úvod
Vekové škvrny sa v latinčine nazývajú lentigines seniles a patria medzi poruchy pigmentácie kože. Sú to svetlohnedé, ostro ohraničené škvrny, ktoré sa najčastejšie objavujú na chrbte ruky, predlaktiach a na tvári. Príčina vzhľadu vekové škvrny je dlhodobé vystavenie slnečnému žiareniu, ktoré sa zvyšuje s vekom, takže vekové škvrny sa zvyčajne objavujú až v pokročilom veku; odtiaľ názov.
Vekové škvrny sú spôsobené usadeninami pigmentu v koži a sú úplne neškodné. Za zafarbenie pokožky sú zodpovedné takzvané melanocyty, špecializované bunky v pokožke, ktoré produkujú melanín, ktorých prítomnosť v pokožke určuje našu individuálnu farbu pleti. Vekové škvrny sú najmä akumulácie lipofuscínu (tzv. Starnúci pigment), ktorý sa produkuje oxidáciou mastných kyselín bunková membrána.
Bunka nie je schopná túto látku rozložiť, takže veľa častíc je zvonka viditeľných ako starecké škvrny. Vekové škvrny nemajú žiadnu hodnotu pre chorobu a zvyčajne ich možno odstrániť z čisto kozmetických dôvodov. Existuje však poddruh malígneho melanóm (tzv. lentigo-maligna melanóm), ktorý je veľmi podobný stareckým škvrnám, takže sa v niektorých prípadoch odporúča pravidelná kontrola u dermatológa.
Možnosti odstránenia vekových škvŕn
Vekové škvrny nemajú žiadnu hodnotu pre chorobu; náklady na odstránenie z čisto estetických dôvodov si preto musí hradiť sám pacient. Na tento účel existuje veľa viac alebo menej efektívnych postupov v rôznych nákladových situáciách. Najjednoduchším a najlacnejším spôsobom je zabrániť rozvoju stareckých škvŕn.
Z tohto dôvodu by sa mal krém s vysokou ochranou proti slnečnému žiareniu (SPF 50) dôsledne nanášať na ruky a tvár, ako aj na dekolt a pokožku. krk v mladom veku, aj v lete, aj v zime. Za najefektívnejšiu metódu sa v súčasnosti považuje ošetrenie laserovými lúčmi. Ošetrenie tu vykonáva dermatológ, ktorý pomocou špeciálneho prístroja vystrelí lúč svetla do najvyšších vrstiev kože, čo spôsobí rozpad pigmentových usadenín a zbavenie imunitných buniek.
Ďalšou možnosťou sú bieliace krémy s aktívnymi zložkami, ktoré zosvetlia vekové miesto alebo zastavia obnovenú tvorbu pigmentu. Medzi ne patrí hydrochinón alebo rocinol. Tu je úspech viditeľný až po niekoľkých týždňoch.
Ďalšou možnosťou sú chemické peelingy s ovocnými kyselinami (AHA = alfa hydroxykyseliny), ktoré odstraňujú najvyššie zafarbené vrstvy pokožky, aby sa mohli znova vytvárať. Na tento účel je vhodná aj o niečo silnejšia kyselina trichlóroctová, ošetrenie by však mal vykonávať iba skúsený dermatológ, pretože tieto peelingy môžu pokožku veľmi vážne podráždiť a poraniť. Ďalšou metódou je takzvaná dermabrázia, kedy dermatológ v lokálnom anestézii odstrihne najvyššiu sfarbenú vrstvu pokožky akýmsi pilníkom.
Podobným mechanickým postupom je terapia chladom (kryoterapia), v ktorých sú najvyššie vrstvy pokožky zmrazené kvapalným dusíkom. Tie následne odumierajú a môže sa vytvoriť nová, nefarbená najvyššia vrstva. Aj v tomto prípade by ošetrenie malo vykonávať iba skúsený dermatológ, inak bude výsledok nerovnomerný a dokonca hrozia úrazy jazvami.
Bez ohľadu na spôsob liečby je ochrana pred slnkom po liečbe nevyhnutná. V závislosti od postupu sa treba na niekoľko týždňov až mesiacov úplne vyhýbať slnku a každý deň by sa mal nanášať krém s vysokým slnečným ochranným faktorom (SPF 50). Dôvodom je to, že pokožka podráždená ošetrením získa späť zvýšenú pigmentáciu.
