Normálne hodnoty a referenčný rozsah

Čo znamenajú normálne hodnoty a referenčný rozsah

Na odhalenie chorôb alebo sledovanie ich progresu si môže lekár v laboratóriu nechať stanoviť namerané hodnoty v krvi alebo iných telesných tekutinách alebo vo vzorkách tkaniva. Ako pomôcku, ktoré hodnoty by mohli byť nápadné, laboratórium uvádza normálne hodnoty alebo referenčné rozsahy. Slová „normálne hodnoty“, „štandardné hodnoty“ a „referenčný rozsah“ v podstate znamenajú to isté. Ak nameriate určitú laboratórnu hodnotu u zdravých ľudí, táto hodnota je zriedka úplne rovnaká u iných zdravých ľudí a tiež u toho istého človeka v rôznych časoch. Všetky hodnoty podliehajú prirodzenému kolísaniu a možno ich považovať za „normálne“. Ležia v určitom rozsahu, ktorý sa nazýva referenčný, normálny alebo normálny rozsah. Tento rozsah je určený pre konkrétnu laboratórnu hodnotu meraním hodnoty u veľmi veľkého počtu zdravých ľudí. Rozsah, v ktorom potom leží 95 percent hodnôt, je referenčným rozsahom. To znamená, že 5 percent zdravých ľudí má vyššiu alebo nižšiu nameranú hodnotu. Preto by sa malo hovoriť skôr o referenčných hodnotách ako o normálnych alebo štandardných hodnotách.

Ak laboratórna hodnota prekročí alebo klesne pod hranice referenčného rozsahu, meranie by sa malo zopakovať (niekoľkokrát), aby sa predišlo nesprávnej interpretácii. Ak sa odchýlka potvrdí, zvyčajne sa odporúča starostlivé sledovanie hodnoty.

Samotné laboratórne hodnoty neumožňujú diagnózu

Ako bolo uvedené vyššie, ľudia s laboratórnou hodnotou mimo normálneho rozsahu môžu byť napriek tomu zdraví. Naopak, človek s hodnotou v normálnom rozmedzí môže byť dobre chorý. Samotné stanovenie laboratórnej hodnoty preto nestačí na zistenie, či je niekto zdravý alebo chorý. Taktiež je potrebné opýtať sa pacienta na jeho anamnézu (anamnézu), vykonať fyzikálne vyšetrenie a niekedy použiť aj iné vyšetrovacie metódy. Iba všetky nálezy spolu umožňujú diagnózu.

Staré jednotky a jednotky SI

Po stáročia sa v medicíne používali veľmi odlišné štandardné systémy založené na rôznych systémoch merania. To často spôsobovalo zmätok kvôli rôznym jednotkám. Z tohto dôvodu bol v roku 1971 dohodnutý medzinárodne platný systém, Système International d'Unité (skrátene SI). Jednotky SI teraz zahŕňajú iba parametre meter (m), kilogram (kg), sekundu (s) a látkové množstvo (mol).

V Nemecku sa systém SI doteraz používal najmä vo vedeckých článkoch. V každodennej nemocničnej rutine alebo v praxi mnohí odborníci stále používajú staré jednotky. Laboratóriá napríklad často uvádzajú hodnotu hemoglobínu v „starej“ jednotke g/dl, nie v jednotke SI mmol/l.

Príklady jednotiek