Stručný prehľad
- Symptómy: Často žiadne alebo len ťažko postrehnuteľné príznaky, ako je zvýšené búšenie srdca (búšenie srdca) a koktanie srdca; prípadne bolesť na hrudníku, poruchy srdcového rytmu, ako aj príznaky srdcovej nedostatočnosti pri pokročilej myokarditíde (ako je zadržiavanie vody v dolných končatinách).
- Liečba: Fyzický odpočinok a pokoj na lôžku, prípadne lieky, ako sú antibiotiká proti baktériám; liečba komplikácií (napr. lieky na zlyhávanie srdca)
- Príčiny a rizikové faktory: Infekčná myokarditída, patogény, ako sú vírusy (napr. prechladnutie, chrípka, herpes, vírusy osýpok alebo coxsackie) alebo baktérie (napr. patogény angíny, šarlach, záškrtu alebo otravy krvi); neinfekčná myokarditída v dôsledku chybnej imunitnej odpovede, rádioterapie alebo liekov
- Komplikácie: Patologicky zväčšený srdcový sval (dilatačná kardiomyopatia) s chronickým srdcovým zlyhávaním, závažné poruchy srdcového rytmu, náhla srdcová smrť.
Čo je myokarditída?
Pri zápale srdcového svalu (myokarditíde) sú zapálené bunky srdcového svalu a často aj okolité tkanivo, ako aj cievy zásobujúce srdce (koronárne cievy). Okrem zápalu je myokarditída definovaná tým, že bunky srdcového svalu regredujú (degenerujú) alebo je dokonca prítomná nekróza – teda svalové bunky odumierajú.
Ak sa zápal rozšíri aj na osrdcovník, lekári to nazývajú peri-myokarditída.
Aké sú príznaky myokarditídy?
V skutočnosti sú tieto sťažnosti často jedinými príznakmi na začiatku akútnej myokarditídy. Niekedy sa pridávajú príznaky ako strata chuti do jedla a hmotnosti a vyžarujúca bolesť do krku alebo ramien.
Ak sa u vás objavia možné príznaky zápalu srdcového svalu niekoľko dní alebo týždňov po infekcii podobnej chrípke, určite kontaktujte svojho lekára!
Symptómy srdca
Zdravý človek si normálne srdce necíti. Niektorí postihnutí však zaznamenávajú zvýšené búšenie srdca pri zápale srdcového svalu. Niektorí hlásia aj pocit zvierania na hrudníku (atypická angína pectoris) alebo zakopnutie srdca. Toto zakopnutie vyjadruje, že srdce každú chvíľu nakrátko vybočí z kroku:
V prípade zápalu myokardu sa buď generujú ďalšie elektrické signály, alebo sa oneskorí ich normálny prenos. Niekedy sa impulzy dokonca neprenášajú z predsiene do komôr vôbec (AV blokáda). Normálny srdcový rytmus je následne narušený. To spôsobuje búšenie srdca (tachykardiu) alebo nepravidelný srdcový rytmus s prerušeniami v niektorých prípadoch myokarditídy.
Ako sa lieči myokarditída?
Liečba myokarditídy závisí na jednej strane od symptómov a na druhej strane od spúšťača. Fyzický odpočinok a liečba možného základného ochorenia sú základnými kameňmi liečby myokarditídy.
V prípade veľmi ťažkej myokarditídy sa pacient zvyčajne lieči na jednotke intenzívnej starostlivosti. Špecialisti tam priebežne sledujú vitálne hodnoty ako činnosť srdca, pulz, saturáciu kyslíkom či krvný tlak.
Fyzický odpočinok
V prípade ťažkej myokarditídy sú pacienti zvyčajne hospitalizovaní.
Ani týždne po akútnej fáze ochorenia sa pacient nesmie presiliť. Lekár rozhodne, kedy je opäť možné plné namáhanie. Kým sú príznaky srdcového zlyhania, pacient nie je schopný pracovať a je považovaný za chorého. Ak sa opäť predčasne namáha, riskuje recidívu a trvalé poškodenie.
Ak myokarditída vyžaduje dlhší odpočinok na lôžku, existuje riziko tvorby krvných zrazenín (trombóza). Aby sa tomu zabránilo, pacientom sa podávajú antikoagulanciá.
Liečba príčiny
Najčastejším pôvodcom infekčnej myokarditídy sú vírusy. Zvyčajne však nie sú k dispozícii žiadne antivírusové lieky na liečbu takejto vírusovej myokarditídy. Liečba v tomto prípade v podstate pozostáva z odpočinku a pokoja na lôžku, ktorý pomáha imunitnému systému bojovať proti patogénom.
V určitých prípadoch sa môže zvážiť iná liečba myokarditídy (v niektorých prípadoch len v rámci štúdií). Jedným z nich je podávanie kortizónu. Pôsobí protizápalovo a potláča imunitný systém. To je užitočné pri autoimunitnej myokarditíde, pri ktorej telo tvorí protilátky proti vlastným štruktúram tela (autoprotilátky) v dôsledku nesprávnej regulácie imunitného systému.
Liečba komplikácií
Možnou komplikáciou myokarditídy je zlyhanie srdca. Potom lekár predpíše rôzne lieky, napríklad ACE inhibítory, antagonisty receptora AT1 alebo betablokátory. Uľavujú slabému srdcu. Diuretiká robia to isté.
Ak sa pri myokarditíde nahromadila tekutina v osrdcovníku (perikardiálny výpotok), lekár ju môže odsať tenkou jemnou ihlou (perikardiocentéza).
Ak je srdce následkom myokarditídy tak vážne a trvalo poškodené, že už nemôže vykonávať svoju funkciu, pacient bude s najväčšou pravdepodobnosťou potrebovať darcovské srdce (transplantáciu srdca).
Čo spôsobuje myokarditídu?
Z hľadiska príčin sa rozlišuje infekčná a neinfekčná myokarditída.
Infekčná myokarditída
Lekári označujú myokarditídu za infekčnú, keď sú príčinou patogény. V približne 50 percentách prípadov ide o vírusy. Takejto vírusovej myokarditíde často predchádza banálna vírusová infekcia (prechladnutie, chrípka, hnačka). Spúšťačom vírusovej myokarditídy býva najmä vírus coxsackie B.
Pri podozrení na vírusovú myokarditídu lekári určujú príčinný vírus len vo výnimočných prípadoch. Prakticky by to bolo málo užitočné – zvyčajne neexistujú žiadne špecifické lieky proti príslušným vírusom.
Niektoré baktérie tiež spúšťajú myokarditídu. Najmä pri bakteriálnej otrave krvi (sepsa), pri ktorej sú už postihnuté srdcové chlopne, sa zápal často rozšíri do srdcového svalu. Typickými patogénmi sú tu takzvané stafylokoky. Ďalšia skupina baktérií, streptokoky, tiež niekedy spôsobujú myokarditídu. Patria k nim napríklad patogény šarlachu alebo angíny.
Ďalšou bakteriálnou príčinou myokarditídy je záškrt. Zriedkavo má na svedomí lymská borelióza zapálený srdcový sval. Patogén, baktéria Borrelia burgdorferi, sa zvyčajne prenáša kliešťami prostredníctvom ich uhryznutia.
Ďalšími zriedkavými pôvodcami myokarditídy sú parazity, ako je pásomnica líška alebo jednobunkové organizmy, ako sú pôvodcovia toxoplazmózy alebo Chagasovej choroby.
Neinfekčná myokarditída.
Pri neinfekčnej myokarditíde nie sú spúšťačom žiadne patogény. Namiesto toho je príčinou napríklad dysregulácia imunitného systému. Imunitný systém je v tomto prípade namierený proti telu vlastným štruktúram, výsledkom čoho sú takzvané autoimunitné ochorenia. Patria sem napríklad zápaly ciev či spojivového tkaniva a reumatické ochorenia. Takéto autoimunitné ochorenia vedú niekedy aj k zápalu srdcového svalu (autoimunitná myokarditída).
Ďalšou príčinou neinfekčnej myokarditídy je ožarovanie hrudníka ako súčasť rádioterapie rôznych druhov rakoviny (napríklad rakoviny pľúc).
Ak nenájdeme spúšťače myokarditídy, lekár v závislosti od zmien tkaniva hovorí napríklad aj o tzv. idiopatickej Fiedlerovej myokarditíde (obrovskobunková myokarditída). Pri tejto forme myokarditídy, známej ako lymfocytová, migrujú lymfocyty (špeciálne biele krvinky), čo spôsobuje ich odumieranie (nekrózu).
Riziká myokarditídy
Závažné riziká predstavuje myokarditída – najmä ak sa postihnutý o seba dostatočne nestará alebo má predpoškodené srdce. Myokarditída totiž častejšie spôsobuje závažné srdcové arytmie.
Asi u jedného zo šiestich pacientov spúšťa myokarditída remodelačné procesy v srdci, ktoré v konečnom dôsledku vedú k chronickému srdcovému zlyhaniu. Poškodené bunky srdcového svalu sa potom remodelujú na tkanivo jazvy (fibróza) a srdcové dutiny (komory, predsiene) sa rozšíria.
Lekári to označujú ako dilatačná kardiomyopatia. Steny patologicky zväčšeného srdcového svalu sú v istom zmysle „opotrebované“ a už sa silno nesťahujú. To znamená, že sa vyvinula trvalá srdcová nedostatočnosť. V závažných prípadoch sa potom čerpacia kapacita srdca úplne zrúti. V najhoršom prípade je výsledkom náhla srdcová smrť.
Ako je možné diagnostikovať myokarditídu?
Ak máte podozrenie na kardiomyozitídu, váš rodinný lekár alebo špecialista na kardiológiu je tou správnou osobou, na ktorú sa treba obrátiť. V prípade potreby vás lekár pošle do nemocnice na ďalšie testy.
Konzultácia medzi lekárom a pacientom
Fyzikálne vyšetrenie
Potom nasleduje dôkladné fyzické vyšetrenie. Lekár vám okrem iného vypočuje stetoskopom srdce a pľúca, poklepe na hrudník a zmeria vám pulz a krvný tlak. Tiež sa pozerá, či nevykazujete známky začínajúceho srdcového zlyhania. Medzi ne patrí napríklad zadržiavanie vody (edém) v dolných končatinách.
EKG (elektrokardiografia)
Ďalším dôležitým vyšetrením je meranie elektrickej aktivity srdcového svalu (elektrokardiografia, EKG). To umožňuje odhaliť zmeny v srdcovej činnosti, pretože sa vyskytujú pri kardiomyopatii. Typický je zrýchlený tlkot srdca (palpitácie) a prídavné tlkot srdca (extra systoly). Možné sú aj srdcové arytmie. Keďže abnormality sú zvyčajne dočasné, odporúča sa okrem bežného krátkodobého pokojového EKG aj dlhodobé meranie srdcovej aktivity (dlhodobé EKG).
Ultrazvuk srdca
Krvné vyšetrenie
Hodnoty zápalu v krvi (CRP, ESR, leukocyty) ukazujú, či je v tele zápal. Lekár tiež určuje srdcové enzýmy, ako je troponín-T alebo kreatínkináza. Tie sa pri poškodení (napr. v dôsledku myokarditídy) uvoľňujú bunkami srdcového svalu a potom sú vo zvýšenom množstve zistiteľné v krvi.
Ak sa v krvi nájdu protilátky proti určitým vírusom alebo baktériám, znamená to príslušnú infekciu. Ak je myokarditída výsledkom autoimunitnej reakcie, možno detegovať zodpovedajúce autoprotilátky (protilátky proti vlastným štruktúram tela).
Röntgen
Príznaky srdcového zlyhania súvisiaceho s myokarditídou možno zistiť na röntgenovom snímku hrudníka (röntgen hrudníka). Srdce sa potom zväčší. Okrem toho je viditeľná záloha tekutiny do pľúc spôsobená slabým pumpovaním srdca.
Zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI)
Odstránenie tkaniva pomocou srdcového katétra
Niekedy pri myokarditíde kardiológ vykoná aj vyšetrenie pomocou srdcového katétra. Ide o odber malej vzorky tkaniva srdcového svalu (biopsia myokardu) a jeho laboratórne vyšetrenie na zápalové bunky a patogény.
Neexistuje žiadny autotest na myokarditídu. Ak si nie ste istý kvôli existujúcim príznakom, porozprávajte sa so svojím ošetrujúcim lekárom.
Aká je prognóza myokarditídy?
Myokarditída postihuje ľudí všetkých vekových skupín, vrátane mladých ľudí so zdravým srdcom. Ak sa pacienti o seba dôsledne fyzicky starajú, priebeh ochorenia a prognóza sú zvyčajne dobré. Celkovo sa myokarditída vylieči vo viac ako 80 percentách prípadov bez toho, aby zanechala trvalé poškodenie. To platí najmä v prípade vírusovej myokarditídy. U niektorých pacientov možno následne pri EKG vyšetrení nájsť neškodné údery srdca navyše.
Infekčná myokarditída sa vyvíja v troch fázach, ktoré však nie sú nevyhnutne prítomné u každej postihnutej osoby:
- Akútna fáza (patogény prenikajú do tkaniva a nastáva počiatočná imunitná odpoveď s uvoľnením určitých signálnych látok, ako sú cytokíny; trvanie: tri až štyri dni)
- Subakútna fáza (aktivácia prirodzených zabíjačských buniek v krvi, ktoré zabíjajú vírusy; súčasne začínajú opravné procesy; trvanie: až štyri týždne)
- Chronická fáza (vírusy definitívne usmrtené, procesy reparácie a remodelácie – zjazvenie niekedy vedie k funkčným poruchám srdcového svalu, niekedy zápalová reakcia pretrváva, trvanie: niekoľko týždňov až pretrváva)
Chronická myokarditída
Dokonca aj malá námaha (napríklad lezenie po schodoch) vyvoláva u postihnutých dýchavičnosť (dyspnoe). Srdcové zlyhanie si zvyčajne vyžaduje dlhodobú liečbu liekmi. Pri vhodnej terapii je však prognóza pre väčšinu pacientov dobrá.
Trvanie myokarditídy
V individuálnych prípadoch dĺžka ochorenia závisí od rozsahu zápalu a celkového zdravotného stavu pacienta.
Je tiež veľmi ťažké povedať, kedy sa zápal srdcového svalu naozaj úplne vyliečil. Aj keď sa pacient po prekonanom zápale myokardu bude cítiť opäť úplne zdravý, mal by niekoľko týždňov pokračovať v kľude a vyhýbať sa fyzickej námahe. Toto je jediný spôsob, ako zabrániť vážnym neskorým následkom (ako je srdcové zlyhanie).
Prevencia myokarditídy
Vhodné je napríklad očkovanie proti záškrtu. Toto bakteriálne infekčné ochorenie predstavuje okrem rizika myokarditídy aj ďalšie nebezpečenstvá, ako je ťažký zápal pľúc. Očkovanie v detstve sa zvyčajne vykonáva spolu s očkovaním proti tetanu (lockjaw) a detskej obrne (polio).
Je tiež veľmi dôležité správne vyliečiť infekcie podobné chrípke. Pri akejkoľvek horúčke je vhodné sa čo najviac vyhýbať fyzickej námahe. To isté platí aj pre prechladnutie, ktoré sa zdá neškodné. Ak si takúto infekciu „prenesiete“, patogény (vírusy alebo baktérie) sa ľahko rozšíria do srdca.
Ľudia, ktorí už mali myokarditídu, sú obzvlášť ohrození, že sa ňou znovu nakazia (recidívou). Týmto ľuďom lekári odporúčajú byť primerane opatrní. Predovšetkým sa treba vyhýbať kombinácii fyzickej námahy, stresu a alkoholu.
