Čo je rádiojódová terapia?
Liečba rádiojódom je najbežnejšou formou terapie nukleárnej medicíny. Pacient pri zákroku prehltne rádioaktívny jód vo forme jodidu sodného – buď ako vodný roztok, alebo vo forme kapsúl. Potom je transportovaný krvným obehom do štítnej žľazy, ktorá jód veľmi rýchlo absorbuje a ukladá. Akonáhle sa jód dostane do buniek štítnej žľazy, jeho rádioaktivita môže poškodiť patologicky zmenené bunky zvnútra a v konečnom dôsledku ich zničiť.
Prečo štítna žľaza v prvom rade ukladá jód?
Štítna žľaza v tvare motýľa umiestnená pod hrtanom je dôležitým orgánom pre hormonálnu rovnováhu človeka. Ukladá jód, ktorý sa bežne vstrebáva potravou. Tento jód potrebuje na tvorbu hormónov (nazývaných T3 a T4), ktoré majú aktivačný účinok na energetický metabolizmus organizmu. Činnosť štítnej žľazy je riadená hypofýzou (hypofýzou) a jej posolskou látkou TSH.
Kedy sa terapia rádiojódom vykonáva?
Pri určitých ochoreniach môže byť potrebné odstrániť abnormálne tkanivo štítnej žľazy. Napríklad, ak tkanivo nekontrolovateľne proliferuje alebo produkuje príliš veľa hormónov štítnej žľazy.
Liečba rádiojódom sa vykonáva:
- ako následná liečba rakoviny štítnej žľazy a jej metastáz (len pri diferencovanom karcinóme štítnej žľazy)
- pri zápalových ochoreniach imunity (Gravesova choroba)
v prípade tvorby strumy. Struma zvyčajne nemá žiadny vplyv na metabolizmus, ale je estetickým problémom v dôsledku silného rastu tkaniva štítnej žľazy a môže viesť k ťažkostiam s prehĺtaním.
Terapia rádiojódom sa dá použiť na odstránenie chorého tkaniva štítnej žľazy veľmi bezpečne a s malým rizikom. Predchádzajúca operácia nie je potrebná, s výnimkou liečby rakoviny štítnej žľazy.
Pri tomto type rakoviny sa terapia rádiojódom používa na liečbu štítnej žľazy alebo zvyškov štítnej žľazy a prípadných metastáz. Liečba však pomáha len vtedy, ak rakovinové bunky uchovávajú jód. To je prípad takzvaného diferencovaného karcinómu štítnej žľazy. Ak rakovinové bunky už neuchovávajú jód alebo ak sa rakovina nachádza v C-bunkách (medulárny karcinóm štítnej žľazy), terapia je zbytočná.
Benígne uzliny štítnej žľazy alebo zápalové imunitné ochorenia môžu spôsobiť, že štítna žľaza začne vylučovať príliš veľa hormónov. Jeho bunky potom produkujú hormóny „autonómne“, teda nezávisle od potrieb tela a riadiacich signálov z hypofýzy. Liečba rádiojódom ničí bunky a zastavuje nadprodukciu.
Čo sa robí počas terapie rádiojódom?
Postup a cieľ terapie sú vždy rovnaké, bez ohľadu na základné ochorenie: Pacient je vyšetrený a sú mu stanovené laboratórne hodnoty, nasleduje vyšetrenie rádiojódom a potom sa začína terapia rádiojódom. Zvyčajne to trvá niekoľko dní.
Pacient je prijatý ako hospitalizovaný, pretože hoci žiarenie z použitého jódu dosahuje len niekoľko milimetrov, existuje teoretická možnosť ublížiť iným ľuďom. Pri rádioaktívnom rozpade použitého jódu sa totiž uvoľňuje nielen terapeutické beta žiarenie, ale aj malé množstvo gama žiarenia, ktoré má oveľa väčší dosah. Z tohto dôvodu pacient nesmie počas liečby rádiojódom prijímať návštevy a odpadová voda z toalety, sprchy a ostatná úžitková voda sa až do ústupu radiácie zachytáva v špeciálnych zariadeniach.
V prvý deň pobytu v nemocnici čaká pacienta konzultácia, ultrazvukové vyšetrenie štítnej žľazy a konečné stanovenie príslušných laboratórnych hodnôt. Predtým sa často vykonáva scintigrafia na stanovenie metabolickej aktivity rôznych tkanív v tele.
Ako dlho trvá liečba rádiojódom?
Keď pacient prehltne terapeutickú kapsulu alebo tekutinu, zo zákona sa vyžaduje pobyt v nemocnici minimálne 48 hodín a denné zvyškové žiarenie štítnej žľazy nesmie prekročiť určitú maximálnu úroveň. Preto môže byť niekedy potrebné stráviť niekoľko týždňov v nemocnici. Toto obdobie sa líši od človeka k človeku. Toto je však kompenzované veľmi vysokými šancami na uzdravenie z hypertyreózy a minimálnymi vedľajšími účinkami terapie rádiojódom. Po prepustení môže pacient okamžite pokračovať v bežnom každodennom živote a ísť do práce.
Účinok terapie je oneskorený. Až po niekoľkých mesiacoch je možné povedať, či sa to podarilo. U väčšiny pacientov s hypertyreózou sa metabolická situácia v dôsledku liečby rádiojódom normalizuje.
Aké sú riziká liečby rádiojódom?
Ako takmer každá terapia, aj terapia rádiojódom má vedľajšie účinky. Dva týždne po ukončení liečby až 70 percent pacientov pociťuje prechodné zmeny krvného obrazu. U 10 až 40 percent pacientov štítna žľaza bolestivo opuchne a zapáli sa.
Na ochranu dieťaťa sa terapia rádiojódom nesmie vykonávať počas tehotenstva a dojčenia. Okrem toho by sa potom mala ešte šesť až dvanásť mesiacov používať antikoncepcia.
U niektorých pacientov sa po liečbe rádiojódom rozvinie hypotyreóza. To však nie je nebezpečné, keďže chýbajúce hormóny sa dajú ľahko nahradiť hormónmi štítnej žľazy vo forme tabliet bez akýchkoľvek vedľajších účinkov.
Čo musím zvážiť pred a po liečbe rádiojódom?
Týždne pred liečbou rádiojódom sa nesmú užívať hormóny štítnej žľazy s obsahom jódu ani iné lieky s obsahom jódu (v prípade liekov na srdce amiodaron prestávka najmenej 12 mesiacov) a kontrastné látky. Inak by inhibovali absorpciu rádioaktívneho, terapeutického jódu a tým aj účinnosť terapie rádioaktívnym jódom. Z tohto dôvodu odborníci odporúčajú aj diétu s nízkym obsahom jódu dva týždne pred začiatkom liečby.
V závislosti od ochorenia lekári ovplyvňujú aj hladinu TSH. V prípade autonómie štítnej žľazy sa napríklad zameriavajú na zníženie hladiny TSH tak, aby oblasti štítnej žľazy, ktoré nie sú zdravé, absorbovali jód.
V čase liečby sa musí vylúčiť gravidita. V ideálnom prípade by postihnuté matky mali prestať dojčiť osem týždňov pred liečbou rádiojódom.
Následná liečba
Úspešnosť liečby rádiojódom sa kontroluje po troch až šiestich mesiacoch celotelovou scintigrafiou. Niekedy môže byť potrebné vykonať druhú terapiu rádiojódom. Ak laboratórna kontrola po terapii ukáže príznaky hypotyreózy, môže byť potrebné užívať hormóny štítnej žľazy vo forme tabliet.
Ak existuje túžba mať deti, je dôležité, aby postihnuté osoby po liečbe rádiojódom používali antikoncepciu. Trvanie závisí od použitej dávky. Odborníci zvyčajne odporúčajú mužom aj ženám s nezhubným ochorením štítnej žľazy užívať antikoncepciu štyri mesiace. Po terapii rakoviny štítnej žľazy rádioaktívnym jódom by ženy mali používať antikoncepciu šesť až 12 mesiacov a muži štyri mesiace.
V prípade obzvlášť intenzívnej a/alebo opakovanej terapie rádiojódom vám lekár poradí aj s kryokonzerváciou, teda zmrazením spermií alebo vajíčok.
