Perikarditída (zápal srdcového vaku)

Stručný prehľad

  • Popis: Pri perikarditíde je zapálená vonkajšia vrstva spojivového tkaniva srdca. Rozlišuje sa akútna, chronická a konštruktívna perikarditída (obrnené srdce) a perimyokarditída.
  • Príznaky: Príznaky perikarditídy zahŕňajú horúčku, kašeľ, zmenený srdcový tep, zadržiavanie vody (edém) a viditeľne upchaté krčné žily.
  • Liečba: Liečba závisí od príčiny perikarditídy. Okrem toho je často užitočný fyzický odpočinok, ibuprofén a kolchicín.
  • Priebeh a prognóza: Vzhľadom na početné možné komplikácie ochorenia môže byť perikarditída život ohrozujúca.
  • Vyšetrenia a diagnostika: Orientačná je presná, špecifická anamnéza. Nasleduje fyzikálne vyšetrenie, pri ktorom sa počúva srdce a pľúca. Okrem toho medzi možné ďalšie postupy patrí krvný obraz, EKG (elektrokardiogram), srdcové echo (echokardiografia), röntgen hrudníka, MRI a perikardiocentéza.

Perikarditída: popis

Perikarditída je zápal spojivového tkaniva, ktorý úplne obklopuje srdce. Príčinou môžu byť patogény ako vírusy či baktérie, ale aj neinfekčné reakcie imunitného systému.

Perikarditída môže byť smrteľná, ak sa nelieči správne a včas.

Štruktúra a funkcia osrdcovníka

Perikard pozostáva z pevného, ​​ťažko roztiahnuteľného spojivového tkaniva. Drží srdce na mieste. Okrem toho osrdcovník chráni jemný srdcový sval a jeho cievy. Medzi perikardom a srdcovým svalom cirkuluje asi 20 až 50 ml tekutiny. Tým sa znižuje trenie pri každom údere srdca.

Akútna perikarditída

Spúšťačom akútneho zápalu osrdcovníka môžu byť infekcie, ale aj iné ochorenia, napríklad reumatického typu. Okrem toho môže byť perikarditída aj dôsledkom srdcového infarktu. V tomto prípade mŕtve časti srdcového svalu spôsobujú zápalovú reakciu. Môže sa vyskytnúť niekoľko dní po infarkte, keď sa zápal rozšíri na priľahlé osrdcovník (včasná perikarditída, epistenokardia osrdcovníka). Zriedkavejšie sa osrdcovník zapáli týždne po infarkte myokardu (Dresslerov syndróm, neskorá perikarditída).

Ak sa pri zápale vytvoria bielo-žltkasté fibrínové povlaky (podobne ako pri odrenine pri jeho zatváraní), hovoríme o fibrinóznej akútnej perikarditíde.

V niektorých prípadoch je perikarditída krvavá, napríklad v dôsledku operácie srdca, po infarkte alebo v prípade tuberkulózy. Nádory alebo metastázy prerastajúce do osrdcovníka môžu spôsobiť aj krvavý zápal.

Chronická perikarditída

Chronická perikarditída sa často rozvinie, keď sa akútna perikarditída úplne nevylieči (napriek liečbe) a neustále sa rozhorí. Ako dlho je pacient chorý s perikarditídou, prirodzene vyplýva z individuálnych rozdielov. Zvyčajne sa však zahojí do jedného až troch týždňov. V tomto prípade nejde o chronickú formu.

Ak naopak perikarditída pretrváva dlhšie ako tri mesiace, označuje sa ako chronická perikarditída. Môže sa vyvinúť aj bez akútnej anamnézy. Chronický zápal osrdcovníka môže spôsobiť napríklad tuberkulóza, reumatické ochorenia, niektoré lieky alebo aj lekárske ožarovanie (napríklad v prípade nádoru pľúc).

Obrnené srdce (konstriktívna perikarditída)

Perimyokarditída

Keďže osrdcovník sa nachádza blízko srdcového svalu, obe štruktúry sú niekedy zapálené súčasne. Z lekárskeho hľadiska sa to nazýva perimyokarditída. Nie je také ľahké rozlíšiť perikarditídu (zápal osrdcovníka) od perimyokarditídy (zápal srdcového svalu). Nie je to však povinné, keďže liečba sa často nemení. To sa však potom robí v nemocnici, pretože sa zvyšuje riziko komplikácií.

Perikarditída: Symptómy

Typickými príznakmi akútnej perikarditídy sú bolesť za hrudnou kosťou (retrosternálna bolesť) alebo v celom hrudníku. Bolesť môže vyžarovať aj do krku, chrbta alebo ľavej ruky a zhoršuje sa vdýchnutím, kašľom, prehĺtaním alebo zmenami polohy. Ľudia s akútnou perikarditídou majú tiež často horúčku.

V niektorých prípadoch sa srdcový tep zrýchľuje (tachykardia). Pri perikarditíde sa vyskytujú aj srdcové arytmie a pocit zakopnutia srdca. V závislosti od závažnosti stavu sa môže vyskytnúť dýchavičnosť a tlak na hrudníku. Podobné príznaky sa môžu vyskytnúť aj pri zápale pľúc so zápalom pohrudnice, kolapse pľúc (pneumotorax) alebo najmä pri akútnom infarkte myokardu.

Vždy by ste mali mať okamžite objasnenú príčinu akútnej bolesti na hrudníku!

V prípade perikarditídy, ktorá je od začiatku chronická, sa príznaky zvyčajne rozvíjajú postupne. Často preto zostáva dlho nepovšimnutý. Okrem všeobecných symptómov zápalu, ako je tuposť a znížená výkonnosť, sa môžu vyskytnúť aj príznaky srdcovej nedostatočnosti, keď sa zjazvenie a zhrubnutie osrdcovníka rozvinie:

  • Zrýchlený tep a plochejší pulz
  • Dýchavičnosť pri fyzickej námahe (neskôr aj v pokoji)
  • Kašeľ
  • upchaté (viditeľne vystupujúce) krčné žily
  • Zadržiavanie vody (edém)
  • „Paradoxný pulz“ (pulsus paradoxus = pokles systolického, tj hornej hodnoty krvného tlaku o viac ako 10 mmHg pri nádychu)

Komplikácia perikardiálnej tamponády

Perikardiálna tamponáda je život ohrozujúca komplikácia perikarditídy. Vyskytuje sa vtedy, keď sa v osrdcovníku rýchlo nahromadí veľké množstvo krvi, hnisu a/alebo zápalovej tekutiny. Pretože osrdcovník nie je expandovateľný, výpotok sťahuje srdcový sval a srdcové komory sa nemôžu správne roztiahnuť.

Výsledkom je, že do pľúc (z pravej komory) alebo do systémového obehu (z ľavej komory) sa pumpuje menej krvi. Krvný tlak klesá a srdce búši. Okrem toho sa krv vracia späť do žíl, čo možno vidieť na nápadných krčných žilách.

Postihnutí majú ťažkosti s dýchaním, zrazu sú bledí a potia sa. Cirkulácia môže skolabovať. Perikardiálna tamponáda je akútne život ohrozujúca a musí sa okamžite liečiť.

Perikarditída: príznaky u žien počas tehotenstva.

Príznaky perikarditídy sa u mužov a žien nelíšia. Špeciálne znaky existujú u žien v podstate iba počas tehotenstva.

Srdce je počas tehotenstva vystavené väčšej záťaži. Veď teraz má prepravovať krv minimálne pre dvoch ľudí. V poslednom trimestri tehotenstva sa preto často zistí takzvaný hydroperikard. Hydroperikard je malý výpotok, ktorý sa vyskytuje asi u 40 percent tehotných žien po šiestom mesiaci.

Perikarditída počas tehotenstva je tiež možná. Liečba sa však takmer nelíši od terapie netehotných pacientok. Používané lieky sa však kontrolujú, či sú schválené na použitie počas tehotenstva. Preto tu môžu byť odchýlky.

U pacientok s recidivujúcou alebo chronickou perikarditídou je najlepšie naplánovať tehotenstvo tak, aby pripadlo na obdobie, keď sú príznaky menej závažné.

Perikarditída: Liečba

Pretože perikarditída má rôzne spúšťače v závislosti od pacienta, nie je ľahké odpovedať na otázku, čo robiť s perikarditídou. Terapia vždy závisí od individuálnych príčin.

Prvým opatrením, ktoré sa má prijať v prípade zápalu osrdcovníka, je fyzický odpočinok na uvoľnenie srdca. Perikarditída sa zvyčajne lieči ambulantne. Pacienti nemusia zostať v nemocnici. Potom sa im podávajú protizápalové lieky, napríklad NSAID (nesteroidné protizápalové lieky), ako je ibuprofén, ASA alebo dokonca kolchicín. Antivírusové lieky sa nepoužívajú (alebo len v individuálnych prípadoch).

V niektorých prípadoch však určité okolnosti zvyšujú riziko komplikovaného priebehu perikarditídy. V takýchto prípadoch sú pacienti liečení v nemocnici. Medzi tieto rizikové faktory patrí napríklad horúčka nad 38 stupňov alebo veľký perikardiálny výpotok.

Ak je známa konkrétna príčina perikarditídy, určuje sa ďalšia liečba (kauzálna terapia):

Pri bakteriálnych infekciách sú predpísané antibiotiká. Často sa podávajú ako infúzia, aby lepšie fungovali.

V prípade plesňových infekcií sa používajú antimykotiká, takzvané antimykotiká. Tieto sa tiež často podávajú ako krátke infúzie.

Ak je príčinou perikarditídy zlyhanie obličiek, krv sa musí čistiť dialýzou.

Úspešnosť liečby sa sleduje pravidelnými ultrazvukovými vyšetreniami srdca. V prípade chronickej perikarditídy so zhrubnutím a zjazvením osrdcovníka (obrnené srdce) sa musí osrdcovník (čiastočne) odstrániť operáciou na otvorenom hrudníku nazývanou perikardiektómia.

Neexistujú žiadne domáce prostriedky, ktoré by pomohli pri perikarditíde alebo zmiernili príznaky. Jediné, čo skutočne pomáha, je fyzický odpočinok.

Liečba perikardiálnej tamponády

Perikardiálna tamponáda je, keď sa v perikarde nahromadí toľko tekutiny, že je ovplyvnená funkcia srdca. Je to život ohrozujúce a musí sa okamžite liečiť. Za týmto účelom sa osrdcovník prepichne zvonku cez hrudník ihlou pod ultrazvukovou kontrolou (sonografia) a odsaje sa výpotok. Postihnutú osobu potom treba dôkladne sonograficky sledovať, aby sa prípadný únik efúznej tekutiny alebo krvi zistil v ranom štádiu.

Perikarditída: priebeh a prognóza

Perikarditída je závažné ochorenie. Môže sa rozšíriť do srdcového svalu (perimyokarditída) alebo do celého srdca (panikarditída). Výpotok (serózna tekutina, hnis alebo krv), ktorý sa niekedy vytvorí, môže nebezpečne stlačiť srdcový sval. Ak sa perikarditída rozpozná včas a liečia sa jej príčiny a následky, môže sa vyliečiť bez následkov. Ak sa perikarditída nelieči, je život ohrozujúcim stavom pre jej ťažké komplikácie (pancierové srdce a tamponáda osrdcovníka).

Perikarditída: vyšetrenia a diagnostika

Ak existuje podozrenie na perikarditídu, vo väčšine prípadov sú postihnutí jedinci odoslaní do špecializovanej kardiologickej ambulancie. Kardiológ sa najprv pýta na anamnézu:

  • Ako dlho sú príznaky prítomné?
  • Zvýšili sa príznaky alebo sa objavili nové príznaky?
  • Cítite sa horšie zvládať fyzickú záťaž?
  • Máte horúčku – a ak áno, odkedy?
  • Mali ste v posledných týždňoch infekciu – najmä dýchacích ciest?
  • Mení sa vaša bolesť na hrudníku, keď dýchate alebo si ľahnete?
  • Mali ste v minulosti nejaké ťažkosti alebo ochorenia srdca?
  • Máte nejakú známu reumu alebo iné ochorenie imunitného systému?
  • Aké lieky užívate?

Odoberie sa vzorka krvi na hľadanie typických markerov zápalu alebo infekcie. Preto pri podozrení na perikarditídu sú zaujímavé nasledujúce hodnoty krvi:

  • Zrýchlená rýchlosť sedimentácie erytrocytov
  • Zvýšená hodnota CRP
  • Zvýšenie počtu bielych krviniek (leukocytóza v prípade baktérií alebo húb, lymfocytóza v prípade vírusov)
  • Detekcia baktérií v hemokultúre
  • Zvýšené hodnoty srdcových enzýmov (CK-MB, troponín T)
  • Zvýšené takzvané reumatoidné faktory

Rôzne inštrumentálne vyšetrenia následne potvrdzujú podozrenie na perikarditídu:

  • EKG: Pri perikarditíde EKG ukazuje abnormálnu eleváciu ST-segmentu, plochejšie alebo negatívne vlny T alebo v prípade perikardiálneho výpotku celkovo znížený počet úderov (nízke napätie). Takto sa dá perikarditída zistiť na EKG.
  • Echokardiografia („ultrazvuk srdca“) na zistenie výpotku.
  • Röntgenové vyšetrenie hrudníka („röntgenový hrudník“, ukazuje len veľké výpotky v dôsledku zväčšeného srdcového tieňa)
  • Zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI) alebo počítačová tomografia (CT) na vizualizáciu perikardiálnej steny a akéhokoľvek existujúceho výpotku
  • Perikardiocentéza (ak je prítomný výpotok) na uvoľnenie srdca, posúdenie jeho stavu a pokus o detekciu patogénu

Perikarditída: príčiny a rizikové faktory

Perikarditída však môže spôsobiť aj iné stavy alebo liečby. Tie obsahujú:

  • Zlyhanie obličiek so zvýšenými hladinami kyseliny močovej v krvi.
  • Autoimunitné ochorenia a reumatické ochorenia
  • Metabolické poruchy (hypotyreóza alebo hypercholesterolémia)
  • Dôsledky infarktu
  • Operácie srdca (postkardiotomický syndróm)
  • Choroby nádorov
  • Liečenie ožiarením

Perikarditída spôsobená stresom nie je v každodennej medicíne známa. Stres však môže zvýšiť riziko srdcového infarktu. To sa potom u niektorých pacientov rozvinie do perikarditídy. Perikarditída je teda v takomto prípade len sekundárna – nie však priamo – v dôsledku stresu a psychického tlaku.