úvod
Mliečne zuby (dens deciduus alebo dens lactatis) sú prvými zubami väčšiny cicavcov vrátane ľudí a v neskoršom veku ich nahradia trvalé zuby. Názov „mliečne zuby“ alebo „mliečne zuby“ možno vysledovať až po zafarbení zubov, pretože majú bielu, mierne modrastú trblietavú farbu, ktorá je veľmi podobná farbe mlieka. V porovnaní s trvalým chrup (32 zubov), mliečny chrup obsahuje iba 20 zubov.
Tento rozdiel má zmysel z dôvodu podstatne menšej čeľuste dieťaťa alebo batoľa. Nie je to však iba počet zubov, ale aj ich šírka a dĺžka koreňa, čo robí zreteľný rozdiel medzi „dospelým“ a „dieťaťom“ chrup. Rovnako ako trvalé zuby, aj mliečne môžu byť rozdelené do štyroch kvadrantov, dvoch na čeľusť. Prvý kvadrant popisuje pravú stranu Horná čeľusť, 2. vľavo, 3. vľavo spodná čeľusť a 4. pravá dolná čeľusť. Každý z týchto kvadrantov obsahuje päť mliečnych zubov, centrálny rezák (Dens incisivus), bočný rezák, psie (Dens caninus) a prvý a druhý stolička.
Erupcia zuba (Lacteale Dention)
Progresívny rast hornej a dolnej čeľuste vedie k tomu, že medzery medzi mliečnymi zubami (medzizubné priestory) sa časom čoraz viac zväčšujú, čím sa vytvára priestor pre podstatne väčšie, trvalé zuby. Tento proces je úplne normálny a dôležitý pre ďalší vývoj čeľustí a zubov. Mliečne zuby preto tiež plnia dôležitú úlohu z hľadiska prerazenia trvalých zubov.
Je preto zrejmé, že skôr, väčšinou zubný kaz- súvisiaca strata a mliečny zub nie je bezproblémový. Chýbajúci zub vytvára medzeru, ktorá sa časom zmenšuje a nakoniec neposkytuje dostatok priestoru pre trvalý zub. V dôsledku toho často dochádza k nesprávnemu umiestneniu trvalých zubov. V prípade predčasnej straty mliečnych zubov zubári používajú dlahy alebo traky, ktoré pôsobia ako udržiavače priestoru v mliečnych zuboch. Skorá strata zubov však nie je spojená iba s estetickými problémami, ale aj s poruchami normálneho vývoja reči.
