Psychomotricita definuje širokú oblasť súhry medzi telom, mysľou a duchom. Ak je narušená čo i len jedna oblasť, môžu sa vyskytnúť deficity správania, ako aj deficity pohybu a vnímania, s rôznou intenzitou a účinkami.
Čo je to psychomotorická terapia?
Psychomotricita definuje široké pole interakcie tela, mysle a ducha. Psychomotorika je odvetvie psychológie. Dodnes to nie je jasne definované. Zaoberá sa dobrovoľnými a cieľavedomými pohybmi. V centre pozornosti je prepojenie pohybu s vnímaním a kognitívnymi procesmi, takzvané poznanie. Pojmy senzomotorické a motorické je ťažké rozlíšiť, pretože sa skôr zaoberajú elementárnym pohybovým výkonom. Motorika, ktorá sa tiež nazýva motorika, viac súvisí s komplexnými pohybovými vzormi. V pedagogike a špeciálnej pedagogike sa psychomotorika vzťahuje aj na pohybové cvičenia a liečebné postupy. Od polovice 1970. rokov sa psychomotorika vyvinula v aktívnu oblasť výskumu s väzbami na európske a mimoeurópske univerzity ako kineziológia alebo pohybová veda. Študijné odbory psychológia a fyziológia sa dopĺňajú biológiou, neurológiou, robotikou, fyzikou a športovou vedou. V študovanom období zohráva podpornú úlohu teoretický alebo metateoretický vývoj, ako aj lepšie možnosti registrácie a analýzy pohybov. Inými slovami, dá sa povedať, že psychomotorika sa zaoberá ľudským pohybom. V popredí sú procesy vedomé, procesy expresívne, ako aj procesy vôle. Patria sem napríklad emocionalita a koncentrácie ale aj vysoko individuálnu štruktúru osobnosti. Ernst Kiphard je považovaný za praotca psychosomatika so svojim športovým programom pre deti, ktoré sú agresívne a majú problémy so správaním. Jeho športová ponuka súvisí pozitívne s emocionálnymi detský rozvoj.
Funkcia a úloha
V psychomotorike platia pre riadenie pohybu rôzne funkčné princípy. Psychomotorické štúdie teda spočívajú na dvoch stĺpoch. Na jednej strane sú adresované základné výkony v každodennom živote, ako je uchopenie, dosiahnutie, státie, písanie a rozprávanie, ako aj lokomócia. Na druhej strane treba zahrnúť všeobecné princípy fungovania. Vždy je potrebné prispôsobiť svoje vlastné pohyby prostrediu. Napríklad dotýkanie sa veci na určitom mieste. K tomu je najskôr potrebná priestorová súradnica súvisiaca s cieľovou pozíciou. Potom je potrebné zaujať určité kĺbové polohy, čo sa nezaobíde bez kombinovaných svalových síl a určitých svalových inervácií. Motorická transformácia teda zahŕňa svalovú inerváciu, svalové sily a konček prsta spoločná poloha. Ovládanie pohybu sa teda nemôže obmedziť na jednotlivé končatiny. Napríklad, keď sa zdvihne ruka, posunie sa ťažisko tela. To má za následok aktivitu v noha svaly, aby sa udržali naďalej vyvážiť. Pri chôdzi existuje vzájomná závislosť medzi súčasnými pohybmi rôznych končatín, ktoré musia byť koordinované. Rozvoj zhoršených pohybov sa pripisuje súhre psychologických skúseností, ale aj rozvoju vnímania a motoriky. Súhrn sa koná pod odbornými výrazmi Motopädie, Mototherapie a Motopädagogik, pohyb terapie a / alebo pohybová pedagogika. Psychomotricita v zásade vždy popisuje vývoj osobnosti z celostného hľadiska. Psychika a fyzikálne sú preto vždy spojené a pohybové procesy sú založené na uvedomení si seba samého. Preto držanie tela človeka vždy hovorí niečo o jeho psychickom rozpoložení. Pohyby zároveň pôsobia nielen na vlastnú motoriku, ale aj na vnímanie vlastných schopností. Obzvlášť výrazné a vzájomne prepojené sú racionálne a emočné, ako aj duševné procesy u detí. To objasňuje, prečo sa emócie vyjadrujú aj pohybmi alebo pohybovými sekvenciami. Terapeuticky sa preto pohybové hry využívajú na uľahčenie kontaktu s deťmi. Pohyb je preto ideálne vhodný na to, aby sa najskôr vybudovali a potom upevnili pohybové kompetencie. Vo výsledku je jednota motorických a duševných procesov popísaná ako „psychomotorická“. V modernej medicíne získava na dôležitosti pojem „psychomotorický“, ktorý popisuje podporu rozvoja pomocou pohybu.
Choroby a choroby
Môžu sa vyskytnúť motorické abnormality spojené s deficitom správania v detstva. Podľa Kipharda sú tieto založené na „minimálnej mozgovej dysfunkcii“. Ide o deficity v pohybe a / alebo vnímaní a v ďalšom priebehu o hyperaktivitu, motorický nepokoj navyše koncentrácie poruchy alebo inhibované správanie. Podľa Kipharda môže motorická aktivita stabilizovať a harmonizovať osobnosť dieťaťa alebo adolescenta. Na tréning je veľmi vhodná napríklad trampolína koordinácie a pohyb. Fyzické, mentálne a / alebo psychologické znevýhodnenie možno pozitívne liečiť pomocou prvkov psychomotricity. To platí pre poruchy v oblasti poznávania a komunikácie, ako aj pre oblasti emócií, motoriky a zmyslového vnímania. Už vývoj v ranom detstve môžu byť narušené napríklad v oblasti poznávania, rozvoja jazyka, ale aj emocionality a formujúcich základných štruktúr pre neskoršie spoločenské správanie. Podrobne to môže byť narušený zážitok seba a tela nedostatočnými možnosťami fyzického prejavu a nedostatočnou schopnosťou vnímania a realizácie zmyslových zážitkov. Do tejto oblasti patrí aj neochota alebo neschopnosť rozpoznať pravidlá. pomočovanie (nočné pomočovanie po skončení 4. roku života) môže byť tiež dôsledkom narušenej psychomotorickej funkcie. V primárnej forme nebolo dieťa nikdy suché; v sekundárnej forme, mechúr kontrola neskôr prestala. Okrem už spomenutých psychomotorických porúch aj rast retardácia čo sa týka dĺžky a prírastku hmotnosti, môže sa v niektorých prípadoch vyskytnúť tiež. Nie sú neobvyklé ani vzorce depresívneho správania.
