Stručný prehľad
- Popis: nebezpečný patogén, ktorý je rozšírený najmä v strednej Afrike. Podobne ako vírus Ebola.
- Symptómy: napr. príznaky podobné chrípke, hnačka, vracanie, vnútorné a vonkajšie krvácanie, prípadne príznaky šoku (napr. studený pot, nevoľnosť)
- Očkovanie: K dnešnému dňu nie je schválené žiadne očkovanie, ale v súčasnosti sa skúma.
- Liečba: Je možná len liečba symptómov, napr. pomocou infúzií na kompenzáciu straty vody a soli.
- Prognóza: Vysoká úmrtnosť (až 88 percent); možné vyliečenie, najmä pri včasnej liečbe
- Infekcia: prostredníctvom infekcie sterom (napr. kontakt s infikovaným spermou, zvratkami, krvou alebo kontaminovanou posteľnou bielizňou)
- Vyšetrenie a diagnóza: Diagnóza napr. detekciou vírusového genetického materiálu (pomocou RT-PCR testu); ďalšie vyšetrenia napr. na objasnenie vnútorného krvácania
Čo je vírus Marburg?
Vírus Marburg je patogén s podobnou štruktúrou ako vírus Ebola. Vyskytuje sa najmä v strednej Afrike a spôsobuje marburskú horúčku (marburskú horúčku).
Ide o zriedkavé, ale závažné infekčné ochorenie, ktoré veľmi často vedie k smrti. Vyliečenie je však možné, najmä pri včasnej liečbe.
Rovnako ako horúčka Ebola a horúčka dengue, aj horúčka Marburg patrí medzi (vírusové) hemoragické horúčky. Ide o ťažké horúčkovité infekčné ochorenia, ktoré sú sprevádzané krvácaním.
Ohlasovacia povinnosť
V Nemecku a Rakúsku musia byť všetky podozrivé prípady, choroby a úmrtia spôsobené vírusom Marburg hlásené zdravotníckym orgánom spolu s menami postihnutých.
Vo Švajčiarsku musia byť všetky podozrivé prípady, ako aj pozitívne a negatívne laboratórne nálezy hlásené menovite.
Aké príznaky spôsobuje vírus Marburg?
Infekcia vírusom Marburg – Marburgská horúčka – sa spočiatku prejavuje ťažkými príznakmi podobnými chrípke:
U postihnutých sa náhle objaví horúčka, triaška a silná bolesť svalov. Môžu sa vyskytnúť aj bolesti hlavy a hrdla.
U postihnutých sa tiež objaví hnačka, vracanie, nevoľnosť a bolesť brucha.
Infekcia vírusom Marburg je nebezpečná kvôli krvácaniu, ktoré sa vyvíja asi týždeň po nástupe príznakov. Zvlášť dôležitú úlohu zohráva vnútorné krvácanie do žalúdka, čriev a pľúc. Objavuje sa aj krvácanie do úst, očí a kože.
Strata krvi totiž znamená, že už nie je k dispozícii dostatok krvi pre obehový systém. Telo sa preto snaží „zachraňovať“ krv: zásobuje predovšetkým stred tela a hlavu. K tomu znižuje prietok krvi do končatín.
V dôsledku vnútorného krvácania môžu súčasne alebo v rýchlom slede zlyhať životne dôležité orgány (napr. obličky, pľúca). Takéto multiorgánové zlyhanie je často smrteľné.
Existuje vakcína proti vírusu Marburg?
V súčasnosti neexistuje žiadna vakcína proti vírusu Marburg. Vedci však už niekoľko rokov hľadajú účinnú vakcínu.
Kandidát na vakcínu sa v súčasnosti testuje a v prvej fáze testovania obstál dobre. Či a kedy bude oficiálne schválená ako vakcína proti vážnemu infekčnému ochoreniu, sa nedá predpovedať. Schválenie sa však v dohľadnej dobe neočakáva.
Ako sa lieči marburská horúčka?
K dnešnému dňu neexistuje žiadny liek proti samotnému vírusu Marburg – inými slovami, neexistuje spôsob, ako liečiť príčiny nebezpečnej marburskej horúčky.
Lekári však môžu príznaky infekčného ochorenia zmierniť (symptomatická terapia). Predovšetkým je dôležité obnoviť rovnováhu vody a elektrolytov pacienta:
V závislosti od požiadaviek môžu byť užitočné aj iné terapeutické opatrenia. Napríklad lekári môžu svojim ťažko chorým pacientom podávať trankvilizéry (sedatíva).
Vzhľadom na vysoké riziko infekcie musí zdravotnícky personál pri starostlivosti o pacientov s marburskou horúčkou nosiť úplné ochranné prostriedky.
Aký smrteľný je vírus Marburg?
Úmrtnosť na infekciu vírusom Marburg je pomerne vysoká: je to 24 až 88 percent. Smrť zvyčajne nastáva osem až deväť dní po nástupe symptómov.
Šance na uzdravenie sa zvyšujú, ak sa infikovaným osobám dostane lekárske ošetrenie v počiatočnom štádiu.
Ako sa prenáša vírus Marburg?
Vírus Marburg je vysoko nákazlivý! Infikovaní ľudia ho môžu preniesť na zdravých ľudí prostredníctvom infekcie: vylučujú patogén prostredníctvom telesných sekrétov, ako sú sliny, krv, zvratky, sperma, moč a stolica. Zdraví ľudia sa môžu nakaziť kontaktom s takýmito výlučkami.
Môže k tomu dôjsť napríklad vtedy, ak sa dotknú otvorenej rany alebo kontaminovanej posteľnej bielizne pacienta a následne sa dotknú úst alebo nosa.
Po infekcii trvá dva až 21 dní, kým sa objavia prvé príznaky ochorenia (inkubačná doba).
Ako možno diagnostikovať infekciu vírusom Marburg?
Aby bolo možné spoľahlivo diagnostikovať závažnú infekčnú chorobu Marburgova horúčka, lekári musia vo vzorkách pacientov (napr. krvi) odhaliť vírus Marburg.
Na tento účel sa bežne používa takzvaný RT-PCR test (skratka pre reverznú transkriptázovú polymerázovú reťazovú reakciu). To umožňuje odhaliť aj tie najmenšie útržky genetického materiálu patogénu.
Vírus Marburg sa však dá zistiť aj nepriamo vo vzorkách pacientov: Infikovaní ľudia produkujú špecifické protilátky (imunoglobulíny) proti patogénu týždeň po infekcii. Tie sa dajú zistiť v krvi.
Existujú aj iné spôsoby diagnostiky Marburgovej horúčky. Napríklad priama detekcia je možná, ak je možné vírus Marburg detegovať vo vzorkách pacientov pomocou elektrónového mikroskopu alebo izolovať z bunkových kultúr.
Pretože vírus Marburg je vysoko nákazlivý, takéto testy môžu vykonávať iba prísne strážené laboratóriá.
Ďalšie vyšetrenia
Pomocou ďalších testov môžu lekári zistiť viac o stave pacienta.
Terapia je založená na týchto nálezoch vyšetrení.
