Homosexualita je termín používaný na označenie sexuálnej orientácie. Vzniká tak romantická a erotická túžba po vlastnom sexe.
Čo je to homosexualita?
Homosexualita je termín používaný na označenie sexuálnej orientácie. V tom je romantická a erotická túžba po vlastnom sexe. Homosexualita znamená byť romanticky a sexuálne orientovaný na vlastné pohlavie. Zatiaľ čo homosexuálne ženy majú hovorový názov „lesbičky“, homosexuálnym mužom sa hovorí „gayovia“. Ak na druhej strane existuje sexuálny záujem o vlastné i opačné pohlavie, použije sa termín bisexualita. Odhaduje sa, že medzi 2 a 4 percentami mužov a žien v Nemecku sú homosexuáli. Pojem homosexualita vytvoril v roku 1869 rakúsko-uhorský literárny dejateľ Karl Maria Kertbeny (1824-1882). Okrem toho sa termín uranizmus používal v 19. storočí. V staroveku sa homosexualita považovala za najvyššiu formu erotického prejavu. V neskorších dobách, ako bol stredovek alebo moderná doba, bola láska rovnakého pohlavia naopak klasifikovaná ako hriech. Dôležitú úlohu zohrávali najmä náboženské a ideologické hľadiská. Aj dnes existujú kultúry, ktoré odmietajú homosexualitu ako nenormálnu a neprirodzenú, zatiaľ čo západné spoločnosti sú jej čoraz otvorenejšie. Preto je gay a lesbická scéna v Nemecku z veľkej časti akceptovaná a má početné centrá vo väčších mestách. Okrem toho existuje široká škála miest stretnutí, poradenských centier a umeleckých aktivít. V iných krajinách však homosexuálni ľudia stále čelia diskriminácii a prenasledovaniu. V Nemecku naopak mohli homosexuálne páry uzatvárať registrované občianske partnerstvá od roku 2001. Tieto partnerstvá sa veľmi podobajú manželstvu a zahŕňajú vzájomné vyživovacie povinnosti a právo na spoločné meno. Napriek tomu sa párom stále upierajú rovnaké práva ako v prípade heterosexuálnych párov (napríklad v súvislosti s adopciou).
Funkcia a úloha
Čo spôsobuje homosexuálnu orientáciu, je stále nejasné. Preto rôzne teórie slúžia ako vysvetľujúce modely. Patrí sem teória, že sexuálna orientácia ľudí sa vyskytuje pred narodením a predispozície k rovnakému pohlaviu sa dedia. Iná teória naopak nesie zodpovednosť za vznik homosexuality za individuálny ľudský vývoj. Je teda pravdepodobné, že ide o rovnako prirodzenú okolnosť ako heterosexualita, ktorá sa však po celé storočia definuje ako jediný „správny“ spôsob bytia (heteronormativita). Rovnako nejasné ako príčiny homosexuality sú aj jej funkcie. Genetická dispozícia teda nastoľuje otázku jej užitočnosti pre vývoj človeka. Rysy, ktoré bránia ľudskej reprodukcii, boli historicky považované za negatívne. Veda preto skúma otázku, či vzhľadom na frekvenciu homosexuality môže existovať evolučná výhoda. V tejto súvislosti boli tiež vyvinuté rôzne teórie. Niektorí vedci napríklad predpokladajú, že nemať vlastné deti je spôsobené výberom príbuzných v klane. Týmto spôsobom môže svoje potomstvo zabezpečiť viac ľudí. Evolučno-teoretické využitie homosexuality s ním však zostáva nevysvetlené, pretože rovnaký efekt by sa dal dosiahnuť aj pri asexualite. Ako však niektorí vedci uviedli, dá sa celkovo spochybniť, či ľudský koncept lásky nevyhnutne súvisí s optimálnym spôsobom reprodukcie. Ako tvrdí napríklad Richard David Precht, monogamná láska môže dokonca stáť v ceste vyššiemu počtu potomkov. Na lásku, sex a plodenie možno teda myslieť aj izolovane od seba. Homosexualita sa navyše neobmedzuje iba na ľudí, ale vyskytuje sa aj vo svete zvierat. Tak bolo možné určiť homosexuálne správanie u približne 1500 XNUMX rôznych druhov zvierat. Toto je dokázané predovšetkým u Bonobov, ktorí sa radia medzi opice.
Choroby a sťažnosti
Niektoré choroby sú spojené s homosexualitou, hoci sexuálna orientácia nie je skutočným spúšťačom týchto chorôb, ale súvisia s nimi ďalšie okolnosti. Toto dlho primárne zahŕňalo AIDS (HIV). V západných krajinách sa teda vírus HI spočiatku silno rozšíril medzi homosexuálnymi mužmi, čo bolo spôsobené vysokým rizikom infekcie v dôsledku análneho styku. V tom čase, AIDS bola stále veľmi neznáma infekčná choroba. V priebehu rokov sa však vzdelávanie o vírusu podarilo. Vzdelávacie kampane tiež pomohli napraviť falošné vnímanie homosexuálnych ľudí. Napríklad myšlienka, že AIDS je trest pre mužov sledujúcich „hriech“ lásky rovnakého pohlavia. Podľa lekárskeho posudku patria homosexuáli do rizikových skupín AIDS, iba ak s nimi nechcú vykonávať nechránený análny styk so striedaním sexuálnych partnerov. To isté platí pre všetky ostatné sexuálne páry, pretože infekcia vírusom HI je v zásade možná u každého človeka. Homosexualita je tiež často spájaná s psychickými problémami. Mnoho gayov a lesbičiek sa bojí vystúpiť, pretože sa obávajú negatívnych reakcií svojich rodičov, príbuzných alebo priateľov. V niektorých prípadoch to vedie k nezhodám s rodinou, čo zase spôsobuje ťažké psychologické problémy stres pre postihnutých. Je tiež možná diskriminácia na pracovisku, takže niektorí homosexuáli radšej nevychádzajú. Vystúpenie a najmä prijatie zo životného prostredia však znamená dôležitý proces, aby bolo možné nájsť vlastnú sexuálnu identitu. Potlačenie tejto identity môže v ďalšom priebehu vyvolať duševné choroby ako napr poruchy úzkosti, depresia alebo zneužitie alkohol, drogy a lieky. To zase má negatívny vplyv na kvalitu života homosexuálnych ľudí. V najhoršom prípade dokonca dôjde k pokusu o samovraždu. U homosexuálnych mužov je teda štyrikrát vyššia pravdepodobnosť spáchania samovraždy ako u heterosexuálov. U lesbických žien je naopak vyššie riziko alkohol závislosť.
