Angiografia magnetickou rezonanciou: liečba, účinky a riziká

Magnetická rezonancia angiografia slúži ako diagnostický postup pre grafické zobrazovanie krv plavidlá. Na rozdiel od bežných vyšetrovacích metód nie je použitie röntgenových lúčov potrebné. Existujú však kontraindikácie pre použitie tohto postupu.

Čo je to angiografia magnetickou rezonanciou?

Magnetická rezonancia angiografia, alebo MRA, je zobrazovací postup používaný na diagnostické zobrazovanie krv plavidlá. Magnetická rezonancia angiografia, tiež nazývaný MRA, je zobrazovací postup používaný na diagnostické zobrazovanie krv plavidlá, Je založená na magnetická rezonancia. Hlavným predmetom vyšetrenia sú tepny. V zriedkavých prípadoch sa vyšetrujú aj žily. V niektorých prípadoch sa tu dajú použiť úplne neinvazívne techniky, bez nutnosti chirurgických zákrokov resp injekcie. Na rozdiel od konvenčnej angiografie nie je potrebné zavádzať žiadny katéter. Existujú aj metódy angiografie magnetickou rezonanciou, ktoré sa vykonávajú s kontrastnými látkami. Používanie škodlivých röntgenových lúčov je však vylúčené. Namiesto dvojrozmerných obrazov vytvorených konvenčnou angiografiou získava angiografia magnetickou rezonanciou zvyčajne trojrozmerné súbory údajov. Toto umožňuje hodnotenie plavidiel zo všetkých smerov pohľadu. V prípade podozrenia sa používa angiografia magnetickou rezonanciou artérioskleróza, embólie, trombóza, aneuryzmy alebo iné vaskulárne malformácie.

Funkcia, účinok a ciele

Angiografia magnetickou rezonanciou, ako je všeobecne magnetická rezonancia, je založený na fyzikálnych princípoch nukleárnej magnetickej rezonancie. Je to založené na skutočnosti, že atómové jadrá, v tomto prípade protóny (vodík atómové jadrá), v chemických zlúčeninách majú spin. Otáčanie je definované ako krútiaci moment. Krútiaci moment generuje magnetický moment ako pohybujúci sa náboj. Keď sa použije externé stacionárne magnetické pole, magnetický moment protónu sa vyrovná s týmto poľom. To spôsobuje slabú pozdĺžnu magnetizáciu (paramagnetizmus). Ak je silné striedavé pole aplikované priečne na smer statického magnetického poľa, magnetizácia sa nakloní a transformuje sa čiastočne alebo úplne na priečnu magnetizáciu. Toto okamžite spustí precesný pohyb priečnej magnetizácie okolo siločiar statického magnetického poľa. Cievka zaregistruje tento precesný pohyb zmenou elektrického napätia. Keď je striedavé pole vypnuté, magnetické momenty protónov sa znova vyrovnajú so statickým magnetickým poľom. Priečna magnetizácia pomaly klesá. Tento čas rozpadu sa nazýva relaxácie, Avšak relaxácie závisí od fyzikálneho a chemického prostredia protónov. Priečnej magnetizácii teda trvá rôzny čas, kým sa rozpadnú v rôznych tkanivách a oblastiach tela. Tieto rôzne relaxácie sú v obraze vyjadrené rozdielmi v jase. Iba tak sa vytvorí trojrozmerný obraz. Táto zásada platí aj pre zobrazovanie krvných ciev, v takom prípade sa označuje ako angiografia magnetickou rezonanciou. Existuje mnoho rôznych techník pre angiografiu magnetickou rezonanciou. Obzvlášť často sa používajú tri metódy. Tieto metódy zahŕňajú MRA doby letu, MRA s fázovým kontrastom a MRA s kontrastom. Čas letu MRA (TOF-MRA) je založený na rozdiele magnetizácie medzi čerstvou krvou a okolitým tkanivom. Toto využíva skutočnosť, že pritekajúca krv je silnejšie magnetizovaná ako stacionárne tkanivo. Magnetizácia zodpovedajúceho tkaniva už bola znížená vystavením vysokofrekvenčnému poľu. Rôzna intenzita signálu krvi a tkaniva sa zobrazuje ako obrázok. V obrazovej reprezentácii sa však často vyskytujú artefakty, ak v skúmanej oblasti už dlho tiekla krv. Aby sa znížila doba expozície vysokofrekvenčného poľa v krvi, malo by byť pri tejto metóde vyšetrovacie pole kolmé na smer prietoku krvi. MRA pre čas letu nevyžaduje a kontrastné činidlo pretože tu možno použiť rýchle techniky prechodu 2D alebo 3D. MRA s fázovým kontrastom hrá hlavnú úlohu ako iná metóda. Podobne ako pri MRA doby letu sú rozdiely medzi prúdiacou krvou a okolitým tkanivom bohato zobrazené. Krv sa tu však nerozlišuje podľa magnetizácie, ale podľa fázových rozdielov voči tkanivu. Táto metóda tiež nevyžaduje a kontrastné činidlo. Tretia metóda sa nazýva MRA s kontrastom. Je založená na injekcii a kontrastné činidlo, čo výrazne skracuje relaxácie. V porovnaní s ostatnými dvoma metódami kontrastná angiografia s výrazným kontrastom výrazne skracuje čas získania obrazu.

Riziká, vedľajšie účinky a nebezpečenstvá

V porovnaní s konvenčnou angiografiou má angiografia magnetickou rezonanciou mnoho výhod, ale aj nevýhod. Použitie tejto metódy nevyžaduje chirurgický zákrok. Katéter teda nie je potrebné umiestňovať. Skutočnosť, že vyšetrenie a súčasnú liečbu nie je možné kombinovať, však môže mať nevýhodu. Magnetická rezonančná angiografia vytvára trojrozmerné obrazy, ktoré umožňujú hodnotenie ciev z rôznych smerov pohľadu. Existujú však aj jasné kontraindikácie použitia tejto metódy. Tieto kontraindikácie sa týkajú hlavne účinku magnetického poľa. Napríklad nositelia kardiostimulátorov alebo defibrilátorov nesmú podstúpiť angiografiu magnetickou rezonanciou. Použité magnetické pole môže poškodiť zariadenia a spôsobiť ich zdravie problémy. Tiež, ak existujú železo úlomkov alebo iných kovových predmetov (napr. filtrov) v tele, je použitie tejto metódy kontraindikované. Počas prvých 13 týždňov liečby by sa tiež nemala používať angiografia magnetickou rezonanciou tehotenstva. Kontraindikácia tiež nastáva pri nosení kochleárneho implantátu (protéza sluchu). Toto zariadenie obsahuje magnet. Avšak s nejakým kochleárom implantáty, MRA sa dá vykonať podľa presných pokynov výrobcu. Implantovaný inzulín pumpy neumožňujú angiografiu magnetickou rezonanciou, pretože môžu byť tiež poškodené. V prípade tetovania s farebnými pigmentmi obsahujúcimi kovy môže MRA spôsobiť popáleniny k koža. Podobne sa neodporúča ani angiografia magnetickou rezonanciou pre neodstrániteľné magnetické piercingy v oblasti vyšetrenia.