Stručný prehľad
- Príčiny svalových zášklbov: napr. stres, nedostatok minerálov, stimulanty (ako kofeín), rôzne choroby ako ALS, Parkinson alebo diabetes mellitus
- Kedy je zášklby svalov nebezpečné? Keď je príznakom vážneho ochorenia. Nasvedčuje tomu aj fakt, že sa nevyskytuje len sporadicky.
- Čo sa dá robiť proti trhaniu svalov? V prípade neškodných svalových zášklbov sa môžete pokúsiť odstrániť príčinu (napr. znížiť stres, jesť vyváženú stravu, nekonzumovať príliš veľa kofeínu a alkoholu). Ak sú príčinou základné ochorenia, lekár nasadí vhodnú terapiu (napr. liekmi).
- Kedy navštíviť lekára? Ak sa svalové zášklby vyskytujú častejšie a/alebo sprevádzajú bolestivé svalové kŕče (ako napríklad pri epilepsii).
- Diagnostika: rozhovor s pacientom, fyzikálne a neurologické vyšetrenia (ENG, EEG, EMG), v prípade potreby ďalšie vyšetrenia, ako sú zobrazovacie postupy (ako počítačová tomografia, magnetická rezonancia) alebo analýza vzorky tkaniva (biopsia)
Svalové zášklby: príčiny a možné choroby
No nie vždy je za šklbaním choroba. Fascikulácie, teda svalové zášklby, ktoré sú vnímateľné len ako jemné chvenie pod kožou, sú často neškodné. Napríklad 70 percent populácie má takzvané šklbanie na zaspávanie, ktoré je z medicínskeho hľadiska úplne neškodné. Niekedy sa za príznakom skrýva dočasné podráždenie nervov.
V niektorých prípadoch môžu byť svalové zášklby zosilnené alebo aktivované dobrovoľnými pohybmi, v tomto prípade sa nazývajú akčný myoklonus. V iných prípadoch vonkajšie podnety ako dotyk, svetlo alebo zvuk spúšťajú zášklby svalov (reflexný myoklonus).
Choroby, ktoré vyvolávajú svalové zášklby
- Tics, Tourettov syndróm
- epilepsie
- Febrilné kŕče
- Roztrúsená skleróza (MS)
- Amyotrofická laterálna skleróza (ALS)
- Parkinsonova choroba
- Creutzfeldt-Jakobova choroba
- Wilsonova choroba
- Diabetes mellitus
- Zápal mozgu alebo cerebrálne krvácanie
- Poruchy krvného obehu, vírusové ochorenia a bakteriálne infekcie
- Ortopedické ochorenia s podráždením nervov
- Syndróm nepokojných nôh: neurologická porucha, pri ktorej sa vyskytujú poruchy zmyslového vnímania a mimovoľné pohyby nôh a menej často rúk, najmä v pokoji.
Ďalšie faktory, ktoré spúšťajú svalové zášklby
- emocionálna nerovnováha, napríklad choroba z lásky
- stres
- stimulujúce látky, ako je kofeín
- Alkohol a drogy
- prechladnutie a podchladenie
- Nedostatok horčíka
- hypoglykémie
- štípanie nervov
- Vedľajšie účinky liekov
- priame podráždenie nervov po vyšetreniach (napr. vyšetrenie likvoru)
Vo väčšine prípadov zášklby svalov postupujú bez bolesti. Môžu ho však sprevádzať bolestivé svalové kŕče. Výrazné svalové zášklby výrazne obmedzujú postihnuté osoby v každodennom živote, pretože účelné pohyby ako jedenie, pitie alebo písanie sa stávajú zložitejšími. Zášklby sa často zintenzívňujú v stresových situáciách, takže pacienti sú stigmatizovaní ako „nervózni“ alebo „neistí“.
Svalové zášklby – nebezpečné alebo neškodné?
Oveľa zriedkavejšie vážne ochorenia spôsobujú svalové zášklby. Príznakom toho môže byť, keď sa zášklby vyskytujú častejšie. Napríklad svalový tremor v pokoji (pokojový tremor) sa zvyčajne pozoruje u pacientov s Parkinsonovou chorobou. Metabolické ochorenia, ako je diabetes mellitus, sa môžu prejaviť aj svalovými zášklbami – rovnako ako amyotrofická laterálna skleróza (ALS). V takýchto prípadoch sa svalové zášklby alebo choroby, ktoré za nimi stoja, majú klasifikovať ako nebezpečné alebo prinajmenšom vážne.
Svalové zášklby: Čo sa s tým dá robiť?
V prípade neškodných svalových zášklbov môžete urobiť veľa sami, aby ste zastavili nepríjemný príznak. Ak ako príčina zášklbov prichádza do úvahy choroba, sú potrebné lekárske vyšetrenia a zvyčajne aj liečba lekárom.
Svalové zášklby: Čo môžete urobiť sami
- Žiadne stimulanty: Svalovým zášklbám sa často dá vyhnúť aj tým, že sa budete vyhýbať kofeínu, alkoholu a stimulačným drogám.
- Vyvážená strava: Niekedy môže vyvážená strava tiež pomôcť znížiť svalové zášklby. Na dostatočný príjem horčíka dbajte najmä vtedy, ak sa okrem zášklbov svalov objavia aj bolestivé kŕče. Väčšie množstvo minerálu sa nachádza napríklad v zelenej zelenine, ako je špenát, brokolica, fazuľa či hrášok, ale aj v obilninách, ako sú ovsené vločky, pšeničné otruby alebo ryža. Pre tých, ktorí majú radi ovocie: banány obsahujú pomerne veľké množstvo horčíka.
Pred užitím tabliet horčíka na svalové zášklby sa poraďte so svojím lekárom.
Svalové zášklby: Čo robí lekár
V závislosti od stavu, ktorý je základom svalových zášklbov, môže lekár odporučiť rôzne terapeutické opatrenia – často navyše k svojpomocným opatreniam uvedeným vyššie.
Lieky
Základné stavy možno často liečiť liekmi, napríklad:
- Tiky a Tourette: Pomôcť môžu takzvané neuroleptiká – účinné látky, ktoré tlmia funkcie centrálneho nervového systému.
- Esenciálny tremor: Často sa dá zmierniť betablokátormi alebo antikonvulzívami.
Niekedy sú svalové zášklby vedľajším účinkom určitých liekov. V takom prípade by ste sa mali poradiť so svojím lekárom, či je potrebné pokračovať v užívaní daného lieku, prípadne ho možno vysadiť alebo nahradiť lepšie tolerovaným prípravkom.
Pracovná a fyzikálna terapia
Ak sú svalové zášklby spôsobené amyotrofickou laterálnou sklerózou (ALS), pravidelná fyzioterapia a pracovná terapia sú veľmi užitočné. To môže mať pozitívny vplyv na priebeh progresívneho ochorenia. ALS sa však nedá liečiť a vyliečiť kauzálne – ani fyzikálnou a pracovnou terapiou, ani inými terapiami.
chirurgia
V niektorých prípadoch svalových zášklbov súvisiacich s ochorením lekár odporúča operáciu. Napríklad operácia mozgu môže byť užitočná pre epileptikov. To zvyčajne zahŕňa chirurgické odstránenie oblasti mozgu, ktorá opakovane spúšťa epileptické záchvaty.
Chirurgický zákrok sa niekedy vykonáva aj pre nevyhnutný tremor: Pri tejto poruche určitá oblasť mozgu vysiela konštantný rušivý signál. Táto oblasť môže byť deaktivovaná pomocou chirurgického zákroku.
Ak sa svalové zášklby vyskytujú častejšie, mali by ste absolvovať lekárske vyšetrenie u lekára, aby sa vylúčil stav vyžadujúci liečbu. Návšteva lekára je nevyhnutná aj v prípade prudkej myoklónie, teda prudkých svalových zášklbov, ktoré môžu byť sprevádzané bolestivými kŕčmi.
Keďže svalové zášklby sú veľmi často spôsobené chorobami nervov, neurológ je tým správnym človekom, na ktorý sa treba obrátiť.
Svalové zášklby: vyšetrenia a diagnostika
Prvým krokom je podrobná diskusia medzi vami a lekárom s cieľom získať anamnézu. Lekár sa vás napríklad opýta, kedy, ako často, kde a za akých okolností sa svalové zášklby vo vašom prípade vyskytujú a či máte nejaké ďalšie ťažkosti (napr. bolestivé svalové kŕče, horúčku atď.).
Dôležité sú aj informácie o možných spúšťačoch zášklbov, ako je zranenie alebo nedávne vyšetrenie nervov. Okrem toho povedzte svojmu lekárovi, či a aké lieky užívate a či máte nejaké známe už existujúce ochorenia (napr. epilepsiu alebo cukrovku).
- Elektroneurografia (ENG): Používa elektródy na meranie rýchlosti nervového vedenia.
- Elektromyografia (EMG): Pri tomto vyšetrení lekár pomocou elektród kontroluje elektrickú aktivitu vo svale.
- Elektroencefalografia (EEG): Tu sa vyšetruje elektrická aktivita mozgu aj prostredníctvom elektród.
V závislosti od nálezu alebo podozrenia na príčinu svalových zášklbov môžu byť užitočné ďalšie vyšetrenia:
- Krvné a močové testy
- Ortopedické vyšetrenia
- Zobrazovacie postupy, ako sú röntgenové lúče, počítačová tomografia (CT), zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI)
- Odstránenie svalového tkaniva (biopsia) na podrobnejšie vyšetrenie v laboratóriu
- Extrakcia mozgovomiechového moku (punkcia CSF) na podrobnejšie vyšetrenie v laboratóriu
- L-dopa test (na podozrenie na Parkinsonovu chorobu)
- Vyšetrenie krvných ciev (angiografia)
- testy na alergiu
- psychologické alebo psychiatrické vyšetrenia
