Ďalšie klasické oblasti dohľadu
Správa majetku môže byť jednou z povinností opatrovníka, napríklad ak súd rozhodne, že osoba nespravuje svoje vlastné peniaze v jeho prospech kvôli svojej základnej chorobe alebo invalidite. Napríklad osoba s bipolárnou poruchou v manickej fáze môže uzavrieť zmluvy, s ktorými by inak nesúhlasila. Aj v prípade depresia, nedostatok riadenia, ktorý často sprevádza chorobu, môže znamenať, že sa neuskutočňujú prevody peňazí, čo môže viesť aj k finančným a právnym problémom.
Ak je teda opatrovateľovi zverená povinnosť poskytnúť finančné zabezpečenie, osobe, ktorej sa starostlivosť venuje, nie je úplne odopieraný prístup k jej vlastnému majetku, takže nie je úplne práceneschopná. Stále je možné kúpiť si základné veci, ktoré sú dôležité pre obživu. Týka sa to napríklad nákupu potravín.
Ak teraz ide o väčšie nákupy alebo luxusný tovar, musí sa na rozhodnutí podieľať opatrovateľ a môže bez súhlasu zrušiť platnosť nákupu. V takom prípade je však opatrovateľ zo zákona povinný rozhodnúť v záujme opatrovanej osoby. Hlavnou úlohou supervízora je ochrana finančných záujmov opatrovanej osoby.
Zahŕňa to aj starostlivosť o príjem z predaja alebo prenájmu, ako aj o výdavky, ako sú nároky prenajímateľa alebo banky. Pojem ubytovanie označuje opatrenie, pri ktorom je človek pozbavený slobody, pretože je kvôli chorobe narušený jeho úsudok a bez tohto opatrenia by zranil seba alebo ostatných. Vo väčšine prípadov sú duševne choré osoby umiestnené na psychiatrickom oddelení nemocnice, je však možné aj ubytovanie v domácnosti alebo byte.
V takom prípade je priestor, v ktorom sa môže ubytovaná osoba pohybovať, prísne obmedzený a kontrolovaný z dôvodu vlastnej ochrany. Ak prestanú byť splnené zdravotné podmienky týkajúce sa ubytovania, bude pravdepodobne potrebné ubytovanie predčasne ukončiť. Každá osoba, ktorá už „nemôže dať súhlas“ a je prijatá na uzavreté oddelenie proti svojej vôli, je umiestnená do núteného ubytovania.
To je formálne pred zákonom v prvom rade značné porušenie práv pacienta. Z tohto dôvodu môže k takémuto povinnému opatreniu viesť iba značné ohrozenie pacienta alebo pacienta. S výnimkou núdze musí byť každé vynútené umiestnenie vopred schválené súdom.
V tejto súvislosti sa mimoriadna udalosť definuje ako napr. Akútna samovražda alebo akútne agresívne správanie ostatných. V Nemecku sa doba, počas ktorej môže byť osoba dočasne zadržaná proti jej vôli, až kým sa nebude musieť konať súdne pojednávanie, pohybovať medzi 24 - 72 hodinami. Podobne ako pri prvotnom zavedení starostlivosti, aj pri každom vynútenom umiestnení je potrebné získať lekárske potvrdenie.
Opatrovateľ je v zásade nevyhnutný pre umiestnenie, pretože jeho úlohou je podať žiadosť o umiestnenie alebo o koniec umiestnenia včas. Ak ešte nie je k dispozícii opatrovník, možno ustanoviť dočasného opatrovníka. Ak hrozí nebezpečenstvo, je možné aj okamžité dočasné ubytovanie, ktoré však musí čo najskôr preskúmať miestny súd.
V Nemecku sa doba, počas ktorej môže byť pacient zadržiavaný proti jeho vôli bez súdneho pojednávania, pohybuje medzi 24 - 72 hodinami. V zásade môžu byť všetky druhy vyšetrení a terapií vykonávané iba na ľuďoch, ktorí na to poskytli súhlas. Ako nevyhnutný predpoklad takéhoto súhlasu zákonodarca ustanovuje, že pacient musí byť schopný vidieť rozsah lekárskeho ošetrenia alebo jeho odmietnutie.
Opatrovateľ tiež nemôže určiť povinnú liečbu, ak je opatrovaný pacient schopný dať súhlas z pohľadu lekára. Príklad: pacient s chronickým ochorením závislosť na alkohole je opatrovateľom násilne prevedený do psychiatrickej starostlivosti pre akútne samovražedné sklony. Počas 3-týždňového pobytu na uzavretom oddelení vykazuje pacient zjavné príznaky rakovina.
Lekár oddelenia teraz odporúča rôzne diagnostické opatrenia. Pacient ich odmieta. Keďže je v tomto okamihu už fyzicky detoxikovaný, a preto je z lekárskeho hľadiska celkom schopný dať svoj súhlas, má právo tieto vyšetrenia odmietnuť, aj keď si jeho opatrovateľ myslí inak.
Komplikovanou výnimkou je prípad, že o prípad alebo „životnú záležitosť“ sa už diskutuje, pretože sa už v minulosti vyskytli. Príkladom toho môže byť intravenózna medikácia v súvislosti s chronickým ochorením stav ako schizofrénie, kde pacient prestane brať lieky napríklad v akútnom štádiu alebo si zaistí bezpečnostný pás v noci, pretože pacient s demencie niekoľkokrát spadol z postele v dôsledku fyzického rozrušenia a zranil sa. Aby sa objasnilo, či je pacient schopný dať súhlas, alebo nie, mali by psychiatrickí konzultanti v prípade pochybností zabezpečiť psychiatrické konzultácie. Iná situácia je však pri urgentnej liečbe. Napríklad, ak je pacient v bezvedomí a je odoslaný k lekárovi na ošetrenie, o ďalších opatreniach rozhodne iba lekár poskytujúci počiatočné ošetrenie.
Všetky články v tejto sérii:
