Stres: Dôsledky vystavenia a riziko choroby

stres dôsledky vyplývajú zo stresov a rôznych stratégií spracovania. Pozostávajú z pozitívnych hodnôt, a to kvality života a životnej spokojnosti na jednej strane a sťažností s rôznymi fyzickými a psychickými príznakmi na strane druhej. Súčet všetkých stres následky ukazuje na riziko ochorenia pre pacienta pod permanentným stresom. Mnoho ďalších parametrov, napríklad fyzických stav, stav tréningu, sexuálne uspokojenie alebo správanie sa vo voľnom čase, sú zahrnuté do výpočtu rizika ochorenia. Nasledujúcich päť tém určuje mieru stresových dôsledkov v „stresovej diagnostike“:

  • Kvalita života
  • Životná spokojnosť
  • Sťažnosti
  • Dôsledky psychosomatického stresu
  • Dôsledky psychického stresu

Kvalita života je zhrnutá ako životné podmienky pacienta, tak ako ich v súčasnosti vníma, pozitívne alebo negatívne. Pri spochybňovaní životnej spokojnosti sa má opísať individuálny pohľad pacienta na splnenie jeho očakávaní týkajúceho sa jeho života. Čím pozitívnejšia kvalita života a spokojnosť so životom sú, tým menšie je riziko ochorenia. Vysoké hodnoty v týchto dvoch tematických oblastiach tiež kompenzujú vysoké hodnoty v oblasti psychických a fyzických ťažkostí. Ak sa majú zaznamenávať riziká choroby pacienta, kladie sa otázka na veľmi široké spektrum možných sťažností a symptómov v oblasti psychosomatických a duševných chorôb. Zo súčtu sťažností sa vytvorí skóre, ktoré sa porovná s mierou životnej spokojnosti a kvalitou života. Dotazníkové prieskumy sú platným psychologickým nástrojom na zaznamenávanie rozsahu sťažností. Vo vyššie uvedenom diagrame je teda dĺžka najnižšej bar v súhrne odráža rozsah stres dôsledky „stresovej diagnostiky“. Na rovnakom diagrame je možné prečítať vypočítané výsledky napätí (stresov) a negatívnych a pozitívnych stratégií spracovania. Obrázok 3: Vypočítaný celkový výsledok zo „stresovej diagnostiky“ (príklad: „silné“ stresové a „ľahké“ stresové dôsledky s vysoko pozitívnym zvládaním stresu)

Obrázok 4: Vypočítaný celkový výsledok zo „stresovej diagnostiky“ (príklad Disstres: „veľmi silný“ stres so „silnými“ stresovými dôsledkami a nízkym pozitívnym zvládaním stresu).

Následky stresu sú dôležitým parametrom na rýchlu a spoľahlivú identifikáciu rizika ochorenia. Čím sú dôsledky stresu výraznejšie - pozri dole bar v diagrame - tým vyššie je riziko ochorenia. V prípade vysoko rizikových hodnôt má lekár k dispozícii nasledujúce kroky:

1. krok: analýza výsledkov „stresovej diagnostiky“. Lekár a pacient sa na prvý pohľad dozvedia, či kmene (stres) môžu byť príčinou možného zvýšeného rizika ochorenia (zvýšené v celkovom výsledku najnižšie bar dôsledky napätia) a či sú stratégie spracovania (zdroje) pozitívne alebo negatívne a aké sú ich vlastnosti. V prípade následkov vysokého stresu bez vysokého napätia / stresu je potrebné hľadať ďalšie príčiny sťažností. V zásade sú opatrenia na zníženie stresu (pozri nižšie) uvedené v prípade vysokého stresu a nedostatku zdrojov, aj keď zatiaľ neexistujú žiadne stresové následky (príklad 2 na obrázku 5). Obrázok 5: Opatrenia na prevenciu a liečbu v prípade vysokej úrovne stresu

Krok 2: Ak pacient trpí vysokým stresom a stresové následky nie sú prítomné (varianty 1 a 2 na obrázku 5), môže lekár s pacientom prediskutovať príslušné témy z výsledkov „stresovej diagnózy“ - teraz, ak existujú náznaky chýbajúcich zdrojov. Lekár potom môže začať preventívne opatrenia. Ak nie je dostatok času, mala by byť táto úloha pridelená psychológovi alebo psychoterapeutovi. V prípade eustress (variant 1 na obrázku 5) nie sú zvyčajne potrebné žiadne opatrenia. Krok 3: Ak sú prítomné zvýšené následky stresu (varianty 3 a 4 na obrázku 5), lekár s pacientom prediskutuje výsledky z posledných troch tematických oblastí „stresovej diagnostiky“ - sťažnosti, následky psychosomatického stresu, následky psychického stresu. podrobne. Ak je to potrebné, uskutoční sa špecifické vyšetrovanie týkajúce sa existujúcich duševných a fyzických porúch. V paralelnej lekárskej diagnostike dokáže lekár rozpoznať, či sú tieto poruchy spôsobené permanentným stresom alebo inými príčinami. Komorbidity ako napr depresia or poruchy úzkosti vyjasniť sa v rozhovore. Čím viac prevažujú negatívne zdroje, tým intenzívnejšie sa majú uplatňovať psychoterapeutické stratégie.