Čo je to didaktický trojuholník?
Didaktický trojuholník vytvára vzťah medzi učiteľom (učiteľom), učiacim sa (študentom) a štúdium objekt (učebný materiál) zrozumiteľný v diagrame. Na tento účel slúži trojuholník s tromi stranami rovnakej dĺžky. V jednom rohu je napísaný učiteľ, v ďalšom žiak a v poslednom rohu znak štúdium materiál. Táto grafika vytvára základ pre analýzu lekcie a poskytuje prehľad didaktiky. Didaktický trojuholník teda ilustruje štruktúru štruktúrovaných hodín a slúži tak vedeckej oblasti pedagogiky.
Didaktický trojuholník
Wolfgang Klafki, profesor pedagogiky v Marburgu, žil v rokoch 1927 až 2016 a bol významným didaktikom v Nemecku, ktorý formoval vzory ukážok výučby učiteľov. Klafki sa zaoberala témou a učiacim sa. Tomuto vzťahu venoval pozornosť v didaktickom trojuholníku.
V rámci didaktiky sa podľa toho zaoberal otázkou, aký význam má vzdelávací obsah a obsah výučby pre študenta. Didaktická analýza tak tvorí jadro plánovania a prípravy lekcie. V tejto analýze kladie Klafki nasledujúce otázky týkajúce sa obsahu výučby, ktoré by mali slúžiť ako usmerňujúce otázky pre plánovanie hodiny.
- Začína sa to otázkou súčasného významu témy pre študenta. Ďalšia otázka sa zameriava na budúcnosť a pracuje na tom, aký význam bude mať daná téma v budúcom živote študenta.
- Ďalej sa bude zaoberať otázka štruktúry témy, pričom hlavnými otázkami pre ňu budú úvahy o tom, do akej miery téma predpokladá predchádzajúce vedomosti, atď.
- Ďalšia otázka sa týka príkladného významu, čo znamená aj prepojenie tejto témy s inými problémami.
- Posledná otázka sa zaoberá prístupnosťou témy pre študentov. Ako sa musia vedomosti sprostredkovať tak, aby sa pre študenta stali hmatateľnými a zrozumiteľnými?
Kurt Reusser sa narodil v roku 1950 a je pedagógom a profesorom pedagogickej psychológie na univerzite v Zürichu.
Zaoberá sa didaktikou a video-pedagogickým výskumom. V oblasti didaktiky sa Reusser zaoberá otázkou, ako môžu didaktika a metodika podporovať a rozvíjať nezávislosť štúdium a porozumenie, ako aj didaktika zameraná na kompetencie.
- Aké stratégie učenia existujú?
- Ktorý typ učenia som?
Hilbert Meyer je nemecký pedagóg, ktorý sa venuje didaktike a dostal sa do povedomia prostredníctvom učebníc didaktiky.
Meyer rozvinul myšlienku výučby zameranej na kompetencie alebo akcie. Vo svojom vypracovaní popisuje, že výučba zameraná na kompetencie by mala vždy obsahovať prvky týkajúce sa situácie a osoby vyvážiť. Ďalej je pre Meyera veľmi dôležité udržiavať a vyvážiť medzi: Učiteľ vypracuje tieto rôzne systémy rovnováhy a zabezpečí, aby boli hodiny prístupné študentom a aby sa mohli aktívne zúčastňovať.
Ďalej by mali byť študenti povzbudzovaní k samoregulačnému učeniu prostredníctvom diferencovaného vzdelávacieho programu. Učiteľ má za úlohu interdisciplinárnym spôsobom reagovať na individuálne možnosti rozvoja študenta. Znalosti študentov by mali byť budované sieťovým spôsobom a ich prínos by mal byť rozpoznateľný pre študentov v realistických aplikačných situáciách.
Súčasťou kvalitatívnych charakteristík pre výučbu zameranú na kompetencie a činnosť je tiež vývoj problémových úloh a vnímanie chýb ako pokroku v učení.
- Štrukturovanie a otvorenosť,
- Bežné a individuálne sekvencie učenia
- Systematické a na činnosť zamerané formy učenia
Johann Friedrich Herbart (1776-1841) bol nemecký filozof, psychológ a pedagóg. Veľkou mierou prispel k rozvoju didaktiky, takže základné črty jeho myšlienok možno nájsť aj v dnešnom vyučovaní.
Herbart predpokladal, že učenie nie je o hromadení vedomostí, ale o zmysluplnej kombinácii existujúcich vedomostí a nového učebného materiálu. Študent by sa mal chcieť učiť a rozvíjať tak nepredpojatý záujem o svoje prostredie. Aby sme to dosiahli, je Herbartova výučba štruktúrovaná nasledovne.
Jeho koncepcia krokov bola ďalej rozvíjaná a revidovaná ďalšími pedagógmi.
- Začína sa to jasnosťou. Pre učiaceho sa by nové témy mali byť jasné a zrozumiteľné. Táto jasnosť sa týka obsahu, jazyka a štruktúry.
- Potom nasleduje fáza prepojenia novej témy s už existujúcimi poznatkami.
Aj v tejto fáze sa vytvárajú väzby a vzťahy v rámci nových poznatkov. Táto etapa sa nazýva aj asociácia.
- Následne sa stanovia korelácie a látka sa klasifikuje v systéme.
- Od tejto fázy sa vyvíja posledná fáza. Precvičovanie, opakovanie a aplikácia nových poznatkov.
Klaus Prange sa narodil v roku 1939 a je nemecký pedagóg.
Intenzívne sa venoval všeobecnej didaktike a pedagogike. Prange v didaktike popisuje, že hlavnou úlohou pedagóga je formovať žiakov. Vychovávateľ formuje od žiakov pohľad na svet.
Učiaci sa však formuje aj sám seba, Prange popisuje, že procesy ovplyvňujúce výchovu sa dajú ťažko oddeliť od samostatného vývoja a sú navzájom závislé. August Hermann Niemeyer žil v rokoch 1754 - 1828 a bol nemeckým teológom a pedagógom. Viedol seminár o teórii výučby a vzdelávania v Halle.
Napísal tiež knihy o zásadách vzdelávania a vyučovania pre rodičov a učiteľov. Niemeyer sa zaoberal aj didaktikou, prekladom gréckej a rímskej klasiky v oblasti pedagogiky a publikovaním textov o didaktike.
