Alergia na plesne: príznaky, vývoj, liečba

Stručný prehľad

  • Príznaky: Alergia na plesne môže spôsobovať mnohé príznaky, zvyčajne postihujúce dýchacie cesty, kožu alebo tráviaci trakt.
  • Príčiny: Alergia na plesne je spôsobená senzibilizáciou na rôzne zložky huby; intenzívny kontakt (zvýšená expozícia) podporuje rozvoj alergie.
  • Prevencia: Aby ste minimalizovali kontakt s plesňou, zabezpečte v interiéri dobrú cirkuláciu vzduchu; vyhýbajte sa potravinám so stopami plesní, záhradníctvu, lístiu a kompostu.
  • Liečba: Akútnu alergiu na plesne lekár väčšinou lieči antialergickými liekmi; pri dlhodobej liečbe je možná hyposenzibilizácia.
  • Diagnóza: Lekár určí alergiu na plesne analýzou symptómov a potvrdením kožným, krvným alebo provokačným testom.
  • Kedy navštíviť lekára: Pri podozrení na alergiu na plesne treba vždy vyhľadať lekára a pri závažných príznakoch ihneď.

Aké sú príznaky alergie na plesne?

Príznaky alergie na plesne sú rôzne. Na jednej strane je to spôsobené tým, že existuje asi milión rôznych druhov plesní, na druhej strane reakcie dopadnú veľmi rozdielne. Alergické reakcie alebo otravy (toxická reakcia) sú spúšťané rôznymi časťami huby. Niektorí ľudia reagujú len na spóry húb, iní aj na hubové vlákna (mycélium).

Najčastejšie príznaky alergie na plesne sú:

  • Podráždenie slizníc (MMI, Mucous Membrane Irritation).
  • Kašeľ, nádcha, kýchanie, upchatý nos
  • Chronická sinusitída
  • Alergická bronchiálna astma
  • Alergická konjunktivitída (rinokonjunktivitída)
  • Svrbiace, červené a slziace oči
  • Neurodermatitída (atopický ekzém)
  • Žihľavka (urtikária)

Zhruba sa rozlišujú príznaky vyvolané vonkajším kontaktom (napr. cez sliznice a dýchacie cesty) s časťami plesní a tie, ktoré sa do tela dostávajú potravou. V prípade kontaktu cez sliznice dýchacích ciest sú následky slziace oči, nádcha a opuchnuté dýchacie cesty. Keď sa huby dostanú do tela potravou, často spúšťajú príznaky v gastrointestinálnom trakte (nevoľnosť, nevoľnosť, hnačka) alebo kožné reakcie, ako je žihľavka.

Pri alergii na plesne sú možné okamžité reakcie (1. typ alergie), ale aj časovo oneskorené ťažké ochorenia (3. a 4. typ alergie, neskorý typ alergie). Viac informácií o rôznych typoch alergií nájdete tu.

Môže alergia na plesne viesť ku skríženej reakcii?

Krížová alergia na plesne je zvyčajne zameraná na iné formy plesní. To znamená, že ak dôjde k plesňovej alergii na určitý druh húb, postihnutí väčšinou reagujú aj na podobné druhy plesní. Často sa preto nedá jednoznačne určiť, ktorá alergia je pôvodná a ktorá skrížená. To zohráva úlohu napríklad pri špecializovanej imunoterapii (hyposenzibilizácii), pri ktorej musí lekár poznať prvotnú príčinu alergie.

Niektoré skupiny antibiotík, ako je penicilín alebo ampicilín a amoxicilín, boli biochemicky vyvinuté na plesniach a môžu spôsobiť alergické reakcie u pacientov alergických na plesne. Pred užitím týchto liekov určite informujte svojho lekára o svojej alergii!

Ako vzniká alergia na plesne?

Po opakovanom kontakte s látkou klasifikovanou ako nebezpečná sa zapne náhla obrana, ktorá spustí alergickú reakciu. To, ako vyzerajú reakcie v detailoch, závisí od typu alergie.

Pri bezprostrednom type tvorí imunitný systém špecifické protilátky (imunoglobulíny, IgE) proti plesni, ktoré sa pri kontakte s ňou aktivujú a v priebehu niekoľkých minút vedú k príznakom. Pri alergii 4. typu naopak hrajú dôležitú úlohu imunitné bunky. Obranné bunky (T bunky) sú aktivované plesňou a často vedú k obzvlášť silným reakciám.

Oslabený imunitný systém, ťažko liečiteľná nádcha (nádcha) či zápal prínosových dutín podporujú vznik alergie. Riziko alergie na plesne zvyšuje aj ťažko liečiteľná astma, dedičná precitlivenosť (atopická predispozícia) a alergia v anamnéze.

  • Odpadové hospodárstvo (likvidácia odpadu, separácia, spaľovanie, triedenie recyklovateľných materiálov a kompostovanie)
  • Poľnohospodárstvo (seno, chov zvierat)
  • Výroba krmiva
  • Spracovanie rastlín (záhradníctvo, spracovanie dreva a kvetinárstvo)
  • Vinohradníctvo a pivovarníctvo
  • Spracovanie múky (mlynár, pekár, cukrár)
  • Vetranie a klimatizácia

Čo by ste nemali jesť, ak ste alergický na plesne?

Aby sa predišlo alergickým reakciám, je dôležité, aby postihnutí nejedli potraviny napadnuté plesňou. Viditeľná pleseň naznačuje, že jedlo je pokazené a už sa nedá jesť. Aj keď alergia na plesne nie je, je zdraviu škodlivá. Potraviny obzvlášť náchylné na napadnutie plesňou sú:

  • Fermentované nápoje (pivo, víno, kefír)
  • ovocné šťavy
  • Tvarovaný syr (niva ako Brie, Camembert, Roquefort) a saláma
  • Chlieb (najmä ražný chlieb)
  • cereálie

Ako sa lieči alergia na plesne?

Aby bolo možné alergiu na plesne liečiť, je potrebné najskôr nájsť jej zdroje. Okrem lekárskych prehliadok sa oplatí nahliadnuť aj do domácnosti a pracoviska alergika. Pretože aj vyhýbanie sa plesniam je dôležitým meradlom terapie. Pre trvalé zlepšenie sťažností je v niektorých prípadoch nápomocná alebo potrebná zmena životnej alebo pracovnej situácie (sťahovanie, rekonštrukcia obytných priestorov, zmena zamestnania).

Na liečbu alergie na plesne lekár zvyčajne predpisuje antialergické lieky na akútne zmiernenie príznakov. Dostupné sú vo forme tabliet, sprejov alebo kvapiek. Súčasťou liečby sú často aj účinné látky na boj proti plesniam (antimykotiká) vo forme masti alebo tabliet. Hyposenzibilizácia je možná aj pri dlhodobej liečbe alergie na plesne 1. typu.

Pri hyposenzibilizácii je potrebné identifikovať a umelo vyrobiť alergén, ktorý alergiu spúšťa. V súčasnosti je hyposenzibilizácia možná pre 30 až 40 alergénov plesní. Účinná látka na terapiu sa môže podávať injekčne pod kožu (SCIT, subkutánna imunoterapia) alebo pod jazyk pomocou tablety alebo kvapiek (SLIT).

Ako sa dá plesniam vyhnúť?

Existuje niekoľko spôsobov, ako sa vyhnúť plesniam vo vašej domácnosti. Plesne, ako všetky druhy húb, sa najlepšie šíria vo vlhkom a teplom podnebí. Preto je dôležité udržiavať vlhkosť v obytných priestoroch čo najnižšiu. Oblasti obzvlášť ohrozené napadnutím plesňou sú:

  • drevo (napr. zadné steny skríň)
  • Tapeta
  • Kartón (kartón)
  • Koberce

Čo robiť, aby ste predišli plesniam v byte?

  • Pravidelne vetrajte! Ideálne je vetrať aspoň trikrát denne po dobu 15 až XNUMX minút.
  • Kúpeľne a kuchyne často akumulujú veľa vlhkosti v dôsledku sprchovania a varenia. Zabezpečte dostatočnú cirkuláciu vzduchu!
  • Po použití udržujte sprchovací kút a vaňu v suchu.
  • Zabezpečte dostatočné vykurovanie! Tým sa zabráni kondenzácii vlhkého studeného vzduchu na oknách alebo usadzovaniu na iných povrchoch domu.
  • Neumiestňujte nábytok priamo k vonkajším stenám, aby sa umožnila cirkulácia vzduchu.
  • Ak je to možné, úplne sa vyhnite zvlhčovačom alebo klimatizáciám alebo zabezpečte pravidelnú údržbu.
  • Izbové rastliny tiež zvyšujú vlhkosť a zhoršujú príznaky alergie. Odporúča sa, aby ste sa im vyhýbali najmä v spálni.
  • Pravidelne vyprázdňujte všetky odpadkové koše.
  • Často sa práši (najmä počas peľovej sezóny).
  • Štúdie ukazujú, že rekonštrukciou bytu sa vlhkosť a tým aj šírenie plesní obmedzí. To má pozitívny vplyv na rôzne alergie postihujúce dýchacie cesty a astmu.

Plesne sú vždy zdraviu škodlivé. Bez ohľadu na to, či ešte aktívne rastú alebo už vyschli.

Na čo by si mali dávať pozor alergici na plesne vonku?

Zabránenie kontaktu s plesňou vonku je ťažké. Tieto tipy sú však užitočné pri minimalizácii vystavenia alergikom.

  • Vyhnite sa záhradkárčeniu a pobytu v blízkosti kompostu, vlhkého lístia alebo pokosenej trávy.
  • Kalendár zohráva úlohu aj pri alergiách na plesne: vyhnite sa tráveniu dlhšieho času vonku vo vlhkom počasí koncom leta a na jeseň.
  • Vyhnite sa prechádzkam do lesa po daždivom počasí.

Ako sa šíri pleseň?

Niektoré druhy plesní sa vyskytujú väčšinou v interiéri, zatiaľ čo iné sa vyskytujú väčšinou vonku. Lekárski experti sa domnievajú, že väčšiu časť všetkých alergií na plesne spúšťajú druhy húb, ktoré sa vyskytujú vonku.

Od konca leta do začiatku jesene sa najvyššie úrovne plesní merajú na čerstvom vzduchu. Môže za to striedanie horúčav a dažďa či vysoká vlhkosť vzduchu v tomto ročnom období.

Ako spoznáte alergiu na plesne?

Kvôli mnohým možným príznakom alergie na plesne je často pre ošetrujúceho lekára ťažké ju jednoznačne diagnostikovať. Počas konzultácie (anamnézy) sa lekár snaží zistiť viac o príčine alergie na plesne a vylúčiť iné spúšťače príznakov. Pri tom kladie niekoľko otázok, napr.

  • Kedy príznaky začali?
  • Menia sa príznaky na rôznych miestach?
  • Vyskytujú sa príznaky celoročne alebo závisia od ročného obdobia?
  • Máte domáce zvieratá a ak áno, zhoršujú sa príznaky po kontakte s nimi?

Pri fyzickom vyšetrení sa lekár zameriava na sliznice dýchacích ciest, oči a pokožku postihnutého.

Rôzne testy pomáhajú lekárovi rozpoznať alergiu na plesne a odlíšiť ju od iných alergií. Na rozlíšenie, či ide o alergiu na plesne alebo alergiu na roztoče, peľ tráv a bylín, sa lekár často pri diagnóze uchyľuje k kožným, krvným alebo provokačným testom.

Ak sa príznaky zhoršia pri daždi a silnom vetre, často to naznačuje, že ide o alergiu na plesne a nie o peľ.

Kožný test

Symptómy zvyčajne vrcholia po 15 až 20 minútach a zvyčajne opäť ustúpia po dvoch hodinách. Toto lekári nazývajú reakciou okamžitého typu. K tomu môže dôjsť aj s miernym oneskorením. Reakcia neskorého typu je, keď sa príznaky objavia niekoľko hodín až dní po teste.

Doteraz existujú riešenia na 30 až 40 rôznych druhov plesní na test alergie na koži. Ak alergia existuje na iný druh huby, nedá sa zistiť kožným testom.

Užívanie liekov (antihistaminiká alebo látky obsahujúce kortizón) môže sfalšovať výsledok.

Krvné testy

Provokačné testy

Provokačné testy sa používajú vtedy, keď krvné a kožné testy neposkytli jasné výsledky. Tieto testy sa vykonávajú na očiach, prieduškách alebo nose. Lekár konkrétne vystaví vybrané miesto na tele roztoku plesne a pozoruje reakciu naň. Pri tomto type testu je potrebné, aby bol postihnutý ešte aspoň pol hodiny po teste v lekárskej starostlivosti, aby bolo možné sledovať aj prípadné oneskorené reakcie.

Provokačné testy sa nevykonávajú, ak:

  • Nos je akútne zapálený
  • V súčasnosti existujú závažné príznaky
  • Prítomné sú akútne alergické ochorenia iných orgánov
  • Pacient je mladší ako päť rokov, pretože môžu spustiť silné, v horšom prípade život ohrozujúce alergické záchvaty
  • Užívajú sa určité lieky (betablokátory, ACE inhibítory)
  • Osoba mala v minulosti závažné alergické reakcie (anafylaktický šok)

Čo je to alergia na plesne?

V prípade alergie na plesne reagujú postihnutí rôznymi príznakmi na kontakt so zložkami (spóry húb alebo vlákna) plesní. Ako pri každej alergii, aj tu dochádza k prehnanej reakcii imunitného systému na látku, ktorá je sama o sebe neškodná. Symptómy sú veľmi rôznorodé, no obzvlášť časté je podráždenie slizníc a očí.

Ak sa pleseň prehltne potravou, v mnohých prípadoch sa objaví nevoľnosť, vracanie, hnačka alebo kožné reakcie, ako je žihľavka.

Kedy potrebujem navštíviť lekára s alergiou na plesne?

Príznaky, ktoré poukazujú na alergiu na plesne, vždy konzultujte s lekárom. Ak máte len mierne príznaky, lekár vám môže odporučiť pozorovanie vývoja príznakov počas určitého časového obdobia, aby sa dospelo k diagnóze.