Logika zodpovedá uvažovaniu založenému na rozume. Táto kognitívna schopnosť sa nachádza v ľavej mozgovej hemisfére a čelne mozog regiónoch. Lézie v týchto oblastiach vedú k disociácii alebo dezintegrácii logiky.
Čo je to logika?
Logika patrí medzi kognitívne schopnosti človeka a zodpovedá uvažovaniu založenému na rozume. Logika patrí medzi kognitívne schopnosti človeka a zodpovedá následnému uvažovaniu založenému na rozume. Logické uvažovanie je špecificky ľudská schopnosť. Žiadny iný druh takto neuvažuje. Tradične sa filozofia predovšetkým zaoberala ľudskou logikou, niekedy uznala tento typ myslenia ako chybný, pretože stráca platnosť mimo ľudského druhu. Medicína lokalizuje ľudskú logiku do ľavej hemisféry mozog, kde sa nachádza jazyk, výpočet, pravidlá, zákony a všeobecný pomer. Frontálne oblasti mozog sú zvlášť rozhodujúce pre logiku mozgu. Neuroveda teda teraz rozpoznala frontálny mozog ako sídlo kognitívnych a špecificky ľudských schopností. Nervové obvody frontálnych oblastí mozgu teda formujú osobnú logiku jednotlivca. Výsledkom môže byť zmena konkrétnych schém zapojenia štúdium zážitky a drastické zážitky.
Funkcia a úloha
Filozofia pozná rôzne prístupy k logike. Napríklad výrok, že každý výrok má jednu z dvoch hodnôt pravdy a dá sa o ňom povedať, že je pravdivý alebo nepravdivý, je známy ako klasická logika. Okrem tohto princípu bivalencie klasická logika predpokladá, že pravdivostná hodnota zložených výrokov je jednoznačne určená hodnotou ich čiastkových výrokov a ich kombináciou. Okrem princípov bivalencie a extenzivity klasickej logiky sa filozofia zaoberá aj určovaním kritérií pre platnosť jednotlivých záverov a logická hodnota výrokov. Logika má lekársky význam najmä v neurovedách. Schopnosť logicky myslieť je to, čo robí človeka a je úlohou ľavej hemisféry mozgu. V diskusiách sa často ukáže, že dvaja ľudia môžu dodržiavať úplne odlišné logické princípy. Všeobecná predispozícia k logickému uvažovaniu je daná geneticky pre každého človeka. Skutočné vyjadrenie individuálnej logiky sa však formuje až v priebehu života a môže byť výrazne ovplyvnené osobnými skúsenosťami. Neuroveda interpretuje tento vplyv ako zmeny v neurónových okruhoch, pre ktoré sú relevantné štúdium skúsenosti a drastické skúsenosti jednotlivca. Mozog sa skladá zo siete jednotlivých neurónov, medzi ktorými existuje prepojenie. Synaptické spojenia sú zásadne premenlivé, a teda sa riadia princípom neuronálnej plasticity. Neuroveda sleduje logiku späť do oblasti čelného mozgu. Podľa modernej medicíny je táto oblasť mozgu domovom všetkých schopností, vďaka ktorým je človek človekom. Logika sa teda okrem vedomia a sociálneho správania nachádza aj v synaptických spojeniach tejto oblasti mozgu. Logika tak vo viac hodnotovom zmysle zodpovedá určitému typu myslenia. Myslenie je zasa konkrétna sieť vzorov spojenia medzi jednotlivými neurónmi v ľudskom mozgu.
Choroby a choroby
Lézie v čelných oblastiach mozgu môžu natrvalo zmeniť alebo rozpadnúť schopnosť jednotlivca logicky myslieť. Najčastejšie sú lézie čelného mozgu navyše sprevádzané zmenami charakteru. Iba zriedka ovplyvňujú výlučne kognitívne schopnosti. Lézie v čelnom mozgu môžu byť spôsobené traumatické poranenia mozgu, mŕtvica, nádorové ochorenia, zápalové procesy, vírusové infekcie alebo degeneratívne choroby. Oblasť čelného mozgu nemusí byť nevyhnutne priamo ovplyvnená. Často sú postačujúce lézie v jednotlivých projekčných dráhach medzi čelným mozgom a inými oblasťami mozgu. Zmeny v týchto oblastiach mozgu sa pozorujú napríklad aj u ľudí s schizofrénie or závislosť na alkohole. V niektorých prípadoch sa lézie prejavujú pseudopsychipatickými alebo pseudosociopatickými znakmi. Niekedy sú to aj pseudodepresívne znaky. Pretože kognitívne schopnosti, ako napríklad logika, sú veľkou časťou charakteru, príbuzní často popisujú zmeny charakteru u ľudí s frontálnymi léziami mozgu. Strata logiky môže vyústiť do čudne zdanlivých činov a odcudziť človeku spôsob myslenia do takej miery, že jeho názory, presvedčenie a znalosť sveta už nie sú pre ostatných pochopiteľné. Oblasť frontálneho mozgu je tiež miesto, kde sa plánujú napríklad vyhlásenia alebo kroky. V prípade lézie v tejto mozgovej oblasti už akékoľvek konanie postihnutej osoby niekedy nie je založené na logickom potenciáli. Dotknutá osoba už neuznáva nedostatok logiky vo svojich činoch a výrokoch a sama ich považuje za logické. Príkladom rozpadu logiky, rozpadu poznania a nakoniec úplného rozpadu ega sú degeneratívne zmeny v čelnom mozgu, ktoré môžu byť spôsobené chorobami ako napr. Alzheimerova choroba choroba. V prípade nádorové ochorenia, vírusové infekcie alebo zápalové lézie a krvácanie do mozgu, logiku spolu so skutočným charakterom postihnutej osoby možno často aspoň čiastočne obnoviť adekvátnymi prostriedkami terapie.
