Astrocytóm: Typy, liečba, prognóza

Stručný prehľad

  • Gradácie: Medzi astrocytómami sú formy benígne a nízkomalígne (1. a 2. stupeň WHO) a malígne (3. stupeň WHO) až po vysoko malígne formy (4. stupeň WHO). Benígne formy často rastú pomaly alebo sú dobre ohraničené. Malígne varianty zvyčajne rýchlo rastú a po liečbe sa opakujú (recidíva).
  • Liečba: Možnosti liečby zahŕňajú operáciu, ožarovanie a/alebo chemoterapiu.
  • Príčiny: Spúšťače základných genetických zmien v gliových bunkách sú do značnej miery neznáme. Pravdepodobne existuje predispozícia pre vznik nádorov, pretože napríklad dedičné ochorenia, ako je neurofibromatóza typu 1, nesú zvýšené riziko. Rovnako aj silné žiarenie so sebou nesie zvýšené riziko.
  • Diagnostika: Diagnóza sa okrem fyzikálneho vyšetrenia robí aj pomocou ultrazvuku, magnetickej rezonancie (MRI), počítačovej tomografie (CT), vyšetrenia tkaniva (biopsia), krvných a hormonálnych testov.

Čo je astrocytóm?

Aké sú formy alebo gradácie?

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) rozdeľuje astrocytómy do dvoch foriem a štyroch stupňov závažnosti:

1. benígne až nízkomalígne (nízkomalígne) astrocytómy:

  • Stupeň 1 WHO: Pilocystický astrocytóm
  • WHO stupeň 2: Difúzny astrocytóm

Vysokomalígne (malígne) astrocytómy 2. stupňa:

  • WHO stupeň 3: Anaplastický astrocytóm
  • WHO stupeň 4: Glioblastóm

Pilocystický astrocytóm

Tento typ nádoru je najčastejším nádorom mozgu u detí, ale vyskytuje sa aj u mladých dospelých. Zvyčajne rastie v prednej zrakovej dráhe, hypotalame alebo mozočku. Dobre sa oddeľuje od zdravého mozgového tkaniva a rastie pomaly. Tento typ nádoru sa teda považuje za benígny – extrémne zriedkavo prechádza do malígneho nádoru.

Difúzny astrocytóm

Difúzny astrocytóm sa považuje za obmedzený benígny alebo nízky stupeň malignity, hoci takmer nikdy nie je vyliečiteľný. Je možné, že časom prejde do anaplastického typu alebo glioblastómu.

Anaplastický astrocytóm

glioblastóm

Glioblastóm, najbežnejší typ astrocytómu, vzniká buď z iného astrocytómu – v tomto prípade je vrcholný vek postihnutých jedincov vo veku 50 až 60 rokov. Alebo sa vyvinie primárny „de novo“ glioblastóm. Toto postihuje predovšetkým starších ľudí v šiestej až siedmej dekáde života.

Viac informácií nájdete v článku Glioblastóm.

Terapia astrocytómu

V prípade ohraničených nádorov sa niekedy uvažuje o brachyterapii. Za týmto účelom lekár implantuje malé rádioaktívne zrnká (semená) do postihnutej oblasti tela. Výhodou tejto formy žiarenia je, že veľmi špecificky zasiahne nádor a poškodí menej zdravé tkanivo.

Okrem týchto terapeutických opatrení existuje množstvo ďalších liečebných opatrení, ktoré nebojujú proti samotnému nádoru, ale bojujú proti symptómom. Lekári napríklad podávajú rôzne lieky proti bolestiam hlavy, nevoľnosti a zvracaniu. Okrem toho je súčasťou liečebného plánu zvyčajne aj odborná psychoterapia. Niektorí trpiaci využívajú pastoračnú starostlivosť.

Podrobnejšie informácie o vyšetrení a liečbe nájdete v článku Nádor na mozgu.

Priebeh ochorenia a prognóza v podstate závisia od konkrétnej formy astrocytómu.

Naproti tomu astrocytóm s 2. alebo 3. stupňom WHO má výrazne horšiu prognózu. Astrocytómy druhého a tretieho stupňa sú zvyčajne operovateľné, ale často sa vracajú (recidívy). V niektorých prípadoch nádory oboch foriem zhubne degenerujú a progredujú do glioblastómu (WHO stupeň 4). To má najhoršiu prognózu: päť rokov po diagnóze žije len päť percent postihnutých.

Čo spôsobuje astrocytóm?

Astrocytóm vzniká z takzvaných astrocytov. Tieto bunky tvoria najväčšiu časť podporných buniek (gliových buniek) v centrálnom nervovom systéme. Ohraničujú nervové tkanivo od povrchu mozgu a ciev. Rovnako ako ostatné bunky v tele, aj astrocyty sa pravidelne obnovujú. V niektorých prípadoch sa počas tohto procesu vyskytujú chyby, ktoré vedú k nekontrolovanému rastu buniek a nakoniec k nádoru.

Okrem toho sa táto forma mozgového nádoru vyskytuje častejšie pri určitých základných ochoreniach, ktoré sú zvyčajne dedičné. Patria sem neurofibromatóza typu I (von Recklinghausenova choroba) a typu II, tuberózna skleróza (Bournville-Pringleova choroba), Li-Fraumeniho syndróm a Turcotov syndróm. Tieto ochorenia sú veľmi zriedkavé a zvyčajne ich sprevádzajú typické zmeny na koži.

Aké sú typické znaky?

Rýchlo rastúce nádory nielen vytláčajú jednotlivé mozgové štruktúry, ale tiež zvyšujú intrakraniálny tlak. V dôsledku toho majú postihnutí zvyčajne bolesti hlavy a trpia nevoľnosťou a vracaním. Astrocytóm v zásade spôsobuje podobné príznaky ako iné mozgové nádory.

Viac informácií o príznakoch mozgového nádoru nájdete v článku Nádor na mozgu – príznaky.

Diagnóza astrocytómu

Najdôležitejším diagnostickým postupom pre astrocytóm je zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI) – zobrazovacia technika, ktorá využíva magnetické polia a elektromagnetické vlny na vytvorenie presných prierezových obrazov vnútra tela. Postihnutí jedinci často pred vyšetrením dostávajú do žily kontrastnú látku. Astrocytómy absorbujú kontrastnú látku v rôznej miere.

Ak MRI nie je z rôznych dôvodov možné, lekár použije ako alternatívu počítačovú tomografiu (CT).

V prípade astrocytómu 2. alebo vyššieho stupňa WHO lekár odoberie vzorku tkaniva a vyšetrí ju v laboratóriu. V individuálnych prípadoch sú indikované ďalšie vyšetrenia. V niektorých prípadoch napríklad lekár dodatočne odoberie a analyzuje mozgovomiechový mok (diagnostika CSF) alebo vykoná meranie elektrických mozgových vĺn (EEG).

Dá sa astrocytómu zabrániť?