Prognóza
Asi 1/3 všetkých postihnutých ľudí prežije také krvácanie bez väčších fyzických a psychických obmedzení. Bohužiaľ, ďalšie 2/3 pacientov zostávajú mozog poškodiť alebo zomrieť hlavne v dôsledku stlačenia životne dôležitých centier v mozgovom kmeni (dýchacie centrum, obehové centrum) alebo nedostatku kyslíka (ischémia) životne dôležitých oblastí mozgu v dôsledku vazospazmov.
Príčiny
Jedná sa teda o krvácanie do priestoru medzi pavučinou (arachnoidea) a mäkkým meninges (pia mater), ktorá je naplnená alkoholom. Takéto krvácanie je zvyčajne spôsobené náhlym prasknutím krv plavidlo (v tomto prípade: tepna). Dôvod tejto slzy (med.
ruptúra) je zvyčajne takzvaná aneuryzma. Aneuryzma popisuje vydutie krv cievna stena, hlavnou komplikáciou je, že môže kedykoľvek prasknúť. Dovtedy takáto aneuryzma zvyčajne zostáva bez príznakov, takže pacient nemá žiadne sťažnosti.
Aneuryzmy môžu byť získané alebo vrodené. Získané aneuryzmy sa zvyčajne vyskytujú v dôsledku patologických zmien na arteriálnej stene vo forme kalcifikácie, ktorá sa nazýva ateroskleróza (tiež: artérioskleróza). Takže ak také plavidlo praskne, krv z tepna vstupuje do subarachnoidálneho priestoru. Z dôvodu vysokého tlaku v arteriálnej krvi plavidlá, krv sa pumpuje pod vysokým tlakom, takže z cievy prúdi do veľmi krátkej doby veľa krvi do subarachnoidálneho priestoru.
Diagnóza
Od subarachnoidálne krvácanie je veľmi akútny klinický obraz s potenciálne závažnými komplikáciami, je nevyhnutné zabezpečiť rýchlu diagnostiku. Z tohto dôvodu je primárnou metódou počítačová tomografia, pretože tento postup vo väčšine prípadov rýchlo potvrdí diagnózu. V niektorých prípadoch môže byť užitočná aj MRI. Pre vizualizáciu a lokalizáciu takzvané digitálne odčítanie angiografia (DSA), v ktorom je katéter obvykle zavedený cez cievu do slabín, kým nenastane podozrenie na krvácanie, a plavidlá sú vizualizované v Röntgen obrázok s kontrastným médiom.
Výhodou tohto postupu je možnosť za určitých podmienok ošetrovať priamo na mieste. Ak CT (počítačová tomografia) neprinesie výsledok, bedrový pichnutie je možné v prípade potreby vykonať. Pri tomto postupe sa zo subarachnoidálneho priestoru odoberá nervová voda (výluh).
Potom možno vykonať vizuálnu diagnostiku, aby sa zistilo, či je v mozgovomiechovom moku krv. Ako pri každom inom postupe, aj tu existuje určité riziko pre pacienta a miesto krvácania v hlava nedá sa určiť. Počítačová tomografia je najcitlivejšou formou diagnostiky subarachnoidálne krvácanie.
To znamená, že asi 95% krvácania sa zistí pomocou CT. Dôvodom je to, že CT je obzvlášť dobrý pri identifikácii akútneho krvácania, čo je zvyčajne prípad subarachnoidálneho krvácania. Pomocou tejto formy zobrazovania sa nasníma veľa sekčných snímok.
Je potrebné poznamenať, že CT vyžaduje v porovnaní s inými zobrazovacími metódami relatívne vysoké vystavenie žiareniu. Toto však hrá podriadenú úlohu z hľadiska veľkej výhody rýchlej diagnostiky. Príležitostne CT mozog neponúka dostatočné vylúčenie toho, či ide o a subarachnoidálne krvácanie alebo niečo iné.
V takom prípade môže pomôcť magnetická rezonancia. Výhodou tejto sekčnej zobrazovacej metódy je, že je možné zistiť takzvané subakútne krvácanie. Pokiaľ teda nedôjde k silnému krvácaniu vedúcemu k akútnemu neurologickému poškodeniu, ale „iba“ k malému krvácaniu, ktoré napríklad bude krvácať pomaly aj niekoľko dní, dá sa to ľahko zistiť pomocou MRI.
