Embólia: definícia, symptómy, príčiny

Stručný prehľad

Čo je to embólia? Úplné alebo čiastočné zablokovanie cievy telu vlastným alebo cudzím materiálom (napr. krvnou zrazeninou), ktorý sa dostáva do krvného obehu.
Symptómy: Rôzne príznaky sa vyskytujú v závislosti od toho, ktorá krvná cieva je postihnutá. Často sa vyskytuje náhla bolesť, ale niekedy sú postihnutí bez príznakov.
Príčiny: Embólia (tromboembólia) je často spôsobená krvnou zrazeninou (trombus), ktorá sa oddelí od steny cievy a dostane sa do krvného obehu.
Liečba: Lekár zvyčajne lieči embóliu liekmi, v niektorých prípadoch aj chirurgicky. Cieľom liečby je rozpustenie alebo odstránenie embólie.
Prevencia: Pravidelne cvičiť, dostatočne piť, vyhýbať sa nadváhe, prestať fajčiť; v prípade potreby profylaxia trombózy napr. po operáciách (antikoagulanciá, kompresívne pančuchy)
Diagnostika: konzultácia s lekárom, fyzikálne vyšetrenie (vrátane ultrazvuku, CT, MRI, angiografie)

Výraz embólia pochádza z gréčtiny („embolla“) a znamená „vhodiť“. Pri embólii zrazenina („embolus“ = cievna zrazenina, množné číslo „emboli“), ktorá sa vyplavuje krvou, upchá krvnú cievu. Bráni krvi voľne prúdiť cez cievu.

V dôsledku toho už nie je postihnuté miesto zásobované dostatočným množstvom kyslíka a dôležitých živín. Postupom času tam tkanivo odumiera, čo niekedy vedie k život ohrozujúcim následkom, ako je infarkt alebo mŕtvica. V Nemecku každý rok zomrie na embóliu 20,000 25,000 až XNUMX XNUMX ľudí.

Embólia spôsobuje embóliu iba vtedy, ak je jej priemer väčší ako priemer krvnej cievy.

Aké druhy embólie existujú?

K embólii dochádza v žilách aj v tepnách. V oboch krvných cievach sa tvoria aj embólie. Lekári preto rozlišujú arteriálnu a venóznu embóliu.

Arteriálna embólia

Arteriálne embólie ovplyvňujú

asi 60 percent mozgu
asi 28 percent nôh
asi 6 percent ramien
asi 6 percent orgánov (napr. črevá, obličky, slezina)

Venózna embólia

Pri žilovej embólii sa cievna zrazenina tvorí v žilách – najlepšie v nohách alebo panve. Cez pravú komoru a pľúcnu tepnu sa dostáva do pľúc, kde často spôsobuje pľúcnu embóliu.

Paradoxná embólia

Paradoxná embólia – známa aj ako skrížená embólia – je špeciálna forma embólie. Embólia sa tvorí v žile a blokuje tepnu (ale nie pľúcne tepny!). To je možné len vtedy, ak sa embólia dostane do ľavej komory cez medzery alebo malé otvory v srdcovej priehradke (napr. v dôsledku vrodenej srdcovej chyby). To znamená, že embólia sa nedostane do pľúc ako pri klasickej venóznej embólii, ale dostane sa do arteriálneho systému krvného obehu.

Ako sa líši embólia od trombózy?

Trombus sa oddelí od vnútornej steny cievy, kde sa vytvoril, a putuje cez telo cez krvný obeh. Ak táto zrazenina („embólia“) následne zablokuje cievu inde v tele, lekári hovoria o embólii (alebo tromboembólii).

Aké sú príznaky embólie?

Embólia spôsobujú veľmi odlišné príznaky v závislosti od toho, kde sa v tele vyskytujú. Zatiaľ čo niektoré nie sú vôbec viditeľné, iné vedú k mnohým symptómom a príznakom. Vo všeobecnosti ľudia s embóliou pociťujú silnú bolesť, ktorá sa objaví náhle. Embolus naruší zásobovanie krvou, čo znamená, že postihnutý orgán už nefunguje správne. V niektorých prípadoch tkanivo na postihnutom mieste dokonca odumrie.

Embólia v nohách alebo rukách

Ak dôjde k embólii vo veľkej tepne na nohe alebo ruke, príznaky sú zvyčajne veľmi typické. Môžu byť charakterizované „6P“ (podľa Pratta; šesť fyzických znakov):

Bolesť
Bledosť
Parestézia (necitlivosť)
Bezpulznosť (strata pulzu)
Paralýza (ochrnutie)
Prostata (šok)

V závažných prípadoch vedie embólia do ruky alebo nohy k tomu, že postihnutí už nie sú schopní hýbať rukou alebo nohou.

Embólia v pľúcach

Pľúcna embólia je charakterizovaná bolesťou v pľúcach, náhlou dýchavičnosťou (dyspnoe), zrýchleným dýchaním (tachypnoe), palpitáciami (tachykardia), pocitom útlaku, akútnym poklesom krvného tlaku (hypotenzia) a obehovým šokom. Ak je embólia v pľúcach dostatočne veľká, preťažuje srdce a vedie k smrti.

Embólia v mozgu

Embólia v srdci

V zriedkavých prípadoch embólia zablokuje koronárne tepny a u postihnutých spustí infarkt. V niektorých závažných prípadoch vedie embólia do srdca k zlyhaniu srdca.

Embólia vo vnútorných orgánoch

Embólia vo vnútorných orgánoch vyvoláva rôzne príznaky v závislosti od postihnutého orgánu:

obličky

Ak sú obličky postihnuté embóliou, často to vedie k infarktu obličiek. Postihnutí zvyčajne pociťujú silnú bolesť v bedrovej oblasti a krv v moči (hematúria). V extrémnych prípadoch môže funkcia obličiek úplne zlyhať (zlyhanie obličiek).

Slezina

črevo

V črevnom mezentériu – páse spojivového tkaniva, ktorý pripevňuje črevo k bruchu a v ktorom prebiehajú krvné cievy a nervy do čreva (známe ako mezentérium) – spôsobuje embólia u postihnutých silnú bolesť brucha. Často majú tiež krvavé hnačky a horúčku. Črevné pohyby sú tiež často obmedzené alebo úplne zastavené. V extrémnych prípadoch postihnutá časť čreva odumiera.

Čím väčšia je oblasť, ktorá je embóliou odrezaná od prívodu krvi, tým závažnejšie sú príznaky.

Čo spôsobuje embóliu?

Existujú rôzne príčiny embólie. Embólia, ktorá zablokuje cievu a tým spustí embóliu, sa zvyčajne skladá z telu vlastných látok, ako sú kvapky tuku, plodová voda, krvné zrazeniny (tromby) alebo vzduchové bubliny. V niektorých prípadoch pozostáva aj z cudzích materiálov, ako sú cudzie telesá (napr. časti dutej ihly) alebo parazity (napr. pásomnice).

Emboli možno teda rozdeliť na

Tekuté embólie, napr. pozostávajúce z kvapiek tuku alebo plodovej vody.
Plynné embólie, napr. pozostávajúce zo vzduchových bublín.

V závislosti od príčiny je možné rozlíšiť nasledujúce embólie:

tromboembolizmus

Najčastejšou formou embólie je tromboembolizmus. Spôsobuje ho krvná zrazenina (trombus), ktorá sa oddelí od steny cievy a dostane sa do krvného obehu. Táto embólia potom putuje s krvným obehom cez telo, kým sa v určitom bode nezasekne a nezablokuje cievu. Výsledkom je tromboembolizmus.

Lekári rozlišujú medzi venóznym a arteriálnym tromboembolizmom.

Venózny tromboembolizmus (VTE)

Riziko venóznej tromboembólie sa zvyšuje, ak je niekto pripútaný na lôžko (napr. ľudia, ktorí potrebujú starostlivosť), po operácii (napr. ak potom veľa ležíte) alebo ak má postihnutý zápal žíl (tromboflebitída).

Arteriálny tromboembolizmus (ATE)

Pri arteriálnom tromboembolizme embólia vychádza z tepny. Zvyčajne má pôvod v ľavej časti srdca. Ak sa embólia oddelí, často sa dostane do mozgu (cerebrálna embólia) a spustí mŕtvicu.

Ochorenie srdca je najčastejšou príčinou arteriálnej tromboembólie, ktorá predstavuje až 90 percent prípadov. Medzi ne patrí napr

artérioskleróza („kôrnatenie tepien“); cievy sa zužujú v dôsledku usadenín krvných zložiek (napr. cholesterolu, bielych krviniek)
Poranenie alebo zjazvenie vnútornej výstelky cievy (endotel)
Poruchy koagulácie (trombofília)
Zápal vnútornej výstelky srdca (endokarditída)
Dilatácia srdcovej steny (aneuryzma)

Najčastejšími embóliami sú tromboembólie, ktoré sa vyskytujú po trombóze hlbokých žíl nôh (pľúcna embólia) a tromboembólie v tepnách mozgu (mŕtvica).

Nádorová embólia

Nádorová embólia je spôsobená rozšírenými rakovinovými bunkami (nádorovými bunkami) alebo rozšíreným rakovinovým tkanivom. Embólia (alebo takzvaná metastatická embólia) môže spôsobiť tvorbu metastáz v iných oblastiach tela.

Nádorová embólia sa často vyskytuje u ľudí s pokročilou rakovinou. Dôvodom je, že rakovina zvyšuje zrážanlivosť krvi. To znamená, že krv sa zráža rýchlejšie. Čím agresívnejšie je rakovinové bujnenie, tým vyššie je riziko trombózy a následne embólie.

Tuková embólia

Embólia kostnej drene

V niektorých prípadoch zlomenín kostí sa tkanivo kostnej drene dostane do cievneho systému a spustí embóliu. Tento typ embólie sa preto často vyskytuje pri zlomeninách dlhých kostí, v ktorých sa nachádza kostná dreň. Patria sem napríklad horná kosť ramennej kosti (humerus), kosti predlaktia ulna (ulna) a rádius (radius) a tiež stehenná kosť (femur).

Bakteriálna embólia (septická embólia)

Pri bakteriálnej embólii baktérie vstupujú do krvného obehu a spúšťajú embóliu. K tomu dochádza napríklad v dôsledku otravy krvi (sepsa) alebo zápalu vnútornej výstelky srdca (endokarditída). Septická embólia môže viesť k purulentnej infekcii postihnutého tkaniva.

Na rozdiel od septickej embólie nie je takzvaná holá embólia bakteriálne infikovaná.

Plynová embólia

K život ohrozujúcej plynovej embólii môže viesť aj takzvaná dekompresná nehoda (dekompresná choroba). Ak vonkajší tlak príliš rýchlo klesne, v krvných cievach sa tvoria bubliny plynu. Môže sa to stať napríklad vtedy, ak sa z vody vynoríte príliš rýchlo (choroba potápača) alebo príliš rýchlo vystúpite.

Embólia plodovou vodou

Ak sa plodová voda dostane do krvného obehu matky cez maternicu počas pôrodu, môže to viesť k embólii plodovej vody (známej aj ako „syndróm pôrodníckeho šoku“). Ide o zriedkavú, no život ohrozujúcu pôrodnú komplikáciu, ktorá často vedie k poškodeniu mozgu matiek a detí. Presná príčina embólie plodovou vodou zatiaľ nie je jasná.

Parazitná embólia

Embólia cudzieho telesa

Pri embólii cudzieho telesa sa cudzie telesá dostávajú do krvného obehu. Stáva sa to napríklad vtedy, ak sa časti vyšetrovacích nástrojov, ako sú katétre (trubice, ktoré sa zavádzajú do orgánov) alebo kanyly (duté ihly), počas vyšetrenia odlomia a dostanú sa do krvného obehu. Medzi ďalšie cudzie telesá patria šrapnely alebo brokovnice.

Aké sú rizikové faktory embólie?

Existuje niekoľko faktorov, ktoré zvyšujú riziko embólie. Jedným z najdôležitejších rizikových faktorov tromboembólie sú napríklad srdcové choroby – najmä fibrilácia predsiení, pri ktorej sa v srdcových predsieňach tvoria krvné zrazeniny. Ďalšími rizikovými faktormi sú

fajčenie
Dieta s vysokým obsahom tuku
Malá fyzická aktivita
Cievne a srdcové choroby, napr. artérioskleróza, srdcové zlyhanie
Cukrovka (diabetes mellitus)
Vysoký krvný tlak (hypertenzia)
Patologická nadváha (obezita)
Rakovina
operácie
Zvyšujúci sa vek
Príliš malý pohyb nôh (kvôli pripútaniu na lôžko, paralýze, pevným obväzom alebo dlhým cestám, najmä cestovaniu lietadlom)
Tehotenstvo a popôrodné obdobie
Vážne zranenia
Predtým trpel embóliou
Venózne ochorenia, napr. flebitída, kŕčové žily (varixy)
Ženské pohlavie (ženy sú postihnuté častejšie ako muži)

Pre embólie platia rovnaké rizikové faktory ako pre trombózu.

Čo možno urobiť, aby sa zabránilo embólii?

Cieľom liečby embólie je zabezpečiť, aby upchatou cievou opäť pretekal dostatok krvi. Na tento účel lekári podávajú antikoagulačné lieky. V závažných prípadoch sa krvná zrazenina rozpustí pomocou liekov (liečivá trombolýza) alebo sa chirurgicky odstráni (embolektómia).

Lieky

V závažných prípadoch sa krvná zrazenina rozpustí pomocou liekov. K tomu lekári podávajú takzvané fibrinolytiká (liečivá trombolýza).

Na prevenciu nového tromboembolizmu sa potom pacientovi niekoľko mesiacov podáva antikoagulačná medikácia vo forme tabliet (napr. tzv. DOAC alebo antagonisty vitamínu K ako fenprokumón). Toto sa nazýva perorálna antikoagulácia, čo sa zhruba prekladá ako „inhibícia zrážania krvi prostredníctvom liekov“. Antikoagulačné lieky sú účinné, ale nesú určité riziko krvácania. Niektorí pacienti preto dostávajú kyselinu acetylsalicylovú (napr. ASA 100 mg) ako dlhodobú terapiu na prevenciu krvných zrazenín a zároveň na minimalizáciu rizika krvácania.

Odstránenie embólie pomocou katétra

Operácia (embolektómia)

Poslednou možnosťou odstránenia krvnej zrazeniny je chirurgická embolektómia. Lekári odstraňujú embóliu pri otvorenej operácii. V prípade pľúcnej embólie je pacient uvedený do celkovej anestézie a napojený na prístroj srdca a pľúc.

Ako sa dá predísť embólii?

Ak chcete zabrániť embólii, je dôležité, aby ste udržali riziko čo najnižšie, a to vykonaním nasledujúcich opatrení:

Zmeny životného štýlu

Ak ste fajčiar, prestaňte fajčiť.
Vyhnite sa nadváhe a jedzte vyváženú stravu.
Pite dostatok tekutín (najmenej jeden a pol až dva litre denne)
Dbajte na pravidelné cvičenie na dlhých letoch alebo cestách autom.
Absolvujte pravidelné kontroly u svojho praktického lekára, aby ste včas odhalili a liečili ochorenia, ako je vysoký krvný tlak alebo diabetes mellitus.

Prevencia trombózy

Pretože každé zranenie aktivuje zrážanie krvi, operácie zvyšujú aj riziko trombózy či embólie. U tehotných žien pôrod zvyšuje aj riziko trombózy či embólie. Z tohto dôvodu lekári často po operácii alebo pôrode predpisujú heparínové injekcie, ktoré si postihnutí zvyčajne vpichujú sami pod kožu raz denne. Heparín inhibuje zrážanie krvi a tým predchádza trombóze a embólii.

Na prevenciu embólie lekár často predpisuje aj kompresívne pančuchy („trombózne pančuchy“). Pacienti si tieto pančuchy obliekajú spravidla ráno po vstávaní a večer pred spaním si ich zase vyzlečú. Dajú sa nosiť aj nepretržite. Kompresné pančuchy podporujú lepšie prekrvenie nohy a tým zabraňujú trombóze.

Trvanie tejto profylaxie trombózy závisí od individuálneho rizika.

Ako lekár diagnostikuje embóliu?

Prvým kontaktným miestom pri podozrení na embóliu je domáci lekár. Ak majú podozrenie, že symptómy sú spôsobené embóliou, zvyčajne posielajú pacienta do nemocnice. Tam bude pacienta ďalej liečiť odborník v odbore interné lekárstvo (internista) so špecializáciou na cievne ochorenia (angiológ alebo flebológ).

Embólia je často život ohrozujúca. Preto je dôležité, aby lekár okamžite objasnil príznaky, ktoré naznačujú embóliu a podľa toho konal.

Konzultácia s lekárom a fyzikálne vyšetrenie

Krvný test

Diagnóza embólie zahŕňa aj vyšetrenie krvi. Určité hodnoty krvi potvrdzujú podozrenie na embóliu. Patria sem takzvané D-diméry. D-diméry sú proteíny, ktoré vznikajú pri rozpade krvnej zrazeniny. Ak sú zvýšené, svedčí to o tom, že niekde v tele dochádza k rozpadu krvnej zrazeniny, teda trombózy alebo embólie.

Ultrazvuk, CT, MRI

Ak vyšetrenie potvrdí podozrenie na embóliu, lekár vykoná zobrazovacie vyšetrenie, napr. pomocou ultrazvuku (sonografia), počítačovej tomografie (CT) alebo magnetickej rezonancie (MRI).

angiografia

Lekár používa počítačovú tomografiu alebo magnetickú rezonanciu na vytváranie obrazov krvných ciev a cievneho systému (CT angiografia alebo MRI angiografia). Za týmto účelom lekár vstrekne do cievy kontrastnú látku (čistú a bezfarebnú kvapalinu s obsahom jódu, ktorá je viditeľná na röntgenovom snímku) a následne vykoná počítačovú tomografiu alebo magnetickú rezonanciu. Vnútro cievy je potom viditeľné na CT alebo MRI obraze. Týmto spôsobom môže lekár vidieť, či embólia upcháva cievu alebo či nie je arteriálna stena zmenená (napr. zúžená) v dôsledku iných príčin, ako je artérioskleróza (kôrnatenie tepien).

scintigrafia

Potom lekár vyšetrí prietok krvi v pľúcach. Aby to urobil, vstrekne do jednej z pacientových žíl slabo rádioaktívne proteínové častice. Tie vstupujú do pľúc s krvným obehom, kde zostávajú uväznené v niektorých z najjemnejších krvných ciev. Pomocou špeciálnej kamery (gama kamera, SPECT) ich lekár zviditeľní a vytvorí snímky. Potom môže vidieť, kde je prietok krvi znížený krvnou zrazeninou.