Zábudlivosť: čo robiť?

Stručný prehľad

  • Rovná sa zábudlivosť demencii? Nie, určitá miera zábudlivosti je normálna. Varovným signálom pre vážnu poruchu pamäti, akou je demencia, môže byť len znateľný a nepretržitý pokles výkonnosti pamäte.
  • Koľko zábudlivosti je normálne? Neexistuje tu všeobecne platný návod. Kto z času na čas na niečo zabudne, väčšinou sa nemá čoho obávať. Ak sa však pamäťové medzery nahromadia a/alebo sa objavia iné príznaky (chybné umiestnenie vecí, strata orientácie a pod.), mali by ste navštíviť lekára.
  • Príčiny zábudlivosti: vrátane stresu, vyčerpania, niektorých liekov, zneužívania alkoholu, demencie (ako je Alzheimerova choroba), meningitídy, epilepsie, spánkového apnoe, zlyhania obličiek alebo pečene, zlyhania srdca, ochorenia štítnej žľazy, anémie, duševných porúch.
  • Zábudlivosť - čo robiť? Pri existujúcej zábudlivosti a na prevenciu sa odporúča trénovať pamäť, stimulovať koníčky, zdravú stravu, pravidelné cvičenie a relax.
  • V prípade zábudlivosti robí lekár toto: vykonajte testy na objasnenie presnej príčiny, potom začnite vhodnú terapiu (napr. liekmi).

Koľko zábudlivosti je normálne?

Normálne je aj to, že s pribúdajúcim vekom zabúdame alebo si nedokážeme zapamätať niektoré veci (presne). V priebehu rokov sa totiž spomaľujú aj procesy, ktorými mozog ukladá a získava pamäťové informácie. Bunky potom prenášajú informácie pomalšie a schopnosť pamätať si klesá. To znamená, že ani u starších ľudí zábudlivosť nemusí nutne znamenať demenciu (napríklad Alzheimerovu chorobu). Napríklad nedostatok tekutín je často spúšťačom zábudlivosti, najmä u seniorov. Stres a vyčerpanie môžu tiež spôsobiť stratu pamäti.

Takéto výpadky pamäte či dokonca zmätok by však nemali byť výrazne častejšie. Ak sa tak stane, môže to znamenať zníženú kapacitu pamäte, ktorá presahuje „neškodnú“ zábudlivosť. Možné príčiny sú nedostatočné prekrvenie mozgu v dôsledku „zvápenatených“ tepien, depresia, úzkostné poruchy, zneužívanie alkoholu – alebo dokonca demencia.

V akom bode je zábudlivosť patologická?

Ťažko povedať, kedy zábudlivosť presahuje normálnu škálu. Niektorí ľudia sa považujú za zábudlivých, ak si zabudnú PIN karty EC. Iní sa netrápia, aj keď každý druhý deň niečo pokazia. „Normálne“ je preto ťažké presne definovať.

  • Často zabúdate schôdzky, mená, heslá atď.
  • Často si nepamätáte každodenné slová a výrazy.
  • Občas máte pocit, že sa v známych miestach neviete orientovať.
  • Často zle ukladáte veci (kľúče, okuliare, papuče, diaľkové ovládanie atď.).
  • Je pre vás ťažké vykonávať činnosti, na ktoré ste zvyknutí, ako je žehlenie alebo výmena žiarovky.

Budíky by mali zvoniť v nasledujúcich prípadoch, pretože môžu byť príznakmi pokročilej poruchy pamäti:

  • opakované kladenie tej istej otázky, hoci daná osoba už odpoveď dostala (niekoľkokrát).
  • opakované rozprávanie toho istého príbehu v krátkom čase (napr. jednej hodiny) a tej istej osobe
  • problémy s každodennými činnosťami a pohybmi (napr. varenie jedla, ale zabúdanie priniesť ho na stôl)
  • ťažkosti so zapamätaním si udalostí, ktoré sa odohrali len pred niekoľkými minútami
  • zabúdanie nielen na detaily alebo určité skutočnosti, ale aj na celé udalosti
  • problémy s orientáciou aj v známom prostredí
  • malý pohon, sociálne stiahnutie

Zábudlivosť: Príčiny a možné choroby

Nesústredenosť a zábudlivosť môže mať mnoho príčin. Najdôležitejšie sú:

demencie

Dôležité formy alebo príčiny demencie:

  • Alzheimerova choroba: Najčastejšou formou demencie je Alzheimerova choroba. U postihnutých postupne odumierajú mozgové bunky – nie je presne známe prečo. Isté je toto: Mozgom postihnutých chýba acetylcholín (nervový posol). Okrem toho sa v mozgu tvoria proteínové usadeniny, ktoré by mohli byť zodpovedné za bunkovú smrť.
  • Vaskulárna demencia: Vaskulárna demencia je druhou najčastejšou formou demencie. Je založená na problémoch s krvným obehom v mozgu. Môžu za to malé ťahy. Pri vaskulárnej demencii môže byť pamäť zachovaná oveľa dlhšie ako pri Alzheimerovej chorobe – k zábudlivosti teda dochádza až neskôr v priebehu choroby.
  • Demencia s Lewyho telieskami: Pri demencii s Lewyho telieskami sa v mozgu tvoria proteínové usadeniny – ako pri Alzheimerovej chorobe. Preto obe formy demencie vykazujú podobné príznaky. Pre demenciu s Lewyho telieskami sú však typické zrakové halucinácie a silné výkyvy duševnej výkonnosti a bdelosti v priebehu dňa.
  • Creutzfeldt-Jacobova choroba: Creutzfeldt-Jacobova choroba sa prejavuje rýchlo progresívnou demenciou – s poruchami pozornosti, sústredenia, koncentrácie a pamäti. K demencii sa potom pridávajú motorické poruchy (napríklad svalové zášklby). Príčinou je ukladanie atypických proteínových fragmentov (priónov) v mozgu.
  • Tanec svätého Víta: Toto je starý názov pre dedičné nervové ochorenie Huntingtonova choroba. U postihnutých jedincov sa okrem iných symptómov rozvinie progresívna demencia.
  • Parkinsonova choroba: Asi u jednej tretiny všetkých ľudí s Parkinsonovou chorobou (ochrnutím triašky) sa v neskoršom priebehu ochorenia rozvinie aj demencia. Lekári to označujú ako Parkinsonovu demenciu.
  • HIV/AIDS: Pri pokročilom ochorení HIV môže byť postihnutý aj mozog. To má za následok takzvanú HIV encefalopatiu, ktorá je sprevádzaná symptómami demencie (HIV demencia alebo AIDS demencia).

Iné choroby

Zábudlivosť môže súvisieť aj s inými chorobami. Príklady:

  • Meningitída: V tomto prípade sa môže vyskytnúť zábudlivosť, slabá koncentrácia, zmätenosť a ospalosť a dokonca kóma (zriedkavo). Najčastejším vinníkom sú baktérie alebo vírusy.
  • Spánkové apnoe: Ľudia so spánkovým apnoe majú počas spánku opakované prestávky v dýchaní. To výrazne zhoršuje schopnosť človeka v noci spať. Častými následkami sú únava, zábudlivosť a slabá koncentrácia počas dňa.
  • Chronický únavový syndróm (CFS): Tiež nazývaný syndróm chronickej únavy. Typicky je charakterizovaná ťažkou duševnou (a fyzickou) únavou so zlou koncentráciou, zábudlivosťou alebo podráždenosťou.
  • Poruchy štítnej žľazy: Hypertyreóza (hypertyreóza) aj hypotyreóza (hypotyreóza) môžu byť spojené so zábudlivosťou, dezorientáciou a problémami s pamäťou.
  • Akútne zlyhanie obličiek: okrem iných príznakov sa môže prejaviť problémami s pamäťou, zlou koncentráciou a zábudlivosťou. To isté platí pre chronické zlyhanie obličiek (chronická renálna insuficiencia).
  • Zlyhanie pečene: Zlyhanie pečene (napríklad v dôsledku cirhózy pečene alebo hepatitídy) môže poškodiť mozog. Symptómy zahŕňajú zábudlivosť, slabú koncentráciu a dokonca aj bezvedomie (pečeňová kóma).
  • ťažké srdcové zlyhanie: Mnohí pacienti s ťažkým srdcovým zlyhaním trpia zábudlivosťou, ťažkosťami s pamäťou a problémami s myslením.