Agorafóbia a klaustrofóbia

úvod

V ľudovej reči je klaustrofóbia postrachom z uzavretých priestorov. Táto definícia však nie je úplná. Aj pre tzv agorafóbia sa používa ako synonymum klaustrofóbia.

Pacient sa tu bojí situácií, v ktorých je bezbranne vystavený trápnym príznakom alebo bezmocným okolnostiam. Psychiatrické zázemie pre oboch poruchy úzkosti je dobre preskúmaná a zdokumentovaná. Existujú však významné rozdiely medzi klaustrofóbiou a agorafóbia. Posledne menovaný je často sprevádzaný panickou poruchou, ktorá ešte viac zvyšuje utrpenie pacienta.

Spôsobiť

Definovanie príčiny pocitu ako klaustrofóbia sa v minulosti ukázalo ako ťažké. Pri vzniku úzkosti všeobecne, a najmä, hrajú úlohu rôzne aspekty. Na vysvetlenie príčin úzkosti alebo panickej poruchy boli vyvinuté rôzne teórie.

Malo by sa však predpokladať, že sa neuplatňuje iba jeden model, ale že je to pravdepodobne interakcia, ktorá chorobu vyvoláva. V štúdium model vysvetlenia teórie, predpokladá sa, že klaustrofóbia sa časom naučila. Negatívne udalosti sú spojené s konkrétnymi objektmi alebo miestami - napríklad výťahom alebo verejným námestím.

Buď je skúsenosť priamo spojená so stimulom (napr. Uviazla vo výťahu), alebo je skúsenosť nechtiac spojená so stimulom prostredníctvom takzvaného podmieňovania. Posledné uvedené sa zvyčajne stane náhodou: negatívna skúsenosť sa stane na určitom mieste (napr. Na verejnom mieste) a pocity sú potom spojené s daným miestom. Po návrate sa potom rozvinú súvisiace pocity.

Grécky filozof Epiktet túto okolnosť opísal takto: „Nie človeka znepokojujú samotné veci, ale jeho pohľad na vec. "Ak." poruchy úzkosti sú vyšetrovaní podľa ich psychodynamického pozadia, je obzvlášť ľahké nadviazať spojenie medzi základnou povahou pacienta a zážitkom strachu v prípade klaustrofóbie. Ak pacient nie je schopný v reálnom živote ukázať žiadne hranice a je nadpriemerne zamestnaný medziľudskými vzťahmi, môže to spôsobiť zásadný strach z obmedzenia.

U pacienta sa vyvinie klaustrofóbia - strach zo stiesnených priestorov. Tiež sa verí, že biochemické procesy, ktoré prebiehajú v mozog ako aj genetické predispozície ovplyvňujú vývoj úzkosti a panických porúch u niektorých pacientov. Pretože každý človek má inú DNA, existujú aj (niekedy minimálne) rozdiely v mozog.

Nie sú vylúčené oblasti, v ktorých prebiehajú biochemické procesy vývoja emócií, a preto sú aj jednotlivo viac alebo menej náchylné na zodpovedajúce poruchy. Avšak oblasť neurobiologických a neurochemických aspektov je mimoriadne komplikovaná a málo preskúmaná. Úzkosť všeobecne, ale aj poruchy úzkosti ako je klaustrofóbia, môžu byť sprievodnými príznakmi iného základného ochorenia.

Svoju úlohu tu zohrávajú rôzne psychiatrické ochorenia, ako sú psychózy, bludy alebo poruchy osobnosti, ale aj rôzne fyzické poruchy. Najmä komplikácie s srdce a pľúca u postihnutých pacientov spôsobiť strach zo smrti. Srdce záchvaty, srdcová arytmia, dýchavičnosť alebo alergik šok je len niekoľko príkladov somatických (fyzických) chorôb vyvolávajúcich strach. Ako vedľajší účinok užívania drog môžu úzkosti a panické poruchy viesť k takzvaným „hororovým cestám“. Nebezpečenstvo tu pochádza hlavne z látok, ktoré sa spúšťajú halucinácie (LSD, halucinogénne huby) alebo majú aktivačný, euforický charakter (amfetamíny, kokaín, extázy).