Malígna degenerácia ženského prsného tkaniva (lat. „Mamma“) sa nazýva karcinóm prsníka. Najmä v západných krajinách karcinóm prsníka je najbežnejším typom rakoviny a štatisticky povedané, u každej z deviatich žien sa rakovina rozvinie počas jej života.
Vrchol ochorenia je okolo 45 rokov a riziko sa po ňom opäť zvyšuje menopauza. Proliferujúci karcinóm prsníka môžeme rozdeliť do dvoch foriem podľa toho, kde sa vyskytuje:
- Lobulárny karcinóm, ktorý sa nachádza na žľaznatých lalôčkoch prsného tkaniva, a
- Duktálny karcinóm lokalizovaný v žľazových vývodoch prsníka.
Sú známe aj iné formy karcinómu prsníka, vyskytujú sa však oveľa menej často. Patrí sem zápalový karcinóm prsníka, ktorý je tiež najnebezpečnejšou formou.
Na druhej strane takzvaný „karcinóm in situ“ ešte nerastie invazívne (ničí tkanivo), a preto má lepšiu prognózu, ale je možný vývoj do invazívne rastúceho karcinómu prsníka. Pagetova choroba mliečnej žľazy je forma karcinóm prsníka ktorá sa spočiatku prejavuje hlavne prostredníctvom ekzém formácia v bradavka oblasti. Toto ekzém je velmi svrbiaci.
Zatiaľ čo zmeny v bradavka spôsobené Pagetova choroba boli popísané už v roku 1856, s týmito zmenami nesúviseli karcinóm prsníka (karcinóm prsníka) do roku 1874 J. Pagetom. J. Paget uskutočnil štúdiu na 15 pacientoch, u ktorých spozoroval, že vykazovali podobné poranenia bradavka a o niekoľko rokov neskôr sa u všetkých vyvinuli prsia rakovina. V nasledujúcich rokoch sa uskutočnilo mnoho ďalších štúdií a experimentov s cieľom zistiť patomechanizmus (progresia / vývoj ochorenia). Najdôležitejšiu štúdiu však uskutočnil Jacobeus v roku 1904, ktorý ju identifikoval Pagetova choroba ako interduktálne rakovina. V tom čase sa však stále verilo, že práve toto rakovina bol prekancerózny stav, rakovina apokrinných žliaz alebo chronická degeneratívna zmena kože.
