Synonymá
MOV, IOK, anglicky: international olympic comitee V Nemecku známy ako Medzinárodný olympijský výbor so spoločnou anglickou skratkou (IOC) je mimovládne združenie s cieľom plánovania, organizácie a konania olympijských hier modernej doby. Zakladateľ Pierre de Coubertin presťahoval sídlo MOV do švajčiarskeho Lausanne v roku 1915, čím sa stal združením so zápisom do obchodného registra švajčiarskeho občianskeho zákonníka. V roku 1981 udelila švajčiarska federálna rada Medzinárodnému olympijskému výboru podľa švajčiarskeho práva štatút medzinárodnej organizácie a udelila jej daňové zvýhodnenie.
MOV si vyhradzuje patronát nad olympijskými hrami a nárokuje si všetky práva na existujúce symboly v obsahu olympijských hier (olympijské kruhy atď.). Úradnými jazykmi organizácie sú angličtina a francúzština. MOV bol založený 23. júna 1894 na parížskej Sorbonne, keď sa presvedčený filantrop Pierre de Coubertin pokúsil priblížiť národy sveta prostredníctvom spoločného športového festivalu.
Ten, ktorý sa považoval za reformátora vzdelávania, uznal príležitosť v oživení starodávnych olympijských hier prostredníctvom neustále rastúcej internacionalizácie. 78 delegátov z 37 športových federácií z 9 krajín sa rozhodlo usporiadať prvé olympijské hry modernej doby v roku 1896 v Aténach. Zakladajúci výbor tvorilo 13 mužov z 11 krajín.
Prvým prezidentom MOV bol grécky delegát Dimitrios Vikelas, literárna osobnosť predstavujúca prvé miesto konania. Vikelas odovzdal kanceláriu po skončení hier Pierrovi de Coubertinovi ako zástupcovi 2. olympijských hier v Paríži. Coubertin zotrval na stoličke ako trvalo zvolená osoba až do roku 1925, po tom, čo sa stolice vzdal W. Sloane vzhľadom na St.
Nemeckého člena treba márne hľadať v štáboch MOV, pretože aj Coubertina ovplyvňovali neustále konflikty medzi Francúzskom a Nemeckom zo strany jeho krajanov. Prvého nemeckého člena v MOV poskytol podnikateľ Willibald Gebhardt v januári 1896 v rámci prípravy na olympijské hry v Aténach. Pierre de Coubertin chcel oživením olympijských hier prispieť k budovaniu mierového a spravodlivého sveta.
S myšlienkou medzinárodného porozumenia prostredníctvom športovej fair play, komunikácie hodnôt a solidarity sa jeho filantropický svetonázor pretavil do praktickej činnosti. Koncept olympizmu, ktorý zaviedol, bol vytvorený a charakterizovaný fyzickými, duševnými a duchovnými silami vo forme pokojnej súťaže. Postupom času sa k tomuto olympijskému hnutiu pridali početné športové organizácie.
Medzi najdôležitejšie úlohy olympijského hnutia patrí mediácia medzi národmi, boj proti diskriminácii a inými, ako aj boj proti dopingu v športe, ktorý sa v posledných rokoch až desaťročiach stal najväčším problémom profesionalizovaného športu. Olympijská charta obsahuje 64 článkov v 5 kapitolách. Je to jasne definovaný súbor pravidiel, ktorý popisuje priebeh olympijských hier a poskytuje záväzné pokyny pre medzinárodné športové federácie.
Prvýkrát v roku 1924 na zasadnutí MOV v Ríme boli tieto stabilné nariadenia a rozhodnutia systematicky písomne zhrnuté. Čo sa týka obsahu, olympijská charta definuje akýsi kódex správania s etickými základmi. Každoročné riadne zasadnutie všetkých členov MOV je právne najdôležitejším orgánom MOV.
Prezident aj výkonný výbor, všetci členovia a čestní prezidenti sú opätovne zvolení. Ďalej sa rozhoduje o olympijskej charte. Predseda alebo jedna tretina všetkých členov spolu je oprávnený (-á) zvolať mimoriadne zasadnutie.
Špeciálny záujem sa venuje výberu miest konania budúcich olympijských hier. Každý člen má jeden hlas. Ak však má byť krajina stále zvolená, zástupca krajiny nemôže hlasovať.
Od existencie Medzinárodného olympijského výboru sa vyskytli ojedinelé prípady rozhodujúcich konfliktov. V zakladajúcich rokoch to boli hlavne bojkotujúce postoje jednotlivých krajín k hrám. Iba štyri roky po založení sa fasáda MOV začala rúcať, keď boli hry 1900 a 1904 jediným sklamaním. Prvá svetová vojna prinútila Coubertina presunúť sídlo Medzinárodného olympijského výboru do Švajčiarska, aby sa olympijské hry zachránili. pred stratou.
Rozhodujúcejšia ako vonkajšia kríza je však vnútorná kríza z roku 1998, keď vyšlo najavo, že bolo podplatených niekoľko členov MOV, ktorí usporiadali zimné olympijské hry 2002 v Salt Lake City. Výsledkom bolo, že 11 členov MOV muselo rezignovať a ďalší štyria dostali varovania. V marci 1999 bola zvolaná komisia pre etiku a reformy, ktorá mala predmetné prípady preskúmať.
Zverejnenie informácií o financiách, vyššia transparentnosť a publicita na stretnutiach boli prvými viditeľnými následkami škandálu v roku 1999. Návrhy reformnej komisie prijalo Valné zhromaždenie MOV 10. a 11. decembra 1999 a následne bola zmenená a doplnená olympijská charta. Novozvolení členovia sú tak vo funkcii osem rokov, je však možné ich opätovné zvolenie na obdobie ôsmich rokov a musia sa vzdať funkcie najneskôr po dosiahnutí veku 70 rokov.
Žiadna krajina nemôže zastupovať v MOV viac ako jedného člena. Od roku 1999 sa 15-členná výkonná komisia skladá z prezidenta, viceprezidentov a zástupcu športovcov. Komisia zasadá osemkrát ročne a rozhoduje o možných zmenách na olympijských hrách. Zloženie MOV sa zmenilo takto:
- 70 osobných členov
- 15 olympijských športovcov (11 z letných a 4 zo zimných)
- 15 zástupcov IF (športových zväzov)
- 15 zástupcov NOK (Národný olympijský výbor)
