Osoba sebavedomá si je istá svojimi schopnosťami. Sebavedomie je vyjadrené sebavedomým vzhľadom. Podľa toho vonkajšie sebavedomé správanie odráža vnútornú subjektívnu sebaúctu konajúcej osoby.
Čo je to nízka sebaúcta?
Pojem sebavedomie predstavuje naše vlastné interné hodnotenie týkajúce sa našej osobnosti, schopností, talentu, silných a slabých stránok. Nízka sebaúcta sa často prejavuje hlasným a okázalým správaním. Vo vonkajšom svete to vytvára fasádu údajne sebavedomého človeka. Človeka s nízkou sebaúctou trápia komplexy menejcennosti, ktoré vedú k nedostatku sebaúcty a vnútornej neistoty. Nie každé hlasné alebo okázalé správanie však nemusí znamenať nízke sebavedomie. Môže za tým skutočne byť silný človek. Rovnako tak nenápadný a nenáročný človek môže mať tiež silný zmysel pre seba.
Príčiny
Príčiny nízkeho sebavedomia môžu mať rôzne príčiny. Väčšina psychológov je presvedčená, že zdravé sebavedomie musí byť nezávislé od vonkajších vplyvov. Nemožno však ignorovať individuálne potreby človeka, ktoré závisia od vonkajších faktorov. Podľa Maslowovej pyramídy potrieb patria medzi ne úspech, uznanie, úcta a rešpekt, ktoré môžu mať navzájom ľudia. Napĺňanie individuálnych potrieb alebo ich nedostatok závisí predovšetkým od imidžu vtlačidla do detstva osoby. Už v prvých rokoch života sa u malých detí začína fáza autonómie. Ak je to potlačené, už sa to nemôže ďalej rozvíjať. V závažných prípadoch to môže byť viesť k patologickému pocitu nízkej vlastnej hodnoty v dospelosti, ktorý môže spôsobiť úzkosť pri konfrontácii s každodennými vecami. Dieťa, ktoré je kritizované iba v rodičovskej výchove, sa učí vidieť, že je mimo poriadku. Deti často robia chyby v očiach rodičov, ktoré sa okamžite transformujú do úsudku o celkovej osobnosti dieťaťa. Výsledkom verenia iba negatívnej kritiky založenej na omyle je, že si dieťa nemôže vybudovať zdravú sebaúctu. Neustále zlyhanie pri prijímaní chvály a uznania vedie nakoniec k komplexom menejcennosti už aj v detstva. Trvalé vynútené slepé dodržiavanie pravidiel a hraníc neskôr vedie k neschopnosti sebareflexie, pretože k pochopeniu vlastných činov prostredníctvom zdravého budovania vzťahov medzi rodičom a dieťaťom nedošlo. Neskoré skúsenosti v dospelosti môžu byť tiež príčinou nízkej sebaúcty. Strata sebaúcty môže nastať v partnerstve s narcisom alebo v každodennom profesionálnom živote, ak chýba úspech. Nedostatok úspechov často znamená nedostatok uznania. Ja je často definovaný tým, kto trpí nízkou sebaúctou, iba pokiaľ ide o dosiahnuté výsledky, ak je to tak učené. Ľuďom trpiacim nízkym sebavedomím chýba schopnosť čeliť úcte. To má za následok neúctivé správanie k blížnym. Osoba, ktorej sa napríklad ako dieťaťu venovala príliš malá pozornosť, o ňu neskôr bude zápasiť nápadne. V extrémnych prípadoch to pripomína závislosť.
Príznaky, sťažnosti a príznaky
Osoba trpiaca nedostatkom sebaúcty často závidí úspechy ostatných. To vedie k zámernému nevyjadrovaniu pochvaly blížnym s cieľom psychologicky ich destabilizovať. Vďaka psychologickej destabilizácii ostatných ľudí sa destabilizátor a človek trpiaci nízkou sebaúctou robí zo subjektívneho hľadiska „veľkým“. Úspech ostatných spoluobčanov môže človek s nízkou sebaúctou vnímať ako priamu hrozbu. To platí najmä vtedy, keď sú títo ľudia v bezprostrednom prostredí, či už je to pracovný kolega alebo súrodenec. Ľudia, ktorí šikovne maskujú svoje nízke sebavedomie pred okolitým svetom, majú zlú schopnosť rozvíjať toleranciu voči chybám. Zlyhanie sa rýchlo verbalizuje negatívne a v niektorých prípadoch dokonca brutálne. Priama konfrontácia sa často používa ako preventívne opatrenie, aby napadnutý náprotivok nemohol vypočuť osobu trpiacu nízkou sebaúctou. Ostatné názory sa v zásade považujú za priamy útok na osobu alebo subjektívne ako útok na vlastnú existenciu. Nenávisť a pomstychtivosť môžu byť preto výsledkom u človeka s nízkou sebaúctou. Existujú však aj ľudia, ktorí ticho žijú svoju nízku sebaúctu. Zatiaľ čo existujú aj ľudia, ktorí sú tichí, ale stále sebavedomí. V prvom prípade títo ľudia často vykazujú veľa problémov so správaním. Často sa stiahnu a boja sa každodenných alebo neznámych situácií, v ktorých sa boja, že ich budú súdiť ostatní. Tento strach môže dosiahnuť úroveň úplného ústrania. Vedome sa predchádza situáciám, v ktorých by mohol byť stredobodom pozornosti postihnutý s nízkou sebaúctou. Strach z negatívneho úsudku je príliš veľký. Tento typ človeka prechádza životom s neistotou, zatiaľ čo sám sebe nemá dôveru v osobný ani pracovný život. Každodenné situácie ich premáhajú nad mieru. Pre týchto ľudí je ťažké robiť rozhodnutia. Táto neschopnosť robiť rozhodnutia môže viesť k patologickej prokrastinácii. V tomto prípade môžeme hovoriť o poruche. Prokrastinácia už potom nie je založená na zlom časovom manažmente, zlyhaní organizácie alebo lenivosti. Vyrastá z koreňov strachu zo zlyhania.
Komplikácie
Zvýraznené správanie môže viesť k vážnym komplikáciám. Tieto komplikácie zasahujú do všetkých oblastí každodenného života. Podľa toho môže nízka sebaúcta viesť k závažnosti depresia. Existujú ľudia, ktorí v týchto prípadoch začnú smerovať svoje vnútorné agresie proti sebe. Výsledkom môže byť sebapoškodzovanie alebo dokonca samovražda. Dôsledkom však môže byť aj úplná izolácia od vonkajšieho sveta. Z toho sa môžu vyvinúť závažné patologické poruchy osobnosti. Pre tichý typ sú nebezpečné vzťahy, v ktorých partner na účely výkonu moci zneužíva nízke sebavedomie svojho partnera. Osoba s nízkou sebaúctou sa stáva obeťou, ktorá nevie, ako sa brániť. V extrémnych prípadoch sa postihnutý nachádza zo subjektívneho hľadiska v beznádejnej situácii. Zlyhanie autonómie, ktoré sa už mohlo začať v detstva, sa vo vzťahu pokračuje. Tento človek trpiaci pocitmi menejcennosti si nevedomky hľadá partnera, ktorý mu vráti to, na čo bol už v detstve zvyknutý. V súkromnom aj profesionálnom živote sú ľudia bez sebaúcty často vnímaní ako záťaž. V profesionálnom svete môžu svojim spôsobom trápiť svojich blížnych a poškodzovať spoločnosť, alebo brániť v práci trvalou neschopnosťou rozhodovať. V jednom aj v druhom smere môžu vzniknúť ďalekosiahle komplikácie, ktoré môžu mať vplyv na život iných ľudí. Najmä na riadiacej úrovni ľudia trpiaci narcizmus, ktorí sa snažia zakryť svoju malú sebaúctu pred okolitým svetom, sú problémom mnohých zamestnancov. Grandiózny „ME“, ktorý si vzdáva hold sám sebe z komplexov menejcennosti, môže - na pozícii manažéra - spôsobiť, že zamestnanci opustia svoje zamestnanie a vzdajú sa tak bezpečného zamestnania. Z dlhodobého hľadiska môže takéto správanie poškodiť iba celú spoločnosť. Ľudia, ktorí patologickým spôsobom popierajú svoj pocit podradnosti sami pred sebou, nedostanú nápad vyhľadať liečbu, pretože sa nevnímajú ako duševne chorí. Cítia, že ich závislosť od pozornosti je správna vec. Za škody, ktoré spôsobia, sa vyhýbajú zodpovednosti obviňovaním ostatných. Nedostatok schopnosti sebareflexie bráni možnosti psychologického liečenia.
Kedy by ste mali navštíviť lekára?
Pocity menejcennosti môžu byť ťažké depresia. V takom prípade je potrebná odborná pomoc vo forme psychoterapeutickej liečby. To sa dá urobiť v kombinácii s liečbou drogami. Avšak iba lekár resp psychiater je dovolené predpisovať lieky. Psychológ naopak nie je lekár a nemôže vydávať lekárske predpisy drogy.Nedostatok sebauvedomenia môže viesť k tolerovaniu neustáleho porušovania hranice človeka. Ak je takto postihnutá osoba týraná osobou túžiacou po moci, je nevyhnutná aj tak kvalifikovaná pomoc, ktorá pomôže oddeliť kombináciu nebezpečných párov. Až potom možno riešiť postupné znovuzískanie sebaúcty. V prípade úplnej duševnej paralýzy v dôsledku nedostatočnej sebaúcty sú k dispozícii denné kliniky, ktoré ponúkajú psychologické problémy terapie v skupinovom nastavení. Ak postihnutá osoba zostáva skutočne životaschopná a je schopná dobre riadiť každodenný život, nemusí byť potrebná odborná pomoc. Ak sa človeku s nízkou sebaúctou podarí zhromaždiť vôľu niečo zmeniť, môže si byť schopný pomôcť formou vlastného výskumu a každodenných cvičení. Ak ide o narcistickú osobnosť, existuje možnosť úspešnej liečby iba vtedy, ak táto osoba môže vedome vnímať samého seba ako narcistu.
Diagnóza
Diagnózu je možné stanoviť pomocou psychoanalýzy. Pacienti často trpia sekundárnymi príznakmi, ako napr depresia, úzkosť alebo panika. V priebehu terapeutickej liečby terapeut odfiltruje skutočný problém. Depresia je však vždy založená na niekoľkých faktoroch. Jedným z faktorov môže byť príliš nízka sebaúcta. Problémy, ktoré vzniknú v priebehu života, často maskujú skutočné príčiny. Niektorí psychológovia distribuujú pacientom počas prvého sedenia dotazník, aby získali počiatočný prehľad. Avšak terapie prístupy sa môžu v tomto ohľade medzi rôznymi psychológmi líšiť. Počas niekoľkých sedení sa dajú určité problémy a ich príčiny odfiltrovať.
Liečba a terapia
V závažných prípadoch existuje možnosť získať miesto v dennej ambulancii. Tam dostane postihnutá osoba psychoterapeutickú pomoc od kvalifikovaného personálu. Terapia sa poskytuje aj na dennej klinike v skupine. Dotknutá osoba sa za to bude musieť vopred dostaviť. Na účely špecifického riešenia problému sa môže javiť vhodnejšia individuálna terapia. Nie každý človek je vhodný na terapiu v skupine. Najmä ľudia, ktorí sa stali jemnými a citlivými mysľami kvôli svojej malej alebo neexistujúcej sebaúcte, nemusia byť pre skupinu vhodní. Vedomie seba samého a vôľa môžu byť už prvými krokmi, ak je človek dostatočne silný na to, aby sa sám liečil a rozpoznal svoj problém. Ak človek s príliš malým sebavedomím nemá odvahu hovoriť o jeho probléme pred inou osobou môže pomôcť aj vhodná literatúra o sebavedomí. Prejavy spôsobené príliš malou sebaúctou sa môžu navonok prejavovať mnohými rôznymi spôsobmi. Následné účinky, ako je depresia, sa často liečia liekmi.
Výhľad a prognóza
Vyhliadky a prognózy pre ľudí s nízkym sebavedomím nie sú zlé, pokiaľ z nich už nevznikli ďalšie vážne poruchy osobnosti a netreba ich liečiť. Sebaúcte sa dá naučiť a rozvíjať ju. To zahŕňa aktívne štúdium sebareflexia a rozpoznanie vlastných slabostí a silných stránok. Dá sa tiež naučiť posun v dôraze subjektívneho zamerania na pozitívne myslenie. Rozvoj sebauvedomenia však vyžaduje čas. Získanie silného pocitu seba samého však nie je nemožné. Psychoterapeutická liečba môže poskytnúť správny prístup k transformácii duševných slabostí na silné stránky. Samotná postihnutá osoba je povinná pri terapii spolupracovať a svojou vôľou napredovať v procese hojenia.
Prevencia
Prevencia môže spočiatku prebiehať u rodičov dieťaťa. Rodičia by si mali uvedomiť, že k odtlačkom dochádza počas prvých siedmich rokov roku detský rozvoj. Táto stopa sprevádza rastúce dieťa po celý jeho život a bude mať vplyv na všetky nasledujúce kroky. Správne zvládnutie fázy autonómie dieťaťa a prenos zodpovednosti na dieťa posilňuje pocit zodpovednosti. Vyhodnotenie chybného správania by sa nemalo priamo hodnotiť ako chybná osobnosť. Týmto spôsobom má dieťa falošný obraz o sebe samom. Pochopenie a zdravé budovanie vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom podporuje sebavedomie rastúceho dieťaťa. Ak už chýba sebavedomie, už sa mu nedá zabrániť.
domáce ošetrovanie
Len čo dôjde k terapii na zvýšenie sebaúcty, malo by sa dodržiavať určité množstvo následnej starostlivosti. Táto následná starostlivosť slúži na zabránenie neúspechom. Najmä keď je pacient opravený, terapeutické sedenia by sa nemali na začiatku úplne prerušiť. Na dlhodobé posilnenie sebaúcty je potrebná veľká trpezlivosť a pevnosť, Dobrý pevnosť je odborná pomoc, ľudia školení v odbore. Mnoho postihnutých si myslí, že po terapii prekonali chorobu alebo sa dokonca zaobišli bez odbornej pomoci. Zabúda sa, že aj malé nedorozumenie môže spôsobiť neúspech. To je presne dôvod, prečo je dôležité vyhľadať ďalšiu terapiu, najmä keď je nízka sebaúcta. Ak to nebudete dodržiavať, môžu sa vyskytnúť následky ako samovražedné myšlienky alebo veľká depresia. To je presne dôvod, prečo je dôležité dodržiavať špecifickú následnú starostlivosť v prípade nízkej sebaúcty aj po pripojení terapie. Rodina môže byť tiež dobrou oporou a pomocou pri zvládaní choroby. Môže postihnutému poskytnúť podporu a pomôcť mu na ďalšej ceste k zotaveniu. Ak je to potrebné, hodiny sa dajú jednoducho skrátiť a terapia pokračovať, kým si liečená osoba nie je celkom istá, že už nepotrebuje podporu.
Tu je to, čo môžete urobiť sami
Aby sa rozvíjalo zdravé sebavedomie, malo by dôjsť k posunu zamerania v jeho myslení. Mnoho ľudí, ktorí trpia nízkym sebavedomím, sa zameriava na negatívne skúsenosti a predpovedá to isté pre svoju budúcnosť. Preto štúdium je potrebné pozitívne myslenie. Aj pri veľmi jednoduchých cvičeniach sa môže vyvinúť sebavedomie. Už v postoji človeka sa dá veľa prečítať. Vyrysované ramená, pohľad smerujúci nadol a ohnuté držanie tela nie sú znakmi silného sebavedomia. Tu by bol opak. Aj pri fyzickej zmene však môže vzniknúť odlišný postoj k životu. Vzpriamená chôdza a pohľad do budúcnosti sú už prvými správnymi krokmi na ceste k zdravej sebaúcte. Ak existujú preferencie pre určitú vec, môžu sa použiť prostredníctvom systému odmien. To zvyšuje motiváciu skutočne dokončiť úlohu. Vďaka sebareflexii sa môže postihnutá osoba stať kritickejšou voči sebe a tolerantnejšia voči ostatným ľuďom. To, čo sa kedysi cítilo ako neustály boj proti sebe a ostatným, sa preto môže vyvinúť v mierovú existenciu so silným zmyslom pre seba.
