred výberom terapeuta oplatí urobiť si prieskum a popýtať sa.
Spolupráca pacienta
Psychoterapia sa tiež ukazuje ako ťažká, keď sa pacient nechce zapojiť do terapie. Najmä v prípade porúch osobnosti (napr. viacnásobná porucha osobnosti, narcistická porucha osobnosti) pacientom často chýba prehľad o nevyhnutnosti psychoterapie.
Relapsy
Pri niektorých psychických poruchách sa navyše príznaky ochorenia po zlepšení opakujú. Takéto relapsy sú normálne napríklad pri návykových poruchách a nemali by sa interpretovať ako dôkaz neúspešnej liečby.
Účinky terapie
Napríklad, ak úzkostný človek nadobudne v priebehu terapie rastúce sebavedomie, má to vplyv aj na jeho okolie. Je možné, že partner nie je zvyknutý na protirečenie, a preto má problémy so zmenami.
Strach zo zmeny by však nikdy nemal byť dôvodom na ďalšie utrpenie.
Psychoterapia – dôsledky pre profesiu
Jedným zo spôsobov, ako obísť tieto ťažkosti, je podstúpiť terapiu súkromne a zaplatiť si náklady sami. Rodinný lekár ani zdravotná poisťovňa o tom potom nemajú žiadne informácie a terapeut je viazaný mlčanlivosťou. Ak sa však skryté duševné poruchy stanú známymi neskôr, môže to mať negatívne dôsledky.
Čo musím mať na pamäti po psychoterapii?
Ku koncu terapie sa pozornosť sústreďuje na prevenciu relapsu. To znamená, že terapeut pripravuje pacienta na možné recidívy a pracuje s ním na vývoji stratégií, pomocou ktorých sa môže pacient sám stabilizovať.
Relapsy sa môžu opakovať aj mnoho rokov po liečbe. V tomto prípade by sa postihnutí nemali báť vyhľadať pomoc terapeuta.
Dostatok spánku, vyvážená strava, pohyb a šport nás navyše robia odolnejšími voči psychickým poruchám. Kontakt s priateľmi a rodinou nám dáva stabilitu aj v každodennom živote a podporuje tak úspešnosť psychoterapie.
