Obličkové kamene: definícia, symptómy, príčiny

Stručný prehľad:

Symptómy: Bolesť nastáva, keď obličkové kamene vstupujú do močovodu. Medzi možné príznaky patrí bolesť podobná kŕčom, nevoľnosť a potenie.
Príčiny a rizikové faktory: Obličkové kamene vznikajú, keď sú určité látky prítomné vo vysokých koncentráciách v moči a tvoria kryštály.
Diagnostika: Na diagnostiku obličkových kameňov sú k dispozícii rôzne vyšetrovacie metódy vrátane ultrazvuku, röntgenu alebo počítačovej tomografie (CT).
Priebeh ochorenia a prognóza: Obličkové kamene sa môžu po úspešnej liečbe opakovať. Dobrá profylaxia kameňov však môže výrazne znížiť mieru recidívy.

Čo sú to obličkové kamene?

Obličkové kamene (obličkový štrk alebo nefrolitiáza) sú močové kamene a sú to usadeniny, ktoré sa tvoria zo zložiek moču. Tvoria sa v tubuloch obličiek, v obličkovej panvičke a v močových cestách (napríklad v močovodov alebo v močovom mechúre). Niektoré sú malé ako zrnká ryže, iné môžu vyplniť celú obličkovú panvičku (efúzne kamene).

Obličkové kamene sú považované za chorobu z blahobytu, ktorej rozvoj podporuje vysokobielkovinová strava, prejedanie sa, obezita a nedostatok pohybu.

Nefrolitiáza sa vyskytuje na pravej aj ľavej strane v závislosti od polohy obličiek. Najväčší obličkový kameň, aký bol kedy diagnostikovaný, údajne vážil 1.36 kilogramu.

V závislosti od zloženia lekári rozlišujú medzi rôznymi typmi obličkových kameňov:

Kamene obsahujúce vápnik: tvoria 70 až 80 percent všetkých obličkových kameňov. Zďaleka najbežnejšie sú kamene šťavelanu vápenatého, po ktorých nasledujú kamene fosforečnanu vápenatého.
Kamene z kyseliny močovej: Tvoria asi 15 percent všetkých obličkových kameňov a sú známe aj ako urátové kamene.
Horečno-amónne fosforečnanové kamene: tvoria približne desať percent. Iné názvy sú struvitové alebo infekčné kamene.
Cystínové a xantínové kamene: Tvoria len asi dve percentá všetkých obličkových kameňov.

Obličkové kamene sa zvyčajne vyskytujú medzi 20. a 40. rokom života a sú približne dvakrát častejšie u mužov ako u žien.

Aké príznaky spôsobujú obličkové kamene?

Pacienti nemajú vždy príznaky, keď majú obličkové kamene. Bolesť nastáva, keď obličkové kamene prechádzajú z obličiek do močovodu, kde pomaly migrujú. Tieto takzvané ureterálne kamene spôsobujú rôzne stupne nepohodlia v závislosti od ich veľkosti. Obličkové kamene (nefrolitiáza) spôsobujú u žien a mužov tieto príznaky:

Obličkové štrk a veľmi drobné kamienky prechádzajú do moču a vylučujú sa spolu s močom – postihnutý pociťuje pri močení nanajvýš malú, bodavú bolesť.

Lekári potom hovoria o obličkovej kolike (ureterálna kolika). Je to jeden z najintenzívnejšie pociťovaných typov bolesti u ľudí a je spôsobený podráždením a nadmerným natiahnutím močovodu prechádzajúcim obličkovým kameňom.

Známky, ktoré naznačujú renálnu koliku, a teda obličkové kamene, sú

Náhla, ostrá, bodavá, kŕčovitá, vlnovitá bolesť, ktorá v závislosti od lokalizácie obličkového kameňa vyžaruje do chrbta, do boku podbruška, do slabín alebo do oblasti genitálií (stydké pysky, semenníky)
Nevoľnosť, nevoľnosť a zvracanie
Pohyb čriev a plynatosť už neprechádzajú (reflexná črevná obštrukcia).
Časté močenie malého množstva moču (polakizúria) a nutkanie na močenie, ktoré nemožno potlačiť
Motorický nepokoj
Potenie, sklon ku kolapsu
Horúčka, zimnica a bolesť pri močení s ďalšou infekciou močových ciest

Len čo sa vystupujúci obličkový kameň dostane do močového mechúra, obličková kolika spontánne zmizne. Ako rýchlo sa to stane, závisí od veľkosti kameňa. Pri menších obličkových kameňoch trvá obličková kolika niekedy len minúty.

Renálna kolika spôsobená obličkovými kameňmi s veľkosťou asi pol centimetra zvyčajne končí po niekoľkých hodinách. V závažných prípadoch, keď sa obličkový kameň usadí v močovode, môže prejsť niekoľko dní.

Chronické obličkové kamene: príznaky

Čo spôsobuje obličkové kamene?

Obličkové kamene sa tvoria, keď sú určité látky prítomné v moči v príliš vysokej koncentrácii. Spočiatku sa zrážajú v malých kryštáloch, ktoré sa časom spájajú a prerastajú do obličkových kameňov – najskôr sa tvoria obličkové štrk, potom sa vyvinú obličkové kamene.

Príčiny presýtenia moču kameňotvornými látkami sú

Zvýšené vylučovanie kameňotvorných látok (ako je vápnik, fosfát, šťavelan, kyselina močová) a znížené vylučovanie nekamenotvorných látok (horčík, citrát)
zvýšená koncentrácia moču v dôsledku nedostatku tekutín a dehydratácie (napr. v dôsledku silného potenia), tropického podnebia alebo chronických črevných ochorení
Poruchy metabolizmu kyseliny močovej so zvýšeným vylučovaním kyseliny močovej, ktoré sú buď v dôsledku defektov enzýmov alebo sú podporované diétou bohatou na puríny (mäso), nadmerným požívaním alkoholu alebo rozpadom nádorového tkaniva
Moč s hodnotou pH nižšou ako 5.5 (pre kamene z kyseliny močovej) alebo vyššou ako 7.0 (pre fosfátové kamene)

Rizikové faktory pre tvorbu obličkových kameňov

Existujú rôzne dôvody, prečo sa u ľudí vytvárajú obličkové kamene. Okrem toho rôzne faktory podporujú tvorbu obličkových kameňov:

Potraviny, ktoré odvodňujú organizmus a presýtia moč soľami, podporujú tvorbu obličkových kameňov (napr. špargľa, rebarbora).
Kongescia moču v dôsledku jaziev, zúžení alebo malformácií v obličkách alebo močových cestách
Niektoré lieky ako acetalzolamid, sulfónamidy, triamterén, indinavir a extrémne vysoké dávky (viac ako štyri gramy denne) kyseliny acetylsalicylovej (ASA)
Výskyt obličkových kameňov u rodinných príslušníkov
Opakované infekcie močových ciest
Nedostatočný príjem tekutín
Byť nadváhou

Obličkové kamene: vyšetrenia a diagnostika

V mnohých prípadoch už anamnéza pacienta naznačuje prítomnosť obličkových kameňov. Skutočnú diagnózu stanoví lekár pomocou zobrazovacích techník.

Napríklad obličkové kamene sa dajú zistiť pomocou ultrazvuku. Bežnou metódou diagnostiky obličkových kameňov je preto ultrazvukové vyšetrenie urogenitálneho traktu, ktoré sa často kombinuje s röntgenovým vyšetrením obličiek, močovodov a močového mechúra.

To je dôvod, prečo sa špirálové CT, moderná forma počítačovej tomografie (CT), čoraz častejšie odporúča na diagnostiku obličkových kameňov. Táto technika nevyžaduje kontrastnú látku a používa sa ako alternatíva k urografii.

V závislosti od individuálneho prípadu môžu byť na diagnostiku obličkových kameňov potrebné ďalšie vyšetrenia, ako je cystoskopia s röntgenovým zobrazením močových ciest z močového mechúra (retrográdna ureteropyelografia) alebo scintigrafia (vyšetrovací postup v nukleárnej medicíne).

Počas tehotenstva je ultrazvukové zobrazovanie metódou voľby na diagnostiku obličkových kameňov. Ak je to možné, v prvom trimestri sa treba vyhnúť röntgenovému vyšetreniu.

Dodatočné vyšetrenia

Ľuďom s obličkovými kameňmi sa odporúča pri močení použiť sitko na zachytenie kameňov alebo ich častí počas močenia. Laboratórne vyšetrenie ložísk môže poskytnúť informácie o presnej príčine tvorby kameňa.

Obličkové kamene: liečba

Všetko, čo potrebujete vedieť o liečbe obličkových kameňov, sa dočítate v článku Obličkové kamene – liečba.

Priebeh ochorenia a prognóza

Obličkové kamene sa môžu objavovať znova a znova. Po úspešnej liečbe 50 percent pacientov pociťuje recidívu kameňov do desiatich rokov. Túto vysokú mieru recidívy však možno výrazne znížiť dobrou profylaxiou kameňov.

Komplikácie

V niektorých prípadoch obličkové kamene vedú k zápalu obličkovej panvičky (pyelonefritída), otrave krvi v dôsledku zápalu močových ciest (urosepsa) a zúženiu močových ciest. Vo veľmi závažných prípadoch môžu obličkové kamene spôsobiť akútne zlyhanie obličiek. Obličkové kamene sú preto potenciálne nebezpečné ochorenie.

Ak obličkový kameň (ureterálny kameň) úplne upchá močovod, moč produkovaný v postihnutej obličke už nemusí vytekať. Lekári tomu hovoria retencia moču. Moč sa zhromažďuje v obličkách a spolu s ním aj toxíny odfiltrované z krvi. Tie časom poškodzujú obličkové tkanivo.

Prevencia

Na prevenciu recidívy močových kameňov u dospelých (profylaxia recidívy) sa vo všeobecnosti odporúčajú tieto opatrenia:

Nemecká urologická spoločnosť (DGU) vo svojom usmernení o diagnostike, liečbe a metafylaxii urolitiázy odporúča zvýšiť denné množstvo vypitých tekutín minimálne na 2.5 až 3 litre a rovnomerne ich rozložiť počas 24 hodín.

Nealkoholické nápoje sladené cukrom (napr. limonáda, kola, jablkový džús) nie sú vhodné ako prevencia recidívy obličkových kameňov, pretože zvyšujú riziko tvorby kameňov.

Odporúča sa tiež pestrá a vyvážená strava. Ten by mal obsahovať veľa rastlinných potravín (ovocie, zelenina, šalát) a obilninové produkty, ako aj mäso, ryby a údeniny v miernom množstve.

Potraviny bohaté na oxaláty (napr. paradajky, špenát, rebarbora) však môžu priaznivo pôsobiť na tvorbu niektorých obličkových kameňov – takzvaných kalciumoxalátových kameňov.

Ak je známe, akým typom obličkových kameňov pacient trpel, je možné konkrétne zabrániť tvorbe nových obličkových kameňov (napríklad diétou alebo liekmi).