Najdôležitejšou vecou v terapii závislostí je motivácia alebo ochota zmeniť pacienta. Bez motivácie sa choroba nikdy nebude liečiť udržateľným spôsobom. Dôvod, prečo má väčšina závislých toľko problémov s motiváciou, je rozdiel v pozitívnych účinkoch „tu a teraz“ a negatívnych dôsledkoch „v budúcnosti“.
Tento postoj sa väčšinou zmení, keď negatívne dôsledky náhle a neočakávane „zasiahnu“ súčasnosť. Náhly útok dusenia fajčeniesa mŕtvica alebo dokonca spôsobiť smrteľnú nehodu pod vplyvom alkoholu môže významne zvýšiť ochotu vyhľadať liečbu. Ďalšími faktormi, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť zmeny motivácie, sú
- Vysoká sociálna kompetencia (napr. Schopnosť prejaviť vlastný názor, presadiť sa proti iným atď.)
)
- Stabilné očakávanie seba samého („Ak sa pokúsim iba dosť, zvládnem to!“)
- Hromadenie negatívnych následkov v dôsledku závislosti (napr. Partner ma opustí, vodičský preukaz je preč, veritelia sa vyhrážajú atď.)
- Znalosti o ponukách pomoci (návykové poradenstvo, stacionárne detoxikácia, svojpomocné skupiny a pod.
)
relapsuje do závislosti: Aj keď možno motiváciu týmito faktormi hodnotiť ako dobrú alebo zlú, takzvaná „ambivalencia“, tj. „roztrhanie sem a tam“, je pre motivovaného pacienta neustálym spoločníkom. Aj po rokoch abstinencie od drogy môže pacient trpieť relapsom závislosti. U mnohých pacientov tiež často dochádza k striedaniu odriekania látky a častého relapsu.
Celková pravdepodobnosť relapsu je pomerne vysoká, ale líši sa od látky k látke. Pravdepodobnosť najmenej jedného relapsu do 2 rokov po liečbe je asi 40 - 50% pre alkohol, asi 60 - 70% pre nelegálne drogy a viac ako 70% pre tabak. Dôvodom frekvencie takýchto relapsov je okrem iného to, že určité situácie a podnety (zvuky, vône atď.)
sú spojené s určitými pozitívnymi emóciami počas aktívnej závislosti. Aj keď skutočná závislosť už nie je aktívna, tieto „trénované podnety“ (hluk v krčme, bowling) sú spojené s príjemným pocitom aj s požívaním alkoholu. Túžba znovu prežiť príjemnú situáciu je preto priamo spojená aj s túžbou po alkohole.
Ďalšími faktormi, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť relapsu, sú náhle zmeny v životných situáciách (rozchod alebo smrť blízkej osoby) alebo psychologické poruchy (depresia atď.). Súčasťou terapie preto musí byť prevencia relapsov. V tejto súvislosti sa ukázalo ako užitočné riešenie nasledujúcich bodov:
- Identifikácia situácií, ktoré by sa potenciálne mohli stať „nebezpečnými“
- Diskutujte o možnostiach, ako sa takýmto situáciám vyhnúť.
- Spracovanie „nebezpečných“ podnetov takým spôsobom, aby sa z nich v priebehu terapie stali opäť normálne, originálne podnety.
(Hluk krčmy je jednoducho hluk atď.)
- Spracovanie správania, keď došlo k prvému pošmyknutiu. (Je zabalené akési núdzové puzdro, ktoré sa používa skôr, ako úplne vkĺznete do starých vzorcov správania).
- Posilnenie sebaočakávania
