Neuropatológia sa zaoberá patologickými zmenami centrálneho a periférneho nervového systému u zosnulých i žijúcich pacientov. Biopsie svalov a nervy sú hlavným postupom v neuropatológii spolu s odberom vzoriek mozgovomiechového moku. V rámci Európy je Nemecko jedinou krajinou, kde neuropatológia tvorí samostatnú vetvu patológie.
Čo je to neuropatológia?
Neuropatológia sa zaoberá patologickými zmenami centrálnej a periférnej nervový systém u zosnulých, ale aj žijúcich pacientov. Patológia sa zaoberá patologickými stavmi a zmenami v tele. Neuropatológia je odvetvím tohto medicínskeho odboru. Zaoberá sa patologickými stavmi a zmenami v neurologických tkanivách. Zmeny v centrálnej nervový systém spadajú do tejto oblasti, rovnako ako oblasti meninges alebo periférne nervy. Okrem mozgovej kôry a mozoček, jadrá lebečných nervov a miecha tiež hrajú úlohu v neuropatológii. V Európe je neuropatológia samostatnou oblasťou patológie iba v Nemecku. Rezidencia v tejto oblasti kvalifikuje neuropatológa v celom Nemecku. Neurológiu a neurochirurgiu, ako aj psychiatriu treba odlišovať od neuropatológie. Zatiaľ čo tieto lekárske špecializácie sú praktickými predmetmi, neuropatológia je klinicko-teoretickým predmetom. Počiatky neuropatológie siahajú do 17. storočia a anglický lekár T. Willis. V 19. storočí zažila neurológia najväčší rozkvet a neuropatológia sa upevnila ako lekárska špecializácia.
Liečba a terapie
Rovnako ako každá iná patológia, aj neuropatológia študuje pôvod a spôsob vývoja zmien v organických tkanivách. V odbore neuropatológia sa táto štúdia zameriava na neurologické tkanivo z centrálneho a periférneho nervového systému. Toto tkanivo môže zodpovedať nervovému tkanivu, miecha tkanivo alebo mozog tkanivo. Svalové tkanivo však môže spadať aj do pôsobnosti neuropatológa. Okrem vzniku a spôsobu vývoja zmien hrajú v neuropatológii úlohu aj priebeh a následky neurologických ochorení. Napríklad patologickým zmenám v neurologickom systéme môže predchádzať neurologické degeneratívne ochorenie. Na druhej strane nádory alebo imunologické procesy môžu tiež spôsobiť zmeny v centrálnej a periférnej oblasti nervový systém. Okrem vyšetrenia zmeneného tkaniva u žijúceho pacienta zaujíma v rámci neuropatológie dôležité postavenie pitva zosnulých pacientov. Najdôležitejšou súčasťou neuropatologického spektra úloh zostáva výskum. V 21. storočí bola neurodegenerácia spôsobená chorobami ako napr Alzheimerova choroba Toto ochorenie zohráva mimoriadne dôležitú úlohu, pokiaľ ide o neuropatologický výskum. Neuroimunológia však zaujíma významné miesto aj v neuropatologickom výskume v kontexte chorôb ako napr roztrúsená skleróza. Z poznatkov neuropatológie čerpajú najmä neurológia a neurochirurgia. Vyvíjajú napríklad profylaktiku, diagnostiku a terapie rôznych chorôb nervového systému na základe výsledkov neuropatologického výskumu. Diskusia o výsledkoch neuropatologického výskumu a nových pozorovaniach je v teoretickej oblasti na dennom poriadku. Spravidla prebiehajú najmä interdisciplinárne diskusie s kolegami z praktických lekárskych odborov. Pretože neuropatológia sama o sebe nie je praktická, ale klinicko-teoretická, v skutočnosti nejde o liečebné spektrum v rozsahu tejto špecializácie. Neuropatológia sa zaoberá vyšetrovaním a objasňovaním neurologických chorôb. Samotnú liečbu preberajú praktické oblasti, ako je neurológia a neurochirurgia. Je možné, že liečbu môže poskytnúť aj psychiatria. To platí pre poruchy, o ktorých sa zistí, že sú nezávislé od patologických zmien v neurologickom systéme počas neuropatologických vyšetrení.
Diagnostika a vyšetrovacie metódy
Jedným z najdôležitejších postupov v neuropatológii sú svalové biopsie. V takom a biopsia, lekár pacientovi odoberie patologicky zmenené svalové tkanivo a v laboratóriu vyšetrí príčinu zmeny. Táto metóda sa používa predovšetkým pri podozrení na svalové ochorenia. Pre neuropatológiu sú však dôležité aj nervové biopsie. Odstránenie nervového tkaniva z neurologického systému sa väčšinou používa na diagnostiku neurodegeneratívnych chorôb. Postupom sa dajú diagnostikovať najmä demyelinizačné choroby. Mozog biopsie prebiehajú aj ako súčasť neuropatológie. Pri tomto type odberu vzoriek tkaniva je zvyčajne do otvoru vyvŕtaný malý otvor lebka kosť. Do tejto diery lekár vloží dutú ihlu, ktorá sa používa na odstránenie tkaniva. Biopsia tkanivo sa biochemicky a molekulárne vyšetruje v laboratóriu. Týmto spôsobom a biopsia umožňuje zúžiť možné príčiny chorôb. Pri odbere vzoriek a vyšetrení nádorových zmien v centrálnom a periférnom nervovom systéme sa neuropatológia prekrýva s oblasťou molekulárnej patológie. Tento medicínsky odbor sa zameriava na analýzu genómovej sekvencie nádorových buniek. V neuropatológii sa odber vzoriek z neurologických tkanív môže uskutočňovať aj pri pitve a postmortálnom vyšetrení. V tejto súvislosti sa odber vzoriek tkaniva primárne používa na neuropatologický výskum. Rovnako dôležité ako zhromažďovanie svalov, mozog a nervové tkanivo je odber vzoriek mozgovomiechového moku pre neuropatológiu. CSF je tiež známy ako mozgovomiechový mok a vypĺňa mozgové dutiny. Z mozgu táto mozgovomiechová tekutina odteká do vonkajších priestorov mozgovomiechového moku. Patologické procesy v centrálnom nervovom systéme sa odrážajú v CSF vo zvýšenom počte buniek alebo v odchýlkach koncentrácií iných látok. Cerebrospinálny mok sa odoberá z dolného priestoru mozgovomiechového moku ako súčasť vzorky CSF. Tento priestor CSF sa nachádza v oblasti chrbtice a je prepichnutý na odber vzoriek. Vyšetrenie odobratej mozgovomiechovej tekutiny umožnilo skok v diagnostike rôznych neurologických ochorení.
