V neinvazívnom mozgový kmeň audiometria, neurológ alebo otolaryngológ vykonáva objektívne meranie výkonnosti sluchu pod sluchovou stimuláciou pomocou impulzov zo sluchových nervových dráh, ktoré možno vysledovať do stredného mozgového kmeňa. Tento postup je jednou z mála metód na objektívne hodnotenie sluchovej výkonnosti, ktorú je možné vykonať u malých detí alebo inak nechcených pacientov. Testovacia metóda sa používa najmä na diferenciálnu dignostiku kochleárneho a retrochleárneho poškodenia sluchu, pri hodnotení a ako súčasť ERA je postup skríningu sluchu pre novorodencov.
Čo je audiometria mozgového kmeňa?
V neinvazívnom mozgový kmeň audiometria, neurológ alebo otolaryngológ vykonáva objektívne meranie sluchového výkonu pod sluchovou stimuláciou pomocou impulzov zo sluchových nervových dráh, ktoré možno vysledovať do stredného mozgového kmeňa. mozgový kmeň audiometria je tiež známa ako BERA (mozgový kmeň evokovaná audiometria) a ide o neinvazívny postup hodnotenia sluchu. Je to neurologická a otorinolaryngologická vyšetrovacia metóda, ktorá je primárne určená na pomoc pri odlišná diagnóza porúch sluchu. Postup v zásade zahŕňa meranie mozog vlny pod akustickou stimuláciou na posúdenie objektívnej sluchovej schopnosti. Impulzy sluchových nervových dráh sú sledované do stredného mozgového kmeňa pomocou cieleného prenosu stimulov a sú zaznamenávané a zaznamenávané ako jednotlivé vlny. Vyhodnotenie nameraných údajov sa týka latencie vĺn, ktorá môže poskytnúť informácie o pôvode poruchy sluchu. Zaznamenané údaje a audiometria mozgového kmeňa sa preto väčšinou používajú na odlišná diagnóza porúch sluchu, ale môžu sa zhromažďovať aj počas všeobecného skríningu sluchu.
Funkcia, účinok a ciele
Používa otolaryngológ alebo neurológ audiometria mozgového kmeňa predovšetkým pre odlišná diagnóza. Napríklad zhoršená sluchová funkcia, ktorú je možné zistiť narušením mozog vlny, by mohli naznačovať poškodenie sluchu v dôsledku roztrúsená skleróza alebo nádor na sluchovom nervu. Najbežnejšie nádory tohto typu sú napríklad akustický neuróm a nádor uhla cerebellopontínu. Pokiaľ ide o diferenciálnu diagnostiku, ABR sa dá použiť na rozlíšenie predovšetkým medzi kochleárnym a retrochleárnym poškodením sluchového systému. Ďalšou oblasťou použitia objektívnej skúšobnej metódy je oblasť hodnotenia. Prahové hodnoty sluchu je možné pomocou ABR zistiť úplne bez asistencie pacienta, a dajú sa tak určiť aj pre deti, ktoré odolávajú testovaniu. Môže sa dokonca použiť na skríning sluchu u novorodencov pomocou audiometria mozgového kmeňa. Nakoniec je základným princípom ABR vždy grafické znázornenie elektrických potenciálov v tvare vlny. Počas testu sa zaznamená päť až šesť vĺn. Tento záznam sa vyskytuje výhradne počas úspešného spracovania akustických stimulov. Zobrazené potenciály tak ilustrujú normálnu alebo narušenú činnosť sluchovej dráhy. Electroencephalography (EEG) odvodzuje potenciály počas akustickej stimulácie s latenciou väčšou alebo rovnou 10 ms medzi stredom vrcholu a mastoidom. Za týmto účelom sú k pacientovi pripevnené tri lepiace elektródy hlava. Pacient nosí jednu elektródu na každej strane za uchom a neutrálnu elektródu v strede čela. Akustická stimulácia je zabezpečená pomocou kliknutí, ktoré sa uskutočňujú prostredníctvom slúchadiel v pravidelných intervaloch 20 sekúnd. Potenciál odozvy je odvodený a sčítaný pomocou elektród, zatiaľ čo ostatné signály EEG sú odfiltrované. Týmto spôsobom sa nakoniec zobrazí iba odozva mozgového kmeňa na akustické signály kliknutia. Vlny I, III a V možno zvyčajne jasne identifikovať a sú tak vhodné na určenie absolútnej latencie akustického stimulu. Okrem toho sa zaznamenáva takzvaná medzšpičková latencia. Toto je rozdiel v latencii medzi niekoľkými vlnami, ktoré môžu poskytovať informácie o retrochlearných procesoch. U dospelých napríklad medzičasové latencie s latenciou väčšou alebo rovnou 4.4 ms vo vlnách I až V poskytujú indikáciu retrochleárneho poškodenia spôsobeného MS alebo nádormi. U dojčiat sa oneskorená latencia všeobecne považuje za normu.
Riziká, vedľajšie účinky a nebezpečenstvá
Pretože ABR nevyžaduje pomoc pacienta a je možné ho vykonať aj v čase, keď je pacient v anestézii, je tento postup jedným z mála postupov merania sluchu, ktoré je možné vykonať u nechcených pacientov, ako sú deti. ABR sa často používa aj ako jedna z troch zložiek ERA (Audiometria vyvolaná odozvou) a je doplnený ECochG a CERA. Zatiaľ čo bývalý Opatrenia potenciál kochley a sluchový nervy, ten druhý Opatrenia potenciály mozgovej kôry. Pri komplexnom skríningu sluchu sa teda používajú ECochG, CERA a ABR na zhromaždenie všetkých potenciálov týkajúcich sa sluchu. Pre dospelých si audiometria mozgového kmeňa zvyčajne nevyžaduje žiadne ďalšie preventívne opatrenia. Pred meraním sa však pacient musí zúčastniť rozsiahleho vzdelávacieho rozhovoru určeného na zaistenie presnosti meraní. Počas tejto diskusie sa preto pacientom stanovia presné pravidlá správania po dobu merania. Napríklad, ak neľahnú v uvoľnenej polohe alebo sa veľa nepohybujú, môže to významne sfalšovať výsledky. Novorodenci a deti musia byť obvykle umiestnení pod anestézie na meranie, pretože sa zriedka správajú úplne pokojne. Pacienti, ktorí nie sú ochotní inak, sú tiež anestetizovaní. Komplikácie sa zvyčajne nedajú očakávať. S meraním anestézie počas merania však vždy existuje riziko, pretože anestézie sama o sebe je mierne riziková. Po vykonaní merania nie sú potrebné nijaké špeciálne opatrenia a pacient môže ísť opäť domov. V závislosti od zistení vyhodnotenia však môžu byť v nasledujúcich týždňoch indikované ďalšie diagnostické postupy na ďalšie potvrdenie alebo vylúčenie možnej diagnózy.
