Čiernobiele myslenie
Čiernobiele myslenie alebo myslenie „všetko alebo nič“ je stálym spoločníkom hraničného pacienta. Spravidla pre neho existujú iba tieto dve možnosti. Toto uvažovanie sa nachádza v jednaní s inými ľuďmi, čo znamená, že napríklad ak niekto zruší rande, môže to znamenať iba to, že ma nenávidí. Nie je to však zriedkavé ani pri jednaní s jeho vlastnou osobou. Napríklad, ak som vo svojom prvom nemotorný tenis lekcia, môže sa stať, že sa už nikdy nedotknem tenisovej rakety a na požiadanie môžem uviesť, že ide o najhlúpejší šport, aký existuje.
štiepenie
Hraničná disociácia popisuje zmenu vlastného vnímania, myslenia a kontrolovaného pohybu. Hraniční pacienti sa často dostanú do tohto stavu, ktorý je prostredím i samotným pacientom vnímaný ako veľmi zvláštny, bez konkrétneho spúšťača. V takom prípade nie sú „úplne na svete“. Napríklad nereagujú a nemôžu sa hýbať. Po určitom čase tieto príznaky opäť zmiznú a hraniční pacienti si často nedokážu spomenúť, čo sa stalo.
Pasívna činnosť
Pacienti s hraničnou chorobou sa často snažia nekomunikovať svoje utrpenie slovami, ale skôr ho prejaviť, demonštrovať. Často sa to deje s veľkým úsilím. Pacienti potom často nie sú schopní prijať ponuky pomoci, pretože majú pocit, že sú nedostatoční. Cieľom je, aby druhá osoba mohla a bude meniť pacienta stav ak správne chápe zobrazené utrpenie. Väčšinou to však vedie iba k odvráteniu okruhu známych, pretože títo ľudia sa zvyčajne cítia veľmi bezmocní.
Depresia ako príznak hraničného syndrómu
Samotná hraničná choroba nie je spojená s depresia. Avšak pacienti trpiaci na hranici porucha osobnosti mať zvýšené riziko iných duševných chorôb. Sú známe ako komorbidity.
Medzi tieto choroby, ktoré sa vyskytujú častejšie u hraničných pacientov, patria depresia, choroby zo závislosti (droga alebo závislosť na alkohole), poruchy úzkosti a poruchy stravovania. Depresia je najbežnejšou komorbiditou pri hraničnom ochorení. Ak je popri hraničnom ochorení prítomná depresia, môže byť užitočné použitie antidepresív.
Hraničné príznaky u mužov
Príznaky hranice porucha osobnosti u mužov sa od tých žien líši len málo. Klinický obraz patrí k emočne nestabilným poruchám osobnosti. Preto veľmi častým príznakom u postihnutých je nestabilný vzor emočného správania.
Emócie teda často rýchlo kolíšu medzi dvoma extrémami. Je to zrejmé aj v medziľudských vzťahoch. Postihnuté osoby sa rýchlo menia z vyslovenej potreby opierať sa a strachu, že ich partner nechá, na emocionálny chlad a odmietnutie.
Medziľudské vzťahy sa preto často vyznačujú niekedy veľmi stresujúcim striedaním hádok a zmierenia alebo rýchlym nástupom partnerských vzťahov. Ďalším častým príznakom pre mužov aj ženy je nestabilný obraz seba samého. Vidno to napríklad na často sa meniacich hodnotách alebo životných plánoch a neschopnosti sledovať dlhodobé ciele.
Veľkú úlohu tu zohráva aj sebapodceňovanie. Hranica porucha osobnosti je často sprevádzané sebapoškodzujúcim správaním. Patrí sem rizikové správanie, ako je neopatrné vedenie vozidla, zneužívanie drog, promiskuita a poruchy stravovania.
Hraničnú poruchu osobnosti navyše často sprevádza sebapoškodzovacie správanie, ako je napríklad popálenie alebo poranenie. Pokusy o samovraždu tiež nie sú nezvyčajné u pacientov s hraničnou poruchou. Pre toto správanie možno predpokladať niekoľko dôvodov, vrátane pokusu vyhnúť sa opusteniu alebo túžby znovu sa cítiť alebo uvoľniť vnútorné napätie.
Dôvodom je to, že pacienti často hlásia, že trpia agonizujúcim pocitom vnútornej prázdnoty a necitlivosti. V prípade hraničnej poruchy sa môžu vyskytnúť takzvané disociatívne príznaky. Pacient sa cíti odcudzený, zmenené vnímanie priestoru a času, pocit, že postihnutý stojí vedľa seba a už sa nemôže cítiť.
U pacientov s hraničnou poruchou sa často vyvinie viacnásobná závislosť od návykových látok, ako je alkohol, nikotín a lieky (polytoxikománia). Všetky tieto príznaky sa preto vyskytujú u žien aj u mužov. Existujú však príznaky, ktoré sú bežnejšie u jedného alebo druhého pohlavia.
Napríklad muži majú väčšiu pravdepodobnosť výrazného impulzívneho správania s agresívnymi výbuchmi a vysoko rizikovým správaním a vzburou proti autorite. Rozdiely sú aj v komorbiditách, teda v chorobách, ktoré okrem hraničnej poruchy postihujú aj postihnuté osoby. U mužov sú pravdepodobne častejšie asociálne a narcistické poruchy osobnosti, u žien častejšie depresie a poruchy stravovania. Hovorí sa tiež, že zneužívanie návykových látok je častejšie u mužov ako u žien.
Všetky články v tejto sérii:
