Funkcie
Arteria vertebralis dodáva mozog a časti. \ t miecha s obsahom kyslíka krv. Predovšetkým mozoček, mozog driek a okcipitálny lalok dodáva arteria vertebralis (pozri anatómiu). Dôležitá funkcia arteria vertebralis sa stáva relevantnou iba v prípade konkrétneho klinického obrazu.
Ak pacient trpí takzvaným syndrómom podklíčkovej choroby, zaisťuje krv zásobovanie horných končatín tým, že sa stanú súčasťou obtokového obvodu. V tomto klinickom obraze je tepna z čoho stavca podkľúčová tepna, je stiahnutá alebo úplne blokovaná na jednej strane. Pretože arteria subclavia normálne zásobuje rameno krv, toto tam chýba.
Aby sa zabezpečilo prekrvenie paže, je arteria vertebralis na tejto strane „poklepaná“, preto sa syndróm nazýva aj vertebralisanzapfov syndróm. Prietok krvi v stavca je obrátený a odvádza krv z opačnej vertebrálnej artérie do zle zásobeného ramena. Pretože krv preto nie je k dispozícii na dodanie mozog, mozog môže byť nedostatočne zásobený, najmä ak rameno viac pracuje, a u pacientov sa objavia príznaky ako závraty alebo bolesti hlavy.
Syndróm Arteria vertebralis
Takzvaný syndróm arteria-vertebralis popisuje poruchu obehu v tejto oblasti. Môže to mať rôzne príčiny. Na jednej strane môže byť nedostatočný prietok krvi spôsobený stvrdnutím krvi plavidlá (artérioskleróza), ktorý zužuje priemer tepna a sťažuje tok krvi.
V tomto prípade sa hovorí o vaskulárnom (s cievami súvisiacim) syndrómom arteria-vertebralis. Na druhej strane môže byť arteria vertebralis stiahnutá aj zvonka, napríklad nádorom, intervertebrálny disk krčnej chrbtice alebo krčnej chrbtice telo stavcov sám. Toto sa potom označuje ako kompresný syndróm arteria vertebralis.
Príznaky syndrómu arteria vertebralis sú podobné ako príznaky takzvaného basilaris migréna, pretože ovplyvňuje hlavne oblasti mozgu, ktoré sú baziliou zásobované krvou tepna. Najdôležitejším príznakom sú náhle závraty spôsobené zníženým prietokom krvi do vnútorné ucho. V prípade kompresného syndrómu ide zvyčajne o „vertebrogénne závraty“.
Vekové zmeny v krčných stavcoch môžu viesť k tvorbe takzvaných osteofytov, kostných výčnelkov, ktoré vyčnievajú do priestorov medzi jednotlivými stavcami a môžu stláčať arteria vertebralis. Rotačné pohyby hlava môže zvýšiť toto zúženie tepny. Keďže okrem iného vnútorné ucho s orgán rovnováhy je tiež dodávaný arteria vertebralis, môžu sa týmto spôsobom spustiť „vertebrogénne závraty“.
Okrem toho mnoho ďalších nešpecifických príznakov ako napr bolesti hlavy (najmä na zadnej strane hlava), poruchy videnia, zvonenie v ušiach, nevoľnosť, zvracaniesa môže vyskytnúť neistota chôdze (ataxia) a poruchy citlivosti. Asi 50% pacientov so syndrómom vertebralis je tiež depresívnych. Ak lekár neurologickým vyšetrením stanovil podozrenie na syndróm arteria vertebralis, an ultrazvuk a na zistenie príčiny sa používa vyšetrenie MRI.
To určuje terapiu v ďalšom kurze. Ak je arteria vertebralis zúžená kvôli vaskulárnej kalcifikácii, je často potrebné vložiť tzv. stent (plastová trubica) do nádoby. Tým sa obnoví prietok krvi a príznaky zmiznú.
Ak je arteria vertebralis stiahnutá krkom telo stavcov, zvyčajne postačuje konzervatívna terapia bez operácie. Pacient je predpísaný lieky proti bolesti ako aj chiro- a fyzioterapia. Chirurgický zákrok je indikovaný, ak je príčinou syndrómu kompresie arteria vertebralis silný herniovaný disk (prolaps) krčnej chrbtice alebo ak sa v krčnej chrbtici nachádza kompresívny nádor.
