Čo je scintigrafia myokardu?
Scintigrafia myokardu sa môže použiť na vizualizáciu prietoku krvi v srdcovom svale. Rádioaktívne značená látka (rádiofarmakum) sa podáva nalačno cez žilu. distribuuje sa podľa prietoku krvi (perfúzie) v srdcovom tkanive a je absorbovaný bunkami srdcového svalu. Vyžarované žiarenie sa meria a zobrazuje ako obraz.
Techneticum-99m (99mTc) sa zvyčajne používa na rádioaktívne označovanie použitej látky.
Scintigrafia myokardu sa môže vykonávať v pokoji alebo v strese. V druhom prípade pacient pri vyšetrení sedí napríklad na bicyklovom ergometri.
Ak skutočný stres nie je možný týmto spôsobom, môžu sa použiť lieky na simuláciu starostlivého zaťaženia srdca. Zvyčajne sa používajú vazodilatanciá, ako je adenozín. Ak sa takéto lieky nemôžu podávať zo zdravotných dôvodov (napríklad pri astme alebo nízkom krvnom tlaku), použije sa ako alternatíva katecholamín dobutamín. Činidlo sa podáva ako infúzia.
Menej žiarenia so zlým krvným obehom
Ak sa znížená akumulácia vyskytuje iba pri strese, ale nie v pokoji, je prítomný reverzibilný defekt perfúzie. Ak je na druhej strane zistiteľný aj v pokoji, porucha perfúzie je nevratná. Postihnuté srdcové tkanivo je nenávratne zničené („zjazvené“).
Skutočné zúženia (stenózy) v koronárnych cievach však nie je možné pomocou scintigrafie myokardu lokalizovať. Na tento účel sa musí vykonať koronárna angiografia, teda rádiologické vyšetrenie ciev (angiografia) srdcového svalu. Robí sa to ako súčasť srdcovej katetrizácie.
Kedy sa vykonáva scintigrafia myokardu?
Scintigrafia myokardu sa vykonáva predovšetkým pri podozrení na ochorenie koronárnych artérií (CAD) alebo pri známej ICHS, aby sa objasnil jej rozsah.
Vyšetrenie sa často využíva aj pri rozhodovaní, či zúženú koronárnu cievu liečiť medikamentózne alebo operatívne (bypass alebo stentovanie). Chirurgia má šancu na úspech, napríklad ak je oblasť srdca poškodená len reverzibilne: operácia potom môže prípadne opäť zlepšiť jeho prekrvenie.
Aj po infarkte môže lekár pomocou scintigrafie myokardu posúdiť prietok krvi a tým aj stav srdcového svalu (t.j. jeho vitalitu).
Scintigrafia myokardu: príprava
Patrí sem napríklad to, že na vyšetrenie sa musíte dostaviť nalačno. To pomáha zabezpečiť, aby sa rádioaktívne značená látka vstrebala do srdcového tkaniva najlepším možným spôsobom a v inom tkanive (napríklad v gastrointestinálnom trakte) sa hromadila len minimálne. Pôst znamená, že štyri hodiny pred vyšetrením nesmiete nič jesť. Výnimku tvoria diabetici – majú povolené ľahké raňajky.
Ak je plánovaná drogová záťaž vazodilatátorom, nesmiete aspoň 12 hodín vopred konzumovať žiadne jedlo ani nápoje s obsahom kofeínu (čokoláda, káva, cola, čierny čaj a pod.). Minimálne 24 hodín pred scintigrafiou myokardu musíte prestať užívať niektoré lieky (prípravky obsahujúce kofeín, teofylín alebo dipyridamol). Podrobnejšie pokyny vám poskytne lekár.
Scintigrafia myokardu: riziká a vedľajšie účinky
Fyzická námaha na bicyklovom ergometri môže viesť u pacientov s ochorením srdca k srdcovej arytmii a infarktu (ako každá fyzická námaha).
Medikamentózny stres pri scintigrafii myokardu môže vyvolať vedľajšie účinky ako bolesť na hrudníku, dýchavičnosť, návaly horúčavy (náhle sčervenanie kože napr. na tvári), pokles krvného tlaku, srdcovú arytmiu a v extrémnych prípadoch aj srdcovú arytmiu. útok.
Prirodzená ročná radiačná záťaž na osobu je teda v Nemecku v priemere 2.1 mSv (s rozsahom kolísania 1 až 10 mSv – v závislosti od miesta bydliska, stravovacích návykov atď.). V Rakúsku je človek vystavený v priemere 3.8 mSv prirodzeného žiarenia za rok (rozsah variácie: 2 až 6 mSv). Pre Švajčiarsko je prirodzená ročná radiačná záťaž na osobu 5.8 mSv, aj keď aj tu existuje množstvo variácií v závislosti od miesta bydliska a iných faktorov.
Pre porovnanie, radiačná záťaž počas scintigrafie myokardu je v priemere 6.5 milisievertov (mSv) pre látky označené technéciom.
