Najskôr je potrebné spomenúť, že nižšie uvedené zakázané látky nie sú látkami špeciálne vyvinutými pre šport, ale sú zneužitím špeciálnych drog ako dopingu. Okrem účinku zvyšujúceho výkon zdravie nebezpečenstvá a zistiteľnosť sú kritériami na zahrnutie do dopingu zoznam. V prípade peptidu hormóny a analógy je však detekcia veľmi ťažká.
Lieky sa môžu používať iba na proces hojenia. V dopingu pri testoch v športe sa rozlišuje medzi testami bezprostredne po súťaži a bodovaním mimo súťaže. Posledne menované sa tiež nazývajú tréningové kontroly.
V prípade pozápasového testovania platia pravidlá jednotlivých športových zväzov, ktoré sú prepojené s usmerneniami MOV. Kritériá sú: Testovaní športovci sa musia na žiadosť Dopingovej kontrolnej komisie dostaviť do určenej kontrolnej miestnosti najneskôr do 1 hodiny po požiadaní a musia im pod dohľadom poskytnúť vzorku najmenej 75 ml moču. Vzorka je rozdelená na vzorku A a vzorku B.
Vzorky sa anonymizujú a odošlú do nezávislého laboratória na analýzu. Ak je vzorka pozitívna, anonymizácia sa zruší. Športovec má možnosť objednať si test B-vzorky.
Ak je vzorka B negatívna, test sa považuje za negatívny. Tento prípad sa však vyskytuje veľmi zriedka. Odmietnutie testu sa považuje za pozitívny výsledok.
(Doping v športe) Sankcie závisia od príslušných športových federácií. Preto existujú rozdiely medzi jednotlivými federáciami. V Nemeckej športovej konfederácii (DSB) sa dopingové zneužívanie trestá vylúčením z budúcej olympiády.
Vzhľadom k tomu, 1970, anabolické steroidy (anabolické steroidy) boli zaradené do dopingového zoznamu. Pretože zistenie anabolických steroidov v deň konania súťaže je ťažké po ich ukončení pred súťažou, odvtedy sa okrem kontrol hospodárskej súťaže používajú aj kontroly školenia. V Nemecku sa ročne vykoná asi 4000 kontrol pre kádre A, B a C. Za vykonávanie týchto testov je zodpovedný Národný olympijský výbor a Antidopingová komisia DSB.
Kontroly sa uskutočňujú doma, ako aj vo výcvikových táboroch náhodne, neohlásene a sú pridelené nezávislým organizáciám.
- V individuálnych súťažiach sa testujú najlepší štyria a počet pridelených športovcov
- V prípade podozrenia na doping
- V tímových súťažiach sa žrebujú spravidla 3 hráči.
Čo je spravodlivosť v športe a kde sa spravodlivosť končí. Najlepšie tréningové metódy umožňujú zlepšenie maximálneho fyziologického výkonu.
Ale nie všetci športovci si môžu dovoliť najlepšie koučovanie. Rovné príležitosti sa preto neposkytujú. Mala by byť preto profesionálna podpora v súťažných športoch zakázaná?
Diskusia o používaní zakázaných látok je v mnohých oblastiach športu opakujúcou sa témou. Do akej miery je doping v rozpore so spravodlivou hospodárskou súťažou, je veľmi kontroverzné. Každý športovec má inú biologickú konštitúciu, a preto je lepšie alebo menej vhodný pre konkrétne športové namáhanie.
Najmä v čisto podmienených športoch závisí športový úspech rovnako od biologickej konštitúcie športovca, ako aj od rokov tvrdého tréningu. V oblasti vysokého výkonu nie je možné dosiahnuť športové úspechy ani pri najlepších tréningových metódach, ak chýba biologická dispozícia. Ako príklad je možné uviesť geneticky podmienené anatomické rozloženie svalových vlákien.
Je už tu potrebné spomenúť diskusiu o spravodlivosti v športe. Doping teda slúži na poskytnutie väčšej výhody favorizovaným športovcom a na kompenzáciu fyzických nevýhod znevýhodnených športovcov. Ak proti sebe súperia dvaja športovci s rôznymi fyzickými podmienkami a rovnakou dobou tréningu, jeden športovec užíva zakázané látky.
Ktorý športovec si za rovnaký výkon zaslúži vyššiu reputáciu. Biologicky preferovaný športovec alebo športovec, ktorý užíva zdravie, finančné a sociálne riziká. Je otázne, do akej miery môže ľudské telo tréningom zlepšiť výkon a do akej miery môže doping dokonca začať spravodlivo porovnávať.
Ak sa každý môže slobodne rozhodnúť, do akej miery podstupuje možné riziká pre zlepšenie svojej výkonnosti, bolo by treba tolerovať použitie dopingu v športových súťažiach. To by však nevyjasnilo otázku rovnakých príležitostí.
