Perimetria zahŕňa niekoľko oftalmologických postupov, ktoré slúžia na stanovenie limitov zorného poľa, ako aj citlivosti vizuálneho systému a zohrávajú úlohu najmä pri vhodnosť testovanie pracovných skupín, ako sú piloti. Pri každej perimetrickej procedúre vyšetrená osoba zakrýva jedno oko a otvoreným okom fixuje konkrétny bod v priestore. V priebehu vyšetrenia sa na rôznych miestach vesmíru objavujú rôzne svetelné podnety, ktoré môže vyšetrovaná osoba buď zaregistrovať, alebo nevnímať. Perimetrické metódy možno rozdeliť na kinetické a statické metódy; v kinetických metódach sa svetelné podnety pohybujú z periférneho zorného poľa pacienta smerom do stredu zorného poľa, zatiaľ čo v statických metódach sú prezentované staticky na jednom mieste a menia sa iba v intenzite.
Čo je to perimetria?
Perimetria je oftalmológsystematické meranie zorného poľa. Na každej perimetrii vyšetrovaná osoba pokrýva jedno oko a otvoreným okom fixuje konkrétny bod v priestore. Podľa obvodu, oftalmológ rozumie systematické meranie zorného poľa, pri ktorom sa obvodové a svetelné podnety určujú vonkajšie a vnútorné hranice zorného poľa, ako aj citlivosti vizuálneho systému. Do rozsahu perimetrie patria rôzne individuálne metódy. Jedno základné rozlíšenie je medzi kinetickými a statickými vyšetrovacími metódami. Okrem toho prst perimetria, kontúrová perimetria a prahová perimetria patria medzi najznámejšie metódy. Prvá metóda je najrýchlejší a najjednoduchší typ perimetrie. Kým perimetrické postupy neboli na začiatku automatizované, v súčasnosti sa čoraz viac riadia strojmi. Hans Goldmann začal s týmto cieľom vyvíjať kinetický obvod už v roku 1945. Asi o 30 rokov neskôr vyvinul Franz Fankhauser systém, ktorý sa neskôr stal prvým počítačom riadeným a statickým obvodom.
Funkcia, účinok a ciele
Perimetria zohráva úlohu predovšetkým pre vhodnosť testy. V tomto ohľade je oblasťou použitia najmä let vhodnosť testovanie pilotov. Na diagnostiku zrakových defektov sa však používajú aj perimetrické metódy, pretože sa nimi dá rozlíšiť, či vizuálna chyba súvisí s mozog alebo optický nerv. Z tohto dôvodu sa perimetrické metódy stali štandardom pre diagnostiku očných chorôb ako napr glaukóm. Jednotlivé kroky postupu závisia od použitej metódy. Nakoniec sa však v priebehu každej perimetrickej metódy dejú optické podnety jeden za druhým, každý z nich sa objavuje v rôznych bodoch vesmíru. Jedno oko sa vždy vyšetruje. Druhé oko zostáva zakryté a nastupuje na rad až po dokončení vyšetrenia prvého oka. Počas vyšetrenia lekár dokumentuje pacientovo vnímanie stimulu a zaznamenáva jednotlivé údaje vnímania, každé v závislosti od polohy a intenzity stimulu, ktorý sa objavil. Oko musí počas perimetrického vyšetrenia zostať statické, to znamená, že sa od pacienta vyžaduje fixácia na jednom mieste v priestore, z ktorého počas celej procedúry nespustí oči. Zo záznamov lekár vytvára systematický obraz zorného poľa, ktorý nakoniec porovnáva so štandardným zorným poľom. Rozdiely medzi vyššie uvedenými jednotlivými postupmi spočívajú predovšetkým v vynaloženom úsilí. V paralelnom teste, nazývanom tiež prst perimetria, napríklad lekár a pacient sedia oproti sebe a pozerajú sa na seba. Lekár vloží predmet z periférneho zorného poľa do centrálneho zorného poľa a porovná jeho vlastné vnímanie s vnímaním pacienta. Pri statickej perimetrii naproti tomu vyšetrovaná osoba sedí pred obrazovkou a otvoreným okom fixuje svetelný bod na stred obrazovky. V priebehu vyšetrenia obrazovka zobrazuje svetelné body na rôznych miestach, ktoré skúmaný označí, ako ich vníma stlačením tlačidla. Ak pacient nevnímal stimul, systém zvyšuje intenzitu stimulu. Ak to tak nie je viesť buď k požadovanému výsledku, obvod zmení umiestnenie vloženého stimulu. Tento postup trvá pre každé oko asi desať až 20 minút. Na konci lekár vyhodnotí takto zaznamenané údaje a porovná výsledok so štandardným nálezom. Na rozdiel od tejto statickej metódy sa svetelné body v kinetickej perimetrii pohybujú z periférie do centrálneho zorného poľa pacienta. Systém tým Opatrenia okamih, od ktorého ich pacient môže vidieť. Oboje prst a obrysová perimetria patria medzi kinetické metódy. Naproti tomu hraničná perimetria, ktorú je možné vykonať iba pomocou špičkového elektronického zariadenia, patrí k statickým metódam.
Riziká, vedľajšie účinky a nebezpečenstvá
Výsledky perimetrie závisia vo veľkej miere od spolupráce vyšetrovanej osoby. Perimetrické postupy teda nie sú absolútne objektívnymi postupmi a niekedy vedú k pochybným výsledkom u pacientov, ktorí nie sú ochotní spolupracovať. Napríklad perimetria dieťaťa môže byť nespoľahlivá ako rovnaká procedúra pre dospelého skúšaného. Perimetrické zákroky nie sú pre pacienta spojené so žiadnymi rizikami ani vedľajšími účinkami, pretože všetky metódy sú neinvazívne. Pretože však perimetrické vyšetrenia vyžadujú absolútne koncentrácie, niektorí pacienti vnímajú vyšetrenie ako mimoriadne namáhavé a niekedy oveľa dlhšie, ako v skutočnosti trvá. Napriek tomuto subjektívnemu pocitu si však predovšetkým perimetria prstov vyžaduje len málo úsilia a považuje sa za obzvlášť jednoduchú a časovo nenáročnú vyšetrovaciu metódu. Všeobecne však teraz lekári používajú kinetickú perimetriu podstatne menej často ako statické postupy.
