Pred implantáciou/operáciou a kardiostimulátor, podrobné vyšetrenie pacienta je potrebné aj možné, keďže nejde o urgentný výkon, a preto sa dá dobre naplánovať. Zvyčajne trvá menej ako hodinu a zvyčajne sa môže vykonávať pod lokálna anestézia, len v niekoľkých výnimočných prípadoch a celková anestézia je nevyhnutné. Operácia sa začína vykonaním približne 5 až 6 cm dlhého kožného rezu pod kožou kľúčna kosť a odhalenie podkladu žila.
Toto sa potom otvorí a kardiostimulátor elektróda je vložená do krv nádoba cez tento otvor. Sonda (=elektróda) sa potom posunie do srdce pod konštantou Röntgen ovládanie. V jednokomorovom kardiostimulátor, potom sa umiestni do časti srdce sval, ktorý sa má stimulovať (t. j. buď v predsieni alebo komore).
V dvojkomorovom kardiostimulátore je jedna sonda umiestnená v predsieni a jedna v hlavnej komore. Optimálny prenos prúdových impulzov do srdce sval sa potom skontroluje niekoľkými meraniami. Až keď je isté, že to funguje bez problémov, elektróda sa konečne pripojí ku kardiostimulátoru.
Keď sú elektródy upevnené, lekár vytvorí „tkanivovú kapsu“ pre kardiostimulátor. To môže byť umiestnené buď pod kožou alebo pod truhla sval. Vo veľmi zriedkavých prípadoch sa kardiostimulátor implantuje aj do brucha.
Po dokončení sa rez ešte zašije a pacient dostane sterilný obväz. Prvých pár dní po operácii sa potom pacient musí prebrať. Nesmie roztiahnuť alebo zdvihnúť ruku o viac ako 90 stupňov a rameno nesmie vystavovať žiadnemu väčšiemu namáhaniu, pretože elektródy potrebujú nejaký čas na zarastenie a hrozí, že sa pri väčších pohyboch posunú.
Ak dôjde k opuchu v oblasti vrecka kardiostimulátora, horúčka, závraty alebo bolesť v hrudi nastať po operácii, treba ihneď vyhľadať lekára. Komplikácie, ktoré môžu nastať pri implantácii/operácii kardiostimulátora, sú najmä modriny a podráždenie nervov v oblasti vrecka kardiostimulátora. V ojedinelých prípadoch dochádza k poraneniam kričal alebo sa môže spustiť aj infekcia.
Môže sa tiež stať, že sonda nie je správne pripojená ku kardiostimulátoru alebo sa pokazí alebo že samotné zariadenie nefunguje správne. To sa však zistí pri kontrole kardiostimulátora. Okrem toho sa môže vyskytnúť takzvaný „kardiostimulačný syndróm“, pri ktorom predsiene už nie sú schopné úplne naplniť komory krv, čo má za následok nedostatočný srdcový výdaj. Niekedy môže kardiostimulátor tiež spustiť kontrakciu membrána prostredníctvom elektrickej stimulácie, čo môže viesť k čkanie.
