Okrem samotnej výroby liekov patria do kompetencie galenických vedcov aj ďalšie úlohy: títo vedci sa zaoberajú aj účinnosťou, toxicitou, znášanlivosťou a bezpečnosťou prípravku. Na jednej strane sa to robí prostredníctvom testov na lieky pred schválením lieku vo fázach I, II a III. Na druhej strane je užívanie lieku po jeho schválení sledované aj s ohľadom na účinky a vedľajšie účinky. Viac o tomto testovaní a sledovaní lieku si môžete prečítať v článku Schválenie lieku.
Galenika – definícia: Galenika je veda o príprave a tvarovaní liečiv z účinných látok a pomocných látok, vrátane ich technologického skúšania.
Hľadajte ten správny „obal
Galenika sa zaoberá umiestnením účinnej látky do správneho „obalu“ (dávkovej formy) s vhodnými pomocnými látkami (pozri nižšie). Môžu to byť napríklad tablety, dražé, kapsuly, prášky, roztoky alebo náplasti s účinnou látkou.
Galenický obal – teda lieková forma – potom určuje formu, v ktorej sa účinná látka podáva (aplikuje). Bežné formy aplikácie liekov sú napr.
- perorálne (perorálne): ústami (prehltnutím, napr. tablety, šťavy z lieku)
- sublingválne: pod jazykom (napr. tableta, ktorá sa potom rozpustí pod jazykom)
- rektálne: do konečníka (napr. čapíky)
- nazálne: cez nos (napr. nosový sprej)
- kožné: aplikuje sa na kožu (napr. masť, krém)
- subkutánne: pod kožu (injekcia)
- transdermálne: cez kožu do krvi (napr. náplasť s účinnou látkou)
- intramuskulárne: do svalu (injekcia)
- intravenózne: do žily (injekcia alebo infúzia)
- pľúcne: do hlbších dýchacích ciest (napr. inhalácia)
Keď sa podáva ústami (napr. orálne, sublingválne) alebo rektálne, aktívna zložka vstupuje do gastrointestinálneho traktu a tam sa absorbuje. Z tohto dôvodu tu súhrnne označujeme enterálne formy podávania (enterálne = postihujúce črevá alebo črevá).
Náprotivkom sú parenterálne formy podávania: Tu sa účinná látka dostáva do tela obchádzaním gastrointestinálneho traktu, teda podáva sa napríklad intravenózne, subkutánne alebo pulmonálne.
Nástup účinku a znášanlivosť
Najvhodnejšia dávková a aplikačná forma liečiva závisí okrem iného od toho, kde a ako rýchlo sa má účinná látka uvoľniť. Niektoré príklady:
- Sublingválne tablety umožňujú vstrebávanie účinnej látky do krvi cez ústnu sliznicu. Takýmto spôsobom možno podať napríklad silný liek proti bolesti, ktorý má rýchlo zasiahnuť.
- Nástup účinku napríklad liekov proti bolesti sa dá rýchlejšie dosiahnuť aj injekciou. Rovnako ako v prípade sublingválnej tablety sa účinná látka dostane do krvného obehu oveľa rýchlejšie, ako keby to bolo potrebné obchádzkou cez gastrointestinálny trakt (napr. normálna tableta proti bolesti na prehĺtanie).
- Tablety odolné voči žalúdočnej šťave majú obal, ktorý zabraňuje tomu, aby liek prešiel žalúdkom nepoškodený a uvoľňuje účinnú látku až v čreve. To môže byť potrebné napríklad vtedy, ak by kyslá žalúdočná šťava napadla účinnú látku a urobila by ju neúčinnou.
- Retardujúce prípravky sú navrhnuté tak, aby uvoľňovali aktívnu zložku pomalšou rýchlosťou (napr. tableta spomaľujúca bolesť). To umožňuje konštantnú hladinu aktívnej zložky v krvi počas dlhšieho časového obdobia. Retardujúce prípravky, ktoré sa nepoužívajú perorálne, subkutánne alebo intramuskulárne (napr. nikotínová náplasť, trojmesačná injekcia), sa nazývajú aj depotné prípravky.
- Pomocou inhalácie, nosového spreja alebo očných kvapiek môže byť účinná látka doručená priamo na miesto určenia. Napríklad liek na astmu sa môže inhalovať. Proti prechladnutiu môže pomôcť nosový sprej. Očné kvapky možno použiť na zmiernenie suchých očí alebo – s pridaním antibiotík – bakteriálnych očných infekcií.
Na možné riziká a vedľajšie účinky môže mať vplyv aj dávkovanie a forma aplikácie. Napríklad vyššie uvedený povlak odolný voči žalúdočným šťavám na niektorých tabletách môže byť dokonca spôsobený len lepšou znášanlivosťou: Niektoré účinné látky dráždia sliznicu žalúdka a môžu vyvolať nevoľnosť a zvracanie. Z tohto dôvodu by sa mali uvoľňovať iba v čreve.
Pomocné materiály
Väčšina liekov okrem jednej alebo viacerých účinných látok obsahuje aj pomocné látky, ako je škrob alebo želatína. Tieto samotné nemajú žiadny farmaceutický účinok, ale slúžia skôr ako plnivá, farbivá alebo príchute, konzervačné látky, lubrikanty alebo ako stabilizátory a nosiče. Rôzne pomocné látky tak zabezpečujú správnu skladovateľnosť, trvanlivosť, lepšiu vôňu či chuť a tiež správny vzhľad liečiva.
Pomocné látky nemusia byť na obale úplne uvedené. Pre ľudí so zodpovedajúcou alergiou (napríklad na určité farbivo) to môže byť problematické.
