Stupeň zdravotného postihnutia (GdB) Syndróm spánkového apnoe

Stupeň zdravotného postihnutia (GdB)

Stupeň zdravotného postihnutia (skrátene GdB) je mierou poškodenia jednotlivca v každodennom živote v dôsledku následkov choroby. Syndróm obštrukčnej spánkovej apnoe môže mať pre postihnutých aj ďalekosiahle následky a jeho účinky možno čiastočne rozpoznať pomocou GdB. Existuje niekoľko pokynov, ktoré môžu slúžiť ako hrubý sprievodca.

Syndróm obštrukčnej spánkovej apnoe bez potreby nočného spánku vetranie možno pripísať až na GdB 10, zatiaľ čo terapie CPAP a BIPAP sa rozpoznávajú až do GdB 20. Ak terapia nie je možná alebo stav napriek vyčerpaným terapeutickým opatreniam zostáva chudobná, môže to viesť k rozpoznaniu ťažkého zdravotného postihnutia (tj. GdB 50). Pri určovaní GdB však treba vždy brať do úvahy všetky faktory pacienta, aby bolo možné poskytnúť čo najúplnejší obraz o všetkých funkčných poruchách. Vyššie uvedené hodnoty by sa preto mali považovať iba za orientačné.

Diagnóza

Na spoľahlivú diagnostiku syndrómu spánkového apnoe sa používa laboratórne vyšetrenie spánku. Pacient spí okrem spánku jednu noc v spánkovom laboratóriu a počas spánku mozog vlny, obsah kyslíka v krv, frekvencia dýchanie, pulz a krv meria sa tlak, ako aj prietok dýchania. So všetkými týmito informáciami možno u pacienta so syndrómom spánkového apnoe získať celkový obraz o funkcii tela počas spánku.

Navyše, syndróm spánkového apnoe pacienti musia vidieť na ucho, nos a hrdla, ktorý pacienta vyšetrí, či je to možné dýchanie prekážky: Nosové polypy, veľmi veľké hltanové mandle, sklonené nosnej prepážky alebo veľmi veľký jazyk môžu viesť k problémom s dýchaním počas spánku, a preto sa im hovorí „dýchacie prekážky“. Ak existuje dostatočné podozrenie na prítomnosť syndrómu obštrukčnej spánkovej apnoe, je možné diagnostikovať ho ambulantne pomocou takzvaných nelaboratórnych vyšetrení. monitoring systémov (NLMS). Jedná sa o kompaktné zariadenia, ktoré zaznamenávajú parametre ako napr dýchanie zvuky, nasýtenie kyslíkom v krv, srdce rýchlosť a respiračný tok (nazálny tok) počas noci, ktorú postihnutá osoba trávi doma. Údaje sa vyhodnocujú v ordinácii lekára alebo v spánkovom laboratóriu. Túto diagnózu je navyše možné vykonať aj v spánkovom laboratóriu, kde strávime jednu alebo dve noci, a okrem vyššie uvedených údajov aj EEG (elektroencefalogram, záznam mozog vlny), dlhodobé krvný tlak, srdce vlny (EKG) a videozáznamy (polysomnografia).